2. adventná nedeľa 2021 – posilnite si srdcia
Written by radovan on nov 30, 2021 in - No Comments
2.adventná nedeľa – 5.12.2021
„… posilnite si srdcia …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Jakub 5, 7 – 8
7 Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. 8 Aj vy buďte trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Myslíte si, že ste trpezliví? Patrí trpezlivosť k vašim silným stránkam alebo ani nie? Keď stojíte v dlhom rade, napríklad pri pokladni v obchode: ako to zvládate? Čo sa vám vtedy preháňa hlavou? Alebo keď si musíte vystáť dlhšiu chvíľu kvôli testovaniu, nevytáča vás to? Alebo keď vám treba ísť na kontrolu k odbornému doktorovi a aby ste mali aspoň číslo 3, musíte tam byť už skoro ráno, aspoň o 5.45 hod., vediac, že lekár príde najskôr o 8.30 hod. a vy sa dnu dostanete najskôr o 9.30 alebo o 10.00 hod. – Nuž to je zas moja osobná skúsenosť. Toto je naozaj vysoká škola trpezlivosti. A priznám sa, i keď ma to nectí, sem tam sa mi stane v obci, kde žijem, že si potrebujem vybaviť niečo na pošte. Samozrejme, väčšinou mám vždy naponáhlo, lebo mi toho cez deň treba veľa postíhať. A tu zrazu, tesne predo mnou vojde na poštu nejaký starček, ktorý si celú večnosť vyberá, ktorý časopis s krížovkami by si asi tak tentokrát kúpil. A keď už má celú tú tortúru za sebou a ja sa teším, že konečne budem môcť poslať list, tak on si to ešte rozmyslí a pre istotu si ide vybrať z poštovej banky aj peniaze, čo zas nejaký ten čas trvá … Tečú mi vtedy neskutočne nervy, priznám sa.
Skúškou trpezlivosti však prechádzam aj ako farár. Keď čakám, že budeme ako spoločenstvo rásť, no naše rady sa nezväčšujú. Naopak! Skôr stagnujeme. Ba dokonca sa zmenšujeme. Človek by aspoň nejaké ovocie svojej práce chcel vidieť už aj dnes, nielen zajtra, o týždeň, mesiac či o 10 rokov alebo ešte aj viac rokov. Áno, priatelia, vašej trpezlivosti to dá zakaždým zabrať, keď sa váš životný partner nevie zbaviť nejakého zlozvyku, keď stále dookola robí to, čo vás štve a vytáča. Trpezlivosť rodičov je kvalitne otestovaná vždy vtedy, keď sa im nedarí uspať dieťa. Struna našej trpezlivosti sa postupne viac a viac napína s pokračujúcou pandémiou, ktorá akoby nemala konca. A podľa mňa pri mnohých tá struna už aj povolila a praskla. Myslím si, že by sme ešte dlho mohli pokračovať vo vymenúvaní situácií, v ktorých sa rýchlo ukáže ako to vyzerá s našou trpezlivosťou.
Bratia a sestry, prečo som dnes začal práve takto? No preto, lebo trpezlivosť a advent idú ruka v ruke, dovolím si povedať. My všetci ako jednotlivci i ako cirkev sme v očakávaní. Sme v očakávaní príchodu Božieho Syna. Tak nám to predsa On sám prisľúbil, že sa vráti v moci a sláve, obklopený nebeskými anjelmi. Prisľúbil, že sa vráti, aby sa ujal moci a aby definitívne porazil všetkých nepriateľov: satana, hriech i moc smrti. Lenže čas plynie a Jeho stále niet. Je to asi nejako tak, ako o tom spieva už zosnulý Miro Žbirka: „Nechodí. Stále nechodí.“ Len tentokrát nie „čo je s ňou?“, ale „čo je s NÍM?“ „Je mi biedne…“. 😊 Áno, priatelia! Radi by sme to všetko urýchlili, keby to bolo na nás. Ale nie je.
A tak nám dnes apoštol Jakub dáva jednu múdru radu, pričom upútava našu pozornosť na roľníka, resp. farmára a jeho uvažovanie, jeho postoj: Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Po vykonanej práci môže roľník spraviť iba jedno: vyčkávať na dážď, ktorý umožní vyklíčiť a vzísť jeho semenu. To, či dážď zem nakoniec zavlaží a umožní jej vydať úrodu, to už ale nie je v jeho ruke ani moci. A tak je to aj s nami, priatelia. Pán Boh nepotrebuje našu, neraz až prehnanú akčnosť. Akoby bez nás a nášho snaženia mal hneď skončiť celý svet, celý cirkevný zbor, či celá cirkev. To neznamená, že nemáme byť aktívni, že máme leňošiť. No treba si vždy uvedomiť, že sú isté veci, ktoré ovplyvniť aj tak nedokážeme, nakoľko nie sú v našej moci. Presne tak ako aj roľník. Jeho úlohou bolo, aby obrobil pôdu a vložil do nej zrno, či semeno. Toto je jeho podiel práce. Toto je jeho povinnosť. No viac urobiť už nevie. Ostatné má v rukách niekto iný.
To znamená: On dá vyrásť a dozrieť ovociu vtedy, kedy On chce a tam, kde On chce. Na nás je, aby sme tú chvíľu iba trpezlivo očakávali a svojou až prehnanou aktivitou sa nepchali do kompetencií, ktoré prislúchajú Pánu Bohu. Aby sme svojou prehnanou aktivitou nepokazili to dobré dielo, ktoré Boh začal konať. Máme predsa úžasné zasľúbenie, ktoré hovorí: Moje slovo sa ku mne nenavráti prázdne, ale vykoná, na čo som ho poslal. A preto: my si len verne a trpezlivo konajme to, čo sa od nás požaduje! A všetko ostatné nechajme na Pána!
Bratia a sestry, Božie slovo je tým dažďom, ktorý padá na náš život, na našu cirkev a na naše rodiny. Je to slovo, ktoré nás vedie k pokániu. Je to tiež slovo, ktoré nás potešuje. Je to slovo, ktoré má moc vzbudiť v človeku úrodu a priniesť svojim časom ovocie. A preto, my nič neurýchľujme! Namiesto toho si verne konajme to, čo sa od nás očakáva a čím nás Boh poveril! A ostatné nechajme na Neho!
Pravda je však taká, že dnešný prečítaný kázňový text sa dá pochopiť aj trošku inak. A síce tak, že namiesto slova „trpezlivosť“ použijeme slovo „vytrvalosť“. Pôvodný jazyk Novej zmluvy – gréčtina – totiž takúto možnosť pripúšťa. Potom by apoštolove slová zneli takto: 7 Buďte teda vytrvalí, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. 8 Aj vy buďte vytrvalí a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil.
Drahí priatelia, dovolím si povedať, že práve v tomto čase, kedy sme kvôli pretrvávajúcej zlej pandemickej situácii zas obmedzení vo svojich aktivitách a činnostiach, na ktoré sme zvyknutí, potrebujeme počuť toto slovo. Slovo o vytrvalosti. Slovo o tom, že netreba prepadať malomyseľnosti, netreba si zúfať. Treba len jedno: vydržať to.
Apoštol Jakub teda akoby sa vo svojich slovách pohrával, pričom kombináciou trpezlivosti a vytrvalosti, či dokonca zhovievavosti vznikajú aj rôzne možnosti pochopenia jeho slov. Napríklad: vydržte tlaky, ktoré sú na vás vyvíjané! Ustojte to vtedy, keď sa objavia ťažkosti! Majte trpezlivosť s druhými ľuďmi a buďte voči nim zhovievaví, tak ako je zhovievavý aj Boh voči vám a dáva vám druhé šance.
Avšak tento výklad možno rovnako tak aplikovať na samotnú parúziu – teda na druhý Ježišov príchod. Potom akoby apoštol hovoril: Čo sa týka Kristovej parúzie, majte s ňou zhovievavosť, pokiaľ ešte neprichádza! Ešte trošku počkajte! Nebuďte nedočkaví ako malé deti! Všetko príde vtedy, keď to bude najviac vhodné a keď to určí Pán.
… a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa priblížil. Kardiológ vám zrejme povie, že svoje srdce si posilnite pravidelným pohybom, športom, zdravou životosprávou a tiež tým, že sa nebudete prejedať, že zo svojho jedálnička vylúčite to a to. Taký výklad by bol zaiste dobrý, pokiaľ by apoštol Jakub myslel na srdce ako na sval v našom tele, na pumpu, ktorá rozvádza po tele krv. Srdce však na tomto mieste treba vnímať ako centrum nášho myslenia, uvažovania. Ako miesto, kde sa formuje náš svetonázor, naše hodnoty, priority a postoje. A práve takto pochopené srdce nám treba posilňovať na stretnutie sa s Kristom.
Áno, drahí priatelia, Ježišova parúzia, to je celkom určite tá najdôležitejšia udalosť, ktorej raz bude musieť čeliť každý jeden z nás. Bez ohľadu na to, či tomu je ochotný veriť alebo nie. Ježiš sa v moci a sláve vráti, a to bez ohľadu na našu vieru alebo nevieru. Ten, kto s touto udalosťou nepočíta, ani sa na ňu nepripravuje. Ten, kto s ňou počíta a verí, posilňuje sa vo svojej viere, v trpezlivosti a vytrvalosti. Nech je takým posilnením nášho srdca i dnešná 2. adventná nedeľa, ktorú v kresťanskej cirkvi slávime! Posilnením v tom slova zmysle, aby sme prejavovali trpezlivosť voči druhým, no súčasne tak dokázali vytrvalo čeliť skúškam až do Pánovho príchodu. Nech nám v tom On sám pomáha! Amen.
