2. adventná večiereň – Sola gratia – jedine milosť Božia
Written by radovan on dec 10, 2017 in - No Comments
2. adventná večiereň – 11.12.2017
„Sola gratia – Sola gratia – jedine milosť Božia“
Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde! Amen.
List Títovi 2, 11 – 14
11 Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, 12 ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v týchto časoch rozvážne, spravodlivo a nábožne, 13 a očakávali blažené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. 14 On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď sme si pripomínali udalosti reformácie, veľa sme hovorili o Božej milosti. Zdôrazňovali sme ju vo vzťahu k ospravedlneniu a spáse, hovoriac, že večný život nedostávame za dobré skutky, ale z milosti, zadarmo, skrze vieru v Pána Ježiša Krista. Táto skutočnosť je natoľko dôležitá, že je zhrnutá v známom latinskom sola gratia – jedine milosť Božia. Dá sa povedať, že toto učenie je považované za pilier reformačného učenia, pretože v skratke poukazuje na Božiu milosť, dávanú nám pri našom pokání.
Božia milosť sa však zjavila omnoho skôr. Dávno predtým, ako sme sa na svete objavili my a náš hriech, ktorý nám Pán Boh z milosti odpúšťa. Dávno predtým, ako na Božiu milosť poukázal Dr. Martin Luther. Už v Betleheme sa zjavila Božia milosť, pretože Boží Syn, Ten, ktorý bol už od počiatku, opustil nebeskú slávu a stal sa človekom. Už tam sa prejavila Božia milosť, keď Hospodin nechal svojho Syna ležať zdanlivo bezmocného v jasličkách, keď sa všetkými odmietnutý narodil na mieste, vyjadrujúcom najväčšiu chudobu.
Bratia a sestry, čo je dôležité predovšetkým, to je tá skutočnosť, že Božia milosť sa vôbec zjavila. Je úžasné vedieť, že Pán Boh nám vôbec niečo zjavil. To absolútne popiera filozofické systémy, podľa ktorých sa Boh od tohto sveta odvrátil a už s ním ani s človekom nechce nič viac mať. To, že nám Boh chce niečo zjaviť, je jasným dôkazom toho, že o tento svet stojí. Stojí a má záujem o človeka. Neobrátil sa ku nám chrbtom. Naopak! Obrátil k nám svoj „obličaj“, svoju tvár. Tak, ako o to napokon aj prosíme v každom Áronovskom požehnaní : Pán Boh, obráť k vám svoj obličaj! Milí priatelia, je teda úžasné vedieť, Pán Boh nám nezjavil najprv svoj spravodlivý a svätý hnev nad našimi hriechmi. I keď, tak by to bolo nakoniec aj spravodlivé. On sa však rozhodol pre iný postup, iné riešenie. A tak k nám prichádza so svojou milosťou, láskou, milosrdenstvom a odpustením. Nuž a aby nás, hriešnikov, Jeho svätosť nezničila, prichádza k nám v ľudskej podobe. V podobe malého, nevinného dieťaťa.
Bratia a sestry, to, že Pán Ježiš Kristus prišiel na svet, bol prejav Božej lásky a milosti. Bolo by však chybou, keby sme na tomto mieste ostali len v pozícii akéhosi historického konštatovania. To, že Pán Ježiš prišiel na svet, má predsa dosah aj na nás. Apoštol Pavol veľmi správne píše, že Božia milosť sa zjavila, aby sme mierne, pobožne a spravodlivo žili na tomto svete. Božia milosť, začínajúca už pri stvorení sveta, zjavujúca sa v Betleheme a napĺňajúca sa pri našom pokání, nie je teda iba niečím, čoho sme svedkami a z čoho sa máme tešiť. Naopak! Je niečím, čo nás má priamo ovplyvňovať. Božia milosť má meniť náš život. Božia milosť, vďaka ktorej nám je všetko odpustené, má spôsobovať, že viac nechceme žiť starým spôsobom života, ale chceme žiť inak, lepšie, spravodlivejšie a pobožnejšie.
Drahí priatelia, i keď už aj toto všetko samo o sebe človeka napĺňa úžasom, predsa len, stále to nie je všetko. Božia milosť našou premenou sleduje aj konkrétny cieľ. Keďže sme ako stratené deti Božie pozvané späť do nebeského kráľovstva, k večnému životu, k spaseniu, je práve milosť Božia tá, ktorá nás na prijatie tohto večného života pripravuje. Očakávame predsa druhý príchod Pána Ježiša Krista, Jeho zjavenie sa v sláve a ako oslobodení Božou milosťou sme pripravení prijať Jeho pozvanie do večnosti.
Bratia a sestry, podstatou tejto Božej milosti je to, že nám prináša spásu. Môžeme teda povedať, že je to spásonosná milosť. Určite to však nie je taká milosť, ktorá nakoniec všetko prehliadne. Určite to nie je taká milosť, že si Pán Boh zatvorí oči a bude sa tváriť, že medzi človekom a Ním sa v podstate niť nestalo. Určite to nie je taká milosť, ktorá nekajúceho hriešnika potľapká po pleci a povie mu : „Nič sa neboj! Bude to dobré.“ Milí priatelia, ono to dobré bude, ale nie pre všetkých. Dobré to bude len pre tých, ktorí túto milosť do svojho života prijímajú ako tzv. „drahú milosť“. To je ináč pojem, s ktorým ako prvý prišiel nemecký teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorý nakoniec zahynul v koncentračnom tábore, tesne pred koncom 2. svetovej vojny. Jedná sa o milosť, kedy si človek mocne uvedomuje, že Pána Boha to stálo nesmierne veľa, aby sme my mohli byť spasení. Apoštol Pavol to vyjadruje týmito slovami : On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud…
Bratia a sestry, drahá milosť sa deje vtedy, keď človek poznáva svoje hriechy a vyznáva ich Bohu ako svoje zlyhania. Drahá milosť sa deje vtedy, keď človek svoje hriechy ľutuje. Keď vníma svoj hriech na jednej strane a Božiu svätosť na strane druhej. Drahá milosť sa deje vtedy, keď človek o ňu prosí, robiac pritom pokánie, usilujúc sa v moci Ducha Svätého o zmenu svojho života. Drahá milosť sa deje vtedy, keď to niečo stojí. Krista Pána to stálo život. Nuž a nás to stojí to, že máme zapierať samých seba a robiť a žiť tak, ako to chce Boh. Nás to stojí to, že deň čo deň bojujme s hriechom a svojou skazenou ľudskou zdedenou prirodzenosťou. Bratia a sestry, o tom všetko je drahá milosť.
Na druhej strane je tu aj tzv. lacná milosť. Tá sa zas deje vždy vtedy, keď človek síce aj pristupuje k Večeri Pánovej, ale vo svojom vnútri nie je presvedčený o svojom hriechu alebo zlyhaní. Nie je presvedčený o tom, že by mal niečo ľutovať, tobôž niečo na svojom živote meniť. Lacná milosť sa deje vždy vtedy, keď si rodičia prinesú do chrámu pokrstiť svoje dieťa, ale ďalej sa už o jeho duchovný život, rast a napredovanie nestarajú. Lacná milosť, to je ako keď žobrák na ulici napľuje do ruky tomu, kto mu podáva chlieb. Nie je to nič iné ako neúcta a nevďak. Pravda je taká, drahí priatelia, že my všetci sme takýmito žobrákmi pred Bohom. Nemáme nič, iba prázdne ruky a tie nám môže naplniť iba Boh. Náš reformátor Dr. Martin Luther to vyjadril „bilingválne“ – dvojjazyčne : Wird sind Bettler – Hoc est verum (Sme žobráci – to je pravda). Ide len to, ako na to my sami zareagujeme – vďačnosťou a pokáním alebo neúctou a nevďakom. Milosť je tu totiž zatiaľ pre každého. No beda tomu, kto ju lacným spôsobom znevažuje a pohŕda ňou.
Bratia a sestry, jeden z dobrých spôsobov ako správne reagovať na túto drahú Božiu milosť, objavujeme aj na samotnom konci nášho kázňového textu : On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky. (Ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky.) Je fakt, milí priatelia, že my, evanjelici, dobré skutky nerobíme preto, aby sme si u Boha spravili „očko“. Nerobíme ich ani preto, aby sme si pred Bohom spravili zásluhu. Nerobíme ich preto, aby sme sa prostredníctvom nich dostali do neba. Pretože do neba nás môže dostať iba smrť jednorodeného Syna Božieho a milosť Božia, ktorú my prijímame s vďačnosťou a vierou. Dobré skutky robíme najmä preto, aby sme i takýmto spôsobom Pánu Bohu vyjadrili svoju vďačnosť za všetko dobré, čo od Neho deň čo deň prijímame. Dobré skutky robíme preto, aby sme tak vyjadrili svoju lásku k Bohu i blížnemu. Dobré skutky robíme preto, aby sme tento svet robili lepším a krajším miestom pre život. Robíme ich preto, aby sme ako nositelia Božieho obrazu do tohto sveta vnášali viac toho božského a dobrého, čo nám, ľuďom, slúži na dobro a Bohu na česť a slávu.
Milí priatelia, už v Betleheme, tam v chudobných jasličkách, začal sa teda písať príbeh nášho oslobodenia, nášho spasenia, našej záchrany. Už tam sa zjavila milosť Božia, aby sa potom dokonala pri nás vo chvíli, keď v pokání prosíme Pána Boha o odpustenie a láskavé prijatie. Už tam, v Betleheme, sa môžeme radovať z odpustenia a tam, v Betleheme, môžeme ďakovať za večný život volajúc: sola gratia – jedine vďaka Tvojej milosti, Bože, zjavenej nám v Betleheme, smieme večne žiť. Pánu Bohu chvála a vďaka za to! Amen.
Použité materiály : kázňové prípravky k adventným večierňam 2017
