2. adventné večerné služby Božie – pokánie alebo pohroma
Written by radovan on dec 07, 2020 in - No Comments
- adventná večiereň – 9.12.2020
„… pokánie alebo pohroma …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 1, 4 – 9.16 – 20
4 Beda hriešnemu národu, ľudu zaťaženému vinou, potomstvu zločincov, skazeným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili. 5 Kde vás ešte udrieť, keď sa tak búrite? Hlava je celá boľavá, srdce je úplne vysilené. 6 Nič nie je na ňom zdravé, od hlavy po päty samá modrina, jazva a čerstvá rana, opuchnutá, neobviazaná a neošetrená olejom. 7 Vaša krajina sa stala púšťou, vaše mestá sú do tla vypálené, vašu pôdu pred očami vyžierajú cudzinci, je spustošená, cudzinci ju rozvrátili. 8 Dcéra Siona zostala ako búdka vo vinici, ako chatrč na uhorkovom poli, ako obliehané mesto. 9 Keby nám Hospodin zástupov nenechal malý zvyšok, boli by sme ako Sodoma, podobali by sme sa Gomore. 16 Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí vaše zlé skutky; prestaňte robiť zlo, 17 učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomáhajte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu! 18 Poďte, vyjasnime si to!“ hovorí Hospodin. „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh, a keby boli červené ako purpur, budú ako vlna. 19 Ak budete ochotne poslúchať, budete jesť dobré dary zeme. 20 Ak sa však budete zdráhať a protiviť, pohltí vás meč, lebo prehovorili Hospodinove ústa.“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Pred týždňom sme v našich úvahách, čo sa adventu na spôsob Izaiáša týka, skončili pri dvoch zvieratkách: volovi a oslíkovi. Z našich úvah vyplynulo, že zvieratká, ktoré sú pre nás symbolom ľudskej hlúposti, sú nakoniec zrejme rozumnejšie než my. Zatiaľ čo oni totiž uprene pozerajú v betlehemskej maštaľke na ten najväčší a najvzácnejší dar, ktorého sa ľudstvu od Boha dostalo, my popri ňom neraz rýchlo prehrmíme, aby sme v supermarkete stihli kúpiť čím viac, aby nám nič nechýbalo. Zásobíme sa množstvom, priam až nadbytkom svetských darov, no ten najväčší, ten nebeský, nám pritom uniká …
Zdá sa, že Izaiášova kritika izraelského národa z úvodných troch veršov ani zďaleka neskončila. Práve naopak! Pokračuje a prehlbuje sa. Zdá sa, že Izrael na slová proroka nedbá a ďalej si robí po svojom, popudzujúc proti sebe samotného Boha. Nepoučiteľný a tvrdohlavý Izrael zotrváva v odpore. Napriek tomu, že Hospodin ho už toľkokrát ranil a potrestal, že už ani nemá ako viac a kde viac, národ sa nechce zmeniť. A tak musí zaznieť trpké konštatovanie: 4 Beda hriešnemu národu, ľudu zaťaženému vinou, potomstvu zločincov, skazeným synom. Opustili Hospodina, pohrdli Svätým Izraela, celkom sa odcudzili.
Drahí priatelia, pokiaľ seriózne študujeme a čítame Starú zmluvu, nadobudneme pocit, že s izraelským národom je to akoby na hojdačke: Keď je mu dobre, na Boha zabúda a odkláňa sa od Neho a Jeho ciest. Keď je veľmi zle, zrazu si na Boha spomenie, robí pokánie a prosí o milosť. Keď sa mu dostane milosti a odpustenia, opäť po čase bočí od Boha a robí si po svojom. Keď na neho doľahne súženie, opäť sa navracia k Hospodinu. A tak sa to strieda stále dookola: odchody od Boha a návraty k Nemu… akoby to ani nemalo konca …
Sestry a bratia, nie sme aj my takí? Nezmýšľame podobne? Nie je to aj náš „modus operandi“, teda šablóna, podľa ktorej sa správame a fungujeme? Pokiaľ dnes chceme byť úprimní, musíme konštatovať, že áno. I my si na Boha neraz spomenieme a sme ochotní Ho začať brať vážne iba vtedy, keď sme v koncoch. Keď vieme, že sami to nedáme. No keď je problém „zažehnaný“, keď sme opäť v pohode, sme schopní rýchlo zabudnúť na Darcu všetkých dobrých darov. Na „Darcu v daroch bohatého“ ako o Ňom spievame v známej a obľúbenej piesni: „Chvála Tebe, Bože náš“.
A tak z úst proroka Izaiáša zaznieva tvrdá, no pravdivá a poctivá analýza a inventúra duchovného stavu vlastného národa. Je to inventúra, ktorá končí v sýto červených, mínusových, záporných číslach. Inak povedané: nie je to žiadna sláva. Ba dokonca: zrejme je to ešte horšie ako si to národ sám a jeho ľud uvedomuje. Bratia a sestry, i keď sa výsledky Božej inventúry v národe nečítajú dvakrát príjemne, predsa je ona potrebná. Pokiaľ sa totiž má niečo zmeniť, treba si nastaviť zrkadlo reálneho stavu a skutočnej duchovnej biedy. Iba vtedy môže tak jednotlivec ako aj národ precitnúť a začať s tým niečo robiť, začať na sebe pracovať a zvrátiť negatívny stav.
Nie inak je tomu aj dnes, milí priatelia. Pravdivá a poctivá analýza a inventúra nášho duchovného stavu, a to tak v našom štáte, cirkvi i rodine, rovnako tak presná diagnóza – to všetko musí byť súčasťou aj tohoročného Adventu! Veď k nám neprichádza hocikto. Prichádza k nám sám Boh! Ako sa pred Neho chceme postaviť v nečistom a poškvrnenom rúchu vlastného života? Ako sa pred Neho trúfame postaviť v nevyznaných a neoľutovaných hriechoch? Alebo chceme žiť v domnelej predstave, že nám to opäť nejako prejde? Že nakoniec nejako bude? Že to azda bude fajn …
Bratia a sestry, na vianočných sviatkoch, na ktoré sa pripravujeme, je úžasné okrem iného aj toto: Z tzv. „beda ľudu preťaženému vinou“, ako sme to počuli na začiatku kázňového textu, spravilo narodenie Krista „pokoj ľuďom dobrej vôle“. Alebo lepšie preložené: „Pokoj ľuďom, ktorých Boh miluje“. Z „beda“ vytvoril Kristus „pokoj“. Sláva, chvála a vďaka Bohu za to, že Jeho „náplňou práce“ nie je to, aby sa na nás ustavične hneval a kritizoval nás. Jeho skutočným zámerom je: dať nám budúcnosť a nádej. A to On aj robí. Veď celé dejiny spásy sú toho jasným a jednoznačným dôkazom.
Drahí priatelia, čo však ďalej? Čo robiť, pokiaľ nám zaznela diagnóza? Ako dôjsť uzdravenia? 16 Obmyte sa, očistite sa, odstráňte mi spred očí vaše zlé skutky; prestaňte robiť zlo, 17 učte sa robiť dobro, domáhajte sa práva, pomáhajte utláčanému, vymôžte právo sirote, obhajujte vdovu!
Riešením nie je nič iné ako radikálna zmena. Uzdravenie, to je v kontexte počutého: absolútna zmena smerovania života. Totálna zmena filozofie života, ako jednoznačne vyplýva zo slov: prestaňte robiť zlo, 17 učte sa robiť dobro. Drahí bratia, milé sestry, aké vysoko aktuálne slová aj pre dnešok! O nič viac a nič menej nejde ani dnes: zanechať zlo a robiť dobro. Adventný čas, no najmä blížiace sa vianočné sviatky majú teda jasný odkaz: Buďme k sebe dobrí, pozorní, úctiví a taktní viac než len tri dni do roka! Nech sa toto stane našim celoročným, celoživotným programom! Pretože toto je Božia vôľa s nami a pri nás.
18 Poďte, vyjasnime si to!“ hovorí Hospodin. „Keby boli vaše hriechy ako šarlát, zbelejú sťa sneh? A keby boli červené ako purpur, budú ako vlna? 19 Ak budete ochotne poslúchať, budete jesť dobré dary zeme. 20 Ak sa však budete zdráhať a protiviť, pohltí vás meč, lebo prehovorili Hospodinove ústa.“ Bratia a sestry, nakoniec sú len dve alternatívy: pokánie ľudu alebo pohroma, ktorá doľahne na celý národ. Dve alternatívy, to je nakoniec vždy to, s čím sa v Biblii stretávame: cesta života alebo cesta smrti. Cesta milosti alebo cesta odsúdenia. Osobne som rád, že mám na výber len z dvoch možností. Mňa totiž znervózňuje, pokiaľ mám až príliš veľký výber. Potom si neviem vybrať. A pokiaľ si aj vyberiem, stále mám pochybnosti, či som si vybral dobre. Či som nemohol aj lepšie. Pán Boh dnes, tak mne ako aj tebe, milá sestra, drahý brat, dáva na výber len dve možnosti, dve cesty. Jednou je pokánie. Druhou je pohroma.
Dnes sme pozvaní a vedení k tomu, aby sme si uvedomili, že obstáť na súde s Bohom nie je možné. Červené hriechy jednoducho nemôžu byť biele. Keď raz je niečo červené, nemôže to byť biele. Alebo inak povedané: Keď je Boh milostivý, neznamená to, že je aj „farboslepý“. Keď je Boh milostivý, keď je Boh láska, neznamená to, že tým pádom prestal byť aj spravodlivý: červené nemôže byť biele. Čo s tým, priatelia? Nuž, nebol by to Boh, pokiaľ by nemal riešenie. Tým Božím a božským riešením sú práve Vianoce. Boh sa radšej vzdal, obetoval a dal svojho Syna ako obeť a výkupné za naše hriechy, aby sme žili. Krásne to vyjadruje evanjelista Ján, kde čítame: „Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil“ (J 3,17).
Vďaka Bohu za to, že to s nami myslí dobre. A i keď to s nami nevyzerá vôbec dobre, ba dokonca sa to zdá byť miestami beznádejné, Boh má plán. Je to plán obnovy, plán záchrany a spásy. Je to len na tebe, je to len na mne, pre ktorú z dvoch ciest sa rozhodneš. Či pre pokánie alebo pre pohromu … Amen.
Použité materiály: Kázňové prípravky od doc. Ing. Bohdana Hroboňa PhD. M.A.
