2. nedeľa po Veľkej noci – úvaha o dverách
Written by radovan on apr 25, 2020 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci – 26.4.2020
„… úvaha o dverách …“
Milosť vám a pokoj od nášho vzkrieseného a živého Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 10, 9- 10
9 Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. 10 Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Určite ste si už pri čítaní evanjelií všimli, že posledný evanjelista – Ján – sa na celú vec ohľadom Ježiša pozerá tak akosi inak, akoby z iného uhla pohľadu. Látku, ktorú nám prináša on, nenájdeme v ostatných troch evanjeliách, teda v Matúšovi, Markovi ani Lukášovi. Nuž a jedna z originálnych tém, ktoré nám Ján sprostredkuje sú aj tzv. „Ja som“ výroky. Zakaždým ich vyslovuje Ježiš, ktorý nám prostredníctvom nich o sebe chce niečo dôležité povedať. Celkom je ich sedem. Takto aj v prečítaných slovách evanjelia, ktoré nám v úvode zazneli, počujeme jeden z týchto „Ja som“ výrokov.
Jedná sa o výrok, v ktorom sa nám Ježiš predstavuje ako „dvere“. To je vskutku zvláštne, ale aj originálne prirovnanie. Komu z nás by napadlo pripodobniť sa k dverám, alebo rovno sa s dverami identifikovať? Myslím, že asi nikomu. Na dverách nám totiž nepríde nič také výnimočné. Áno, samozrejme, uvedomujeme si ich dôležitosť a význam. O tom naozaj nieto pochýb. Ale hovoriť o sebe ako o dverách? Napadlo by vám niečo také? Človek by pravdepodobne riskoval, že na neho jeho okolie bude pozerať ako na čudáka, ako na vyšinutého … Bratia a sestry, mám za to, že pokiaľ o sebe Ježiš hovorí ako o dverách, pokiaľ sa identifikuje s dverami, mám na to svoj dôvod. Čo nám tým Syn Boží chce vlastne povedať? Pri príprave tejto kázne mi postupne napadlo viacero analógií, prepojení, ktoré s dverami súvisia a ktoré rovnako tak dobre súvisia aj s Pánom Ježišom.
Prvú analógiu by som definoval takto : Ježiš ako dvere, ktoré delia priestory – svety. Myslím, že každý jeden z nás počas života už prešiel mnohými dverami. Nedá sa spočítať koľkými. Dvere – to je to – čo oddeľuje jeden priestor od druhého : vonkajšok od vnútra, izbu od chodby, verejný priestor od súkromného a pod. Bez dverí si zrejme náš svet nevieme predstaviť. Ich dôležitosť, význam a potrebu si zväčša uvedomíme až vtedy, keď z nejakého dôvodu prestanú fungovať, keď prestanú plniť svoj účel. Vtedy nám chýbajú. Pokiaľ sa tak stane, zrazu od seba nevieme oddeliť jeden priestor od druhého. A to pre nás môže byť nepríjemné a nepohodlné.
Keď o sebe Pán Ježiš hovorí ako o dverách, chce nám tým povedať okrem iného aj toto : Dvere – to je prostriedok, ktorým možno vstúpiť (vojsť dnu) alebo aj vystúpiť (vyjsť von). Nuž a práve Ježiš je ten, kto predeľuje priestory. Jeden priestor je to, čo je vonku. To je svet, v ktorom žijeme a ktorého sme súčasťou. Je to priestor, ktorý Ježiš definuje slovami : Zlodej prichádza, len aby kradol, zbíjal a hubil. – To znamená : je to priestor, kde vládne násilie, krádeže, krutosť, nespravodlivosť a smrť. Druhý priestor je to, čo je vo vnútri. To je priestor, ktorý zas Ježiš definuje slovami : Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere. Je to teda priestor, v ktorom vládne bezpečie a istota. Je to priestor, v ktorom je plnosť a hojnosť všetkého dobra. Nuž a medzi týmito dvoma priestormi sú dvere, ktorými nie je nikto iný ako Ježiš.
Drahý priateľ, je len a len na tebe, v ktorom priestore sa cítiš lepšie, v ktorom svete sa ti žije lepšie. V každom prípade tu však existuje alternatíva. Oproti svetu, v ktorom vládnu tvrdé pravidlá a zákony prežitia, neraz nepochopenie či netolerancia tu stojí aj iný svet. Svet pochopenia, prijatia, odpustenia, dobroty a milosrdenstva. Do tohto sveta môžeš vstúpiť dverami, ktorými je Kristus. Zatiaľ to môže byť tvoj vnútorný svet viery, svet tvojho osobného vzťahu s Pánom Bohom, resp. svet tvojho duchovného spoločenstva s bratmi a sestrami. No raz, keď tento svet, ktorého sme zatiaľ súčasťou, prestane existovať, ako realita tu bude iba ten svet, do ktorého sa vstupuje jedine skrze Krista. Úžasné je, drahý brat, milá sestra, že súčasťou tohto večného nebeského sveta prostredníctvom svojej viery v Krista môžeš byť už dnes. Je to len na tebe, či otvoríš tie správne dvere a prejdeš cez ne.
No je tu aj druhá analógia. Tá veľmi úzko nadväzuje na tú prvú. Dvere nielen delia priestory, ale ich aj prepájajú. Pokiaľ v dome chceme prejsť z jednej izby do druhej, použijeme dvere. Dvere sú akoby také spojnice. Nuž a práve takouto spojnicou medzi ľudským svetom a tým nebeským je Ježiš. On je ako dvere, ktoré prepájajú svety. Ježiš z nebeského sveta prišiel do sveta ľudského, keď sa do tohto sveta narodil, čo si ako kresťania pripomíname na Vianoce. Nuž a potom, keď vykonal dielo zmierenia a priniesol obeť zmierenia, v 40. deň po svojom vzkriesení, opúšťa tento pozemský – ľudský svet a vracia sa späť do sveta nebeského. On je teda tými dverami, On je tou bránou, cez ktorú je možné dostať sa raz i nám z tohto sveta pozemského, konečného, nedokonalého a hriešneho do toho sveta nebeského, nekonečného, dokonalého a svätého. Podmienku prechodu z pozemského priestoru do toho nebeského pritom definuje sám Kristus Pán slovami : Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený (Mk 16,16).
Tretia analógia opäť veľmi úzko súvisí s tou druhou. Ježiš nie je len dverami, ktoré prepájajú dva svety, ten ľudský – pozemský s tým božským – nebeským. Čo je dôležité zdôrazniť je to, že On je súčasne jedinými dverami, ktoré toto prepojenie umožňujú. Áno, ja viem, priatelia, dnešný človek toto nepočúva rád. Postmoderný svet, v ktorom žijeme, je svetom relatívnych hodnôt a právd. Takýto svet a jeho filozofia jednoducho neumožňujú a nedovoľujú niečo také prehlásiť. Ale pravda je taká, že Pán Ježiš sa nikoho nepýta, ako sa mu to počúva. On jednoducho hovorí toto : Ja som cesta, i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi ak len nie skrze mňa (J 14,6).
Áno, bratia a sestry : Ježiš si robí exkluzívny nárok. On samého seba vníma ako jedinú možnosť pre vstup do sveta večnosti. On nehovorí niečo v tom zmysle: Ale rovnako tak vás do neba dovedie aj Budha, Alláh, Višna, Šiva, Krišna, Perún, Thor alebo Odin … Nie! Apoštol Peter to na výsluchu pred židovskou radou vyjadruje takto : 11 On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a stal sa uholným kameňom. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení (Sk 4, 12). My ako kresťania si určite vážime a oceňujeme morálne a etické ideály, ktoré sa objavujú aj v iných svetových náboženstvách. V rámci vedného odboru „religionistika“, prednášky ktorej som počas vysokoškolského štúdia absolvoval, neexistuje „lepšie“ či „horšie“ náboženstvo. Ľudovo povedané : lepšia či horšia „viera“. No Ježiš nebol religionista. On je Spasiteľ, Záchranca, Syn Boží, ktorý svoje tvrdenia potvrdil smrťou i vzkriesením. A to nespravil nikto iný! A preto má všetku kompetenciu i autoritu, aby v dnešnom kázňovom texte prehlásil : 9 Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu. Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere.
No je tu ešte jedna analógia, ktorá mi napadla, keď som nad tým všetkým uvažoval. Nuž a tá zas veľmi úzko súvisí so situáciou, ktorú momentálne nielen na Slovensku, ale aj v Európe a takmer po celom svete prežívame. Heslom posledných týždňov sa stali slová : Zostaň doma! Zachráň si život! Stay at home! Stay safe! Save lives! Je nám nielen odporúčané, ale aj nariadené, aby sme sedeli doma, takpovediac za dverami. A svoje príbytky aby sme opúšťali len v prípadoch, ktoré to nariadenia vlády umožňujú. Ľudia sa prestali stretávať a dvere na ich domoch sú nielen pozatvárané, ale veľakrát aj zamknuté. Pokiaľ ma klopanie na dverách na fare, či zvonenie zvončeka doteraz nikdy nijako neprekvapovalo, pretože ľudia bežne v nejakej záležitosti prichádzali, teraz je to presne naopak! Človek je prekvapený, pokiaľ niekto príde na návštevu alebo chce ísť dnu.
Tá posledná analógia, o ktorej chcem hovoriť, sa samozrejme tiež týka dverí. No nejde teraz ani tak o dvere na našich domoch či príbytkoch. Nejde ani tak o Ježiša, ktorý je dverami. Ide skôr o dvere nášho srdca, obrazne povedané, o dvere nášho života. Ten, ktorý samého seba definuje ako dvere, ktoré jednak delia, ale tiež prepájajú a sú jedinečné a exkluzívne, On je dnes aj Ten, ktorý klope na dvere tvojho srdca a života. Je to tak ako o tom čítame v poslednej biblickej knihe Zjavenie Jána : 20 Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou.
Bratia a sestry, i keď počas šíriacej sa pandémie spôsobenej korona vírusom máme ostávať doma za zatvorenými dverami, izolovať sa a svojim spôsobom aj neotvárať, predsa len : Ježišovi otvorme! On i dnes klope na dvere tvojho života. Túži po tom, aby s tebou vytvoril spoločenstvo a daroval ti život, a to v hojnej miere. Život v bezpečí, život v Božej ochrane, život v Božej pomoci a požehnaní. A preto : Pokiaľ dnes počuješ jeho hlas, nezatvrdzuj si srdce a prijmi Ho sebe! Garantujem ti, že nebudeš ľutovať … Amen.
