2. adventná nedeľa – Skutočná „star“ je len jedna
Written by radovan on nov 29, 2016 in - No Comments
2. adventná nedeľa – 4. 12. 2016
„Skutočná „star“ je len jedna …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
- Mojžišova 24, 17.19
Uvidím Ho, ale nie teraz, zahľadím sa na Neho, ale nie zblízka! Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela … Vládnuť bude ten, čo pochodí z Jákoba …
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dnes v cirkvi slávime druhú adventnú nedeľu a spolu s ňou tu máme aj ďalšie starozmluvné proroctvo, nad ktorým sa chceme zamyslieť, ktoré si chceme vysvetliť, objasniť a aktualizovať pre dnešok. Slová tejto prorockej vízie boli vyrieknuté za dávnych čias a pojednávajú o niečom, či niekom veľmi veľkom. Jedná sa opäť o udalosť, ktorá prevyšuje možnosti ľudského chápania. Dokonca ani ten, kto sám tieto slova vyslovuje, moábsky prorok Bileám, nie celkom dobre chápe, o čo tuná ide.
Pred hranicami Moábu stojí Boží ľud. Izrael sa v tom čase nachádza na svojej ceste z egyptského otroctva do Kanaánu, a je tak početný, že v očiach okolitých národov vzbudzuje strach. Chystá sa zaujať krajinu, ktorá bola zasľúbená už ich otcom. Predsa však, aj keď bol Izrael vyslobodený z domu egyptského otroctva, aj keď smel zažiť úžasnú pomoc počas prechodu cez Červené more, aj keď mu Hospodin počas bleskov a hromov zjavil na Sinaji svoj večný zákon, i napriek tomu to bol stále hriešny ľud. A aj keď bol Kanaán zemou, kde tečie mlieko a med; zemou, ktorá sa mala stať izraelskou domovinou, napriek tomu to stále bola iba pozemská krajina, v ktorej človek musel znášať páľavu dňa i chlad noci. Bola to krajina, o ktorú sa dalo prísť. Krajina, ktorú možno stratiť.
Prorocká vízia, ktorá nám dnes zaznieva z prečítaného textu, upriamuje našu pozornosť na putujúci Boží ľud. Bolo by to však jej nepochopenie, pokiaľ by sme ostali iba na pôde staroveku a v jej slovách videli len Izrael nachádzajúci sa pred bránami zasľúbenej zeme kanaánskej. Dnešná prorocká vízia nás totiž chce preniesť cez viacero storočí, priam až tisícročí a chce našu pozornosť upriamiť na spoločenstvo s Pánom Ježišom. Na ľud, ktorý je vyslobodený z otroctva hriechu a ktorý stojí pred bránami svojej večnej nádeje, pred bránami večnej domoviny, pred bránami tej nebeskej otčiny. Milý priateľ, túžiš po takomto spoločenstve s Pánom Bohom, kde už niet viac hriechu, utrpenia ani smrti? Ak áno, potom sa dnešná vízia týka aj teba.
Bileám v tej chvíli hovorí naplnený Duchom Svätým o hviezde, ktorá vyjde z Jákoba a o žezle, ktoré povstane z Izraela. Hovorí tiež o vládcovi, ktorý bude pochádzať z tohto národa a ktorý sa jedného dňa raz a navždy spravodlivo poráta so svojimi nepriateľmi. V tej chvíli má pred očami prorok Bileám pravdepodobne Józuu, syna Núnovho. Vojvodcu, ktorý v Božom ľude už čoskoro prevezme „štafetu“ po Mojžišovi. Bude to on, kto vovedie Boží ľud do zeme zasľúbenej. Bileám sa v duchu až chveje, keď vo svojej vízii vidí ozbrojené šíky Izraela na čele s Józuom. Už počuje trúby okolo mesta Jericho, vidí jeho rúcajúce sa hradby … V duchu zažíva strach a zdesenie, ktoré okolo seba šíri toto Božie vojsko. Bileám vie, že nad týmto vojskom sa nedá zvíťaziť. Nemožno mu odporovať. A tak sa aj deje, priatelia. Z biblických dejín dnes dobre vieme, že Józua naozaj zabral a ovládol zasľúbenú kanaánsku zem. Splnil poslanie, ktorým ho poveril skrze Mojžiša samotný Hospodin. Dalo by sa teda povedať, že týmto Bileámovo proroctvo došlo svojho naplnenia. Predsa však, je to naozaj všetko? Nechcú nám slová Bileámovej výpovede poukázať ešte aj na niekoho iného?
Áno, je to tak! Duch Boží naše uvažovanie vedie tak, aby sme v prečítaných slovách videli ešte aj niekoho ďalšieho. Niekoho, kto mal rovnaké meno ako Józua. A bol to Ježiš. Tu je dobré vedieť, že v hebrejčine sa toto meno povie, vysloví rovnako (Jóšua = Józua; Jóšua = Ježiš). Moc tohto druhého Józuu – Ježiša je pritom o toľko väčšia o koľko moc Božia prevyšuje všetkých ľudských kráľov. On sám o sebe hovorí : Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Prišiel na tento svet, aby svoju plnú božskú moc použil pre našu spásu. Prišiel, aby nám v moci Božieho zľutovania ponúkol milosrdenstvo. Prišiel, aby všetkým, ktorí Ho prijímajú, dal moc stať sa Božími deťmi – tým, čo v Neho veria.
A tak, keď sme slabí, On sa nás zaujme a zastáva. Zasľubuje : Neboj sa malé stádočko, lebo zaľúbilo sa vášmu Otcovi dať vám spasenie. Keď kráčame tmavými cestami, On je a ostáva pri nás. Veď tak to napokon čítame v známom 23. žalme : Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou. Dokonca aj keď musíme v živote znášať ťažké kríže trápenia, neodvracia sa od nás. Naopak! Ujíma sa nás a pomáha nám ich niesť. Dokonca hovorí : Poďte ku mne, ktorí sa namáhate a ste preťažení! Ja vám dám odpočinutie! Nuž a keď sa z nášho pohľadu stráca horizont nádeje, vždy vtedy nám pripomína : Ja som cesta, i pravda, i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.
To všetko tento druhý Józua – Ježiš robí a hovorí, aby i teba i mňa voviedol do zasľúbenej zeme kráľovstva nebeského vo večnosti. On je vojvodca, ktorý porazil tých najväčších protivníkov a nepriateľov človeka a ľudstva vo všeobecnosti – hriech, strach a smrť. Nie tak, žeby už hriechu nebolo alebo že by sme už nehrešili. Ale tak, že sa nemusíme hriechu a hlavne jeho následkov báť, lebo Boh sa na nás nehnevá. Boh nás za hriech nepotrestá, pokiaľ ho vyznáme, pokiaľ sme uverili v jednorodeného Syna Božieho. Niežeby už strachu nebolo, ale nemusíme sa ho báť. Veď Pán Ježiš nám predsa zasľúbil : Kde som ja, tam budete aj vy. Niežeby nebolo smrti. Ľudia predsa stále zomierajú. Ale nemusíme sa smrti báť, veď sám Boží Syn nám povedal : Ja som vzkriesenie i život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď by umrel. On je vskutku Vojvodca, ktorý nám vydobyl život večný. Nemusela pritom tiecť žiadna krv, len tá Jeho … Drahý brat, milá sestra, spoznal si už, čo týmto všetkým Ježiš Kristus vykonal aj pre teba? Prijal si už aj ty osobne túto Jeho pomoc a zasľúbenie do svojho života?
Uvidím Ho, ale nie teraz … Drahí bratia, milé sestry, muselo prejsť skutočne mnoho storočí, kým z Jákoba vyšla hviezda. Pomaličky sa blíži čas Vianoc, kedy aj my budeme smieť svojim duchovným zrakom, kľačiac pri jasličkách, uvidieť slávu Toho, ktorého predpovedali proroci. Predsa však aj iné slovo dnešnej prorockej vízie ešte ostáva v platnosti, a to : zahľadím sa na Neho, ale nie zblízka. To najväčšie, milí priatelia, teda ešte len príde. Je to deň, keď sa náš Pán opäť vráti, aby nastolil svoju ríšu pokoja a pravdy, aby nastolil spravodlivosť, aby odplatil dobrým za dobré a zlým za zlé. Toto je naša nádej. Takto nás dnešná druhá adventná nedeľa privádza až k samotným bránam pre nás zasľúbenej nebeskej vlasti. I pre nás vyšla hviezda z Jákoba, aby nám na cestu do nej svietila a po nej nás viedla.
Aby sa však toto všetko pri mne i pri tebe stalo skutočnosťou, drahý brat, milá sestra, je tu ešte posledná výpoveď Bileámovho proroctva, ktorú nemožno prehliadnuť : Vládnuť bude ten, čo pochodí z Jákoba … Drahý priateľ, kto vládne tebe? Kto je tvojim vládcom? Alebo sa na to dá spýtať aj ináč : Komu slúžiš? Koho si ty sluhom? Čas adventu, milé sestry, drahí bratia, je vhodným časom k tomu, aby sme si „upratali“ vo svojich životných prioritách, aby sme si v tom urobili poriadok a vybrali si jednoznačne tak, ako to na sklonku svojho života urobil aj vojvodca Józua, o ktorom sme si dnes hovorili : Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinu. K takémuto jednoznačnému rozhodnutiu nás napokon pozýva aj ten druhý Józua – Ježiš, keď hovorí : Nemôžete slúžiť dvom pánom. Lebo buď to jedného budete nenávidieť a druhého milovať alebo opačne … nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.
Kiežby sa teda pre nás Ježiš stal tou hviezdou, tou skutočnou „star“, ktorá má absolútnu, zvrchovanú moc. Kiežby sa stal i našim osobným vládcom v zmysle Pána pánov a Kráľa kráľov, aby sme raz aj my mohli bezpečne a v radosti prejsť bránami zasľúbenej nebeskej otčiny vo večnosti! Amen.
