2. adventná večiereň – Očakávania v novom veku
Written by radovan on dec 08, 2014 in - No Comments
2. adventná večiereň – 10. 12. 2014
„Očakávania v novom veku“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 26, 64
Hovorím vám : Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Pred týždňom, na prvej adventnej večierni, sme sa začali zamýšľať nad očakávaniami. Spoločne sme sa sústredili na očakávania, ktoré mal človek v starom veku. Očakávania spojené s Bohom a s naplnením Jeho úžasných zasľúbení. Dnes, na v poradí druhej večierni, sa chceme posunúť ďalej – do tzv. nového veku. Je pritom nesporným faktom, že i v ňom má človek očakávania. Pokúsme sa teda odpovedať na otázku : Čo očakávala generácia, do ktorej svojim narodením z panny Márie vstúpil Syn Boží – Ježiš? Čo očakávame my dnes?
Keď prišla plnosť času, to znamená : keď v Božom „harmonograme“ nastal ten správny, príhodný čas, poslal Boh na svet svojho Syna a očakávania Izraelcov sa mohli naplniť. Žiaľ, nenaplnili sa. Izraelci ako národ v drvivej väčšine nespoznali v Ježišovi z Nazareta Mesiáša, pretože priniesol iné hodnoty, než aké oni čakali. Možno im to vyčítať? Možno aj pod vplyvom politickej situácie, možno postupom času sa predstava Mesiáša zdegenerovala zo záchrancu duší na politického vládcu a ľud v zajatí vlastných predstáv a očakávaní nedokázal prijať niečo iné.
Takto, keď sa postupom času Ježišovo učenie rýchlo šírilo a kresťanmi sa stávalo stále viac a viac ľudí, Židia si o Ježišovi a Jeho pôvode začali vymýšľali rôzne teórie s cieľom zdiskreditovať Ho, zosmiešniť a strápniť Ho. To všetko preto, nakoľko ich očakávania nenaplnil, ba dokonca si dovolil ich kritizovať ako tých, ktorí v skutočnosti nie sú Abrahámovými potomkami, pretože nerobia Abrahámove skutky viery. Dovolil si na ich adresu povedať, že sa nemôžu odvolávať ani na Mojžiša a jeho zákon, pretože sami tento zákon nedodržujú, ba čo viac : porušujú ho a zle si ho vysvetľujú. Dovolil si na ich adresu tiež povedať, že v skutočnosti Boha nemilujú ani nepoznajú. Keby totiž poznali Boha a milovali Ho, milovali a prijali by aj Toho, koho On poslal – Ježiša. Oni Ho však neprijímajú, ba čo viac – chcú sa Ho zbaviť, chcú Ho odstrániť a zabiť, pretože im povedal pravdu. Nuž a nakoniec to Ježiš „zaklincuje“, keď hovorí, že v skutočnosti otcom Židov vtedajšej generácie nie je Boh, ako to oni radi tvrdili, ale diabol, ktorý je otcom lži a vrahom ľudí od počiatku.
Bratia a sestry, i preto si Židia začali o Ježišovi vymýšľať rôzne teórie s cieľom zosmiešniť a strápniť Ho. Spraviť z Neho akúsi karikatúru na pobavenie a zosmiešnenie nielen Jeho osoby, či pôvodu, ale aj všetkých tých, ktorí Ho nasledujú a uverili Mu. Všetko to malo slúžiť ako irónia na Ježišovu adresu a tiež na adresu všetkých kresťanov, ktorí sa dali tak ľahko oklamať a podviesť podvodníkom z Nazaretu. Azda jedna z najznámejších židovských teórií je tá, ktorú nachádzame aj v samotných evanjeliách : Židia namiesto toho, aby uznali fakt a realitu Ježišovho vzkriesenia, radšej začali tvrdiť, že Ježiša v noci ukradli Jeho učeníci a všade „roztrubovali“, že vstal z mŕtvych. Iná židovská teória zas ironizovala Ježišov pôvod. Isté židovské kruhy tvrdili, že Ježiš sa narodil ako nemanželský syn Márie a rímskeho vojaka, ktorý sa volal Pandera. Preto aj Ježiša nazývali posmešne „ben Pandera“ – teda : Panderov syn.
Vďaka Bohu, našli sa však aj takí, ktorým Duch Boží otvoril srdcia i mysle a oni v Ježišovi spoznali svojho Spasiteľa – betlehemskí pastieri, Simeon s Annou, mudrci z Východu, učeníci, Nikodém, žena hrešnica, Mária z Magdaly; ženy, ktoré šli pomazať Jeho mŕtve telo vo Veľkonočné ráno, napokon aj samotná Ježišova matka – Mária. Ich život sa zmenil. Začali Ho nasledovať napriek vlastnému nepohodliu a obetiam a blízkosť večného kráľovstva sa tak pre nich stala reálnou. Oni pochopili, že Pán Ježiš nepriniesol večnú radosť a mier na zem, ale že chce ľudí pripraviť na život v radosti a mieri v nebesiach. Oni pochopili, že život v Božom kráľovstve majú vďaka Ježišovi istý. Ostáva už len využiť zvyšné roky na čo najlepšiu prípravu.
Milí priatelia, Pán vstúpil na nebesá a sľúbil, že sa vráti. I človek v novom veku je teda konfrontovaný s očakávaniami. No tie sú už iné ako tie v starej dobe. Človek v starom veku mal len indície, podľa ktorých mal rozpoznať zasľúbeného Záchrancu – Mesiáša. Človek v novom veku však už očakáva konkrétneho Pána, ktorého Jeho verní poznajú, majú s Ním dôverný vzťah a tešia sa na Neho. Už prvá, či druhá generácia kresťanov Ho očakávala s takou vážnosťou, že sa vzdávali aj majetkov a všetko si pripravovali a zariadzovali tak, aby ich Pánov príchod neprekvapil. Veď ten mohol nastať v každej chvíli.
Ale Pán neprichádzal. Ba čo viac : neprišiel doteraz! Začali sa ozývať hlasy, že mešká, že zabudol. Že možno ani nikdy nepríde. Nebola to ľahká situácia. Diabol útočil na ľudské srdcia, podvracal mysle, oslaboval vieru všade, kde len mohol robí to doteraz. Zostať verný Pánovi nebolo už také samozrejmé ako v prvých mesiacoch kresťanstva. Nie je to také jednoduché ani dnes. Ale Boží Duch stále pôsobil a napriek stáročiam, ktoré uplynuli, aj dnes kresťanská cirkev očakáva príchod svojho Pána. Súčasťou tejto cirkvi sme aj my. Rovnako tak sme súčasťou jej očakávania prichádzajúceho Pána pánov a Kráľa kráľov, nášho Spasiteľa – Ježiša.
Drahí bratia, milé sestry, no možno sa i nám stalo to, čo Izraelcom. Stáročiami sa aj náš pohľad možno zdegeneroval. Aj my si dnes už možno predstavujeme niečo úplne iné, než čo videli a poznali Pánovi učeníci. Aj my možno máme vlastné predstavy o tom, ako by to v Božom kráľovstve mohlo a malo byť. Akoby sa Ježiš mal vrátiť. Ako by mal vyriešiť celosvetové, či celospoločenské problémy. No je dôležité, aby sme mali otvorené srdcia a mysle. Ak sa budeme prísne držať toho, čo sme si my vymysleli a vysnívali, možno sa budeme sami podobať tým odmietavým Izraelcom, ktorých tak radi kritizujeme. Len ak budeme mať otvorené srdcia ako Pánovi učeníci, dokážeme prijať Pána Ježiša takého aký je, teda podľa Jeho identity, nie podľa našich predstáv, nech príde v akomkoľvek čase a v akejkoľvek podobe. Sám prichádzajúci Ježiš nech nám preto skrze svojho Svätého Ducha dáva múdrosť, otvorené srde i myseľ, aby sme Ho dokázali prijať takého aký je! Aby sme si Ho neprispôsobovali svojim vlastným predstavám! Aby sme Mu verili a dôverovali Mu takému, aký sa nám On sám dal poznať vo svojom evanjeliu! Nuž a nakoniec, aby sme sa nad Ním, nad Jeho životom, spôsobmi, učením, slovami, smrťou i vzkriesením nikdy nepohoršovali, ale skôr vzdávali Bohu Otcovi chvály a vďaky za to, že nám nehodným na tento svet poslal takého Pomocníka a Záchrancu – svojho vlastného Syna! Amen.
