2. po sv. Trojici – Môže byť na cirkvi niečo pekné?
Written by radovan on jún 01, 2016 in - No Comments
2. po sv. Trojici – 5. 6. 2016
„Môže byť na cirkvi niečo pekné?“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
Efezským 5, 25b – 27
Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, 26 aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom; 27 aby si pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné, aby bola svätá a bez poškvrny.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnes by som vám chcel povedať niekoľko slov o krásnej cirkvi. Je naozaj dosť vecí, o ktorých môžeme povedať, že sú krásne. Môže sa nám páčiť nové auto, byt, dom, hudba, záhrada, dovolenka, príroda … Krásne môžu deti, manželstvo, priateľstvo … Ale cirkev? Môže byť niečo krásne aj na cirkvi? Neznie to dnes skôr ako provokácia? Keď apoštol Pavol píše o kráse, sláve a svätosti cirkvi, nerobí si z toho posmech ani to nemyslí ironicky, ale celkom vážne. Skúsme sa teda pozrieť na krásu cirkvi tak, ako ju vníma a vidí Pavol!
Pán Boh sa vo svojej láske a múdrosti rozhodol, že ľudstvo zachráni z jeho vzbury a že zo zachránených ľudí vytvorí nové spoločenstvo. Táto Božia myšlienka obnovy ľudstva má svoje dlhé dejiny. Medzníkom v tomto procese je osoba Pána Ježiša. Ľudia, ktorí v Neho uverili, už od začiatku vytvárali kresťanské zbory. Kresťania sa tak v spoločenstve s inými bratmi a sestrami snažia už tu na zemi žiť podľa princípov Božieho kráľovstva. Iste, nie vždy je to nažívanie ideálne a príkladné. Veď cirkev je tvorená len nedokonalými hriešnikmi. To však nič nemení na tom, že sama o seba je dobrá. Jej zakladateľ je predsa dobrý. Dobrý Boží Syn predsa nemôže vytvoriť niečo zlé.
Na začiatku je teda Boží čin, tak ako sme to dnes počuli : Kristus miloval Cirkev a vydal za ňu samého seba, 26 aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom; 27 aby si pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet poškvrny ani vrásky, ani nič podobné, aby bola svätá a bez poškvrny. Niekoľkými slovesami približuje apoštol Pavol Kristovu starostlivosť o veriacich, o spoločenstvo Kristovej cirkvi. Pán sa stará o svoju cirkev preto, lebo ju miluje. Preto, lebo Mu na nej záleží a tiež preto, lebo si praje, aby na nej ostatní ľudia videli odlesk Božej slávy, milosti a moci. Vo svojej pozemskej existencii je síce cirkev často v špinavých potrhaných handrách, raz je prenasledovaná, inokedy zas ona prenasleduje. Jedného dňa sa však ukáže čím bola a čím je v skutočnosti. Bratia a sestry, kde je teda tá sláva, krása a svätosť cirkvi, o ktorej v Biblii čítame? Je niečo z toho vidieť alebo nie?
Nie je núdza stretnúť dnes kresťanov, ktorí hľadajú medzi rôznymi cirkvami tú pravú a najlepšiu, ktorá im najviac vyhovuje. Sám niekoľko takých ľudí poznám. Na východe sa povie, že „skáču z konára na konár“. Napokon – nikde im nie je dobre a všade im niečo vadí. Nájsť v pozemských podmienkach dokonalú cirkev totiž nie je možné. Každé kresťanské spoločenstvo sa síce usiluje, aby sa čo najviac priblížilo tomu biblickému obrazu cirkvi. Avšak spoločenstvo kresťanov bez chýb a nedostatkov, v ktorom by sa všetko dialo podľa Božej vôle, kde by všetci žili podľa zásad evanjelia, také nikde nenájdeme. Všade je totiž niečo, čo takýto dokonalý obraz kazí.
Bratia a sestry, kde je teda sláva a krása Kristovej cirkvi? Sláva a krása cirkvi nie je v tom, v čom ju ľudia obvykle hľadajú a vidia. Nie je ani v nádherných chrámoch, ani v slávnostnom zvuku organu či kostolných zvonov. Nie je ani v dejinách bez chýb a omylov. Slávu a krásu Kristovej cirkvi nie je na prvý pohľad vidieť. Ona nespočíva v mravnej dokonalosti, ale v tom že patrí Ježišovi Kristovi. Kristova cirkev je svätá a krásna predovšetkým preto, že na ňu tak hľadí Boh, a to vďaka tomu, čo sa stalo v Kristovi. Treba si však povedať, že Pánovi Ježišovi nestačí len tá skrytá sláva. Jemu záleží aj na tom, aby aspoň niečo z tej skrytej Božej slávy bolo pri nás vidieť. Preto na nás pôsobí mocou svojho odpustenia, milosti a Ducha Svätého. Mení nás a formuje, a tak pri nás nakoniec predsa len niečo vidno – i keď nedokonalé, ale predsa len prejavy nového života a ovocie Ducha Svätého.
Milí priatelia, ten prvý a hlavný prejav Božej slávy v cirkvi je „Kristus v nás a medzi nami“. To je hlavný div a tajomstvo, ktoré sa nedá pochopiť. Ježiš Kristus prebýva prostredníctvom svojho Ducha v srdciach a životoch kresťanov. Bez tejto Božej milostivej prítomnosti by sme sa ďaleko nedostali. Ku kráse Kristovej cirkvi však patria aj noví, premenení ľudia. Kristova cirkev je spoločenstvom tých, ktorí našli radosť a nádej svojho života v Ježišovi Kristovi. Nikto iný a nič iné nedokáže oslobodiť človeka od pýchy a vyviesť ho zo sebectva – jedine veľká Božia láska a milosť. Nevadí, že predtým to boli zlodeji, podvodníci, ľahké ženy, sebci, násilníci či ľudia v zajatí rôznych závislostí. Ježiš Kristus ich zachránil. On ich vyslobodil a dal im nový život. Ich život sa zmenil a oni sa stali novými ľuďmi. Zrejme toto okolitý svet toto iba veľmi ťažko chápe, že človek sa môže zmeniť aj k lepšiemu. Že zrazu dokáže zanechať starý, hriešny spôsob života a žiť Bohu na česť a slávu. Drahí priatelia, aj takéto mocné Božie pôsobenie v ľuďoch robí cirkev krásnou.
Niečo z Božej slávy a krásy však vidíme aj tam, kde sa kresťania stretávajú k bohoslužbe : kde sa modlia, kde spevom oslavujú Boha, kde sa radujú z Božej lásky a dobroty. K sláve a kráse Kristovej cirkvi patrí určite aj to, že odovzdáva ďalej evanjelium o Božej záchrane človeka. Nič z toho nemá – najčastejšie snáď len výsmech, niekde aj prenasledovanie, a predsa sa snaží prinášať Krista v každodennom živote. Pretože taká je Božia vôľa.
Nakoniec príde deň, keď sa ukáže, čím Kristova cirkev v skutočnosti je : že je nevestou Kristovou bez poškvrny a vrásky. Drahí priatelia, zatiaľ vidíme v cirkvi veľa prízemnej človečiny a špiny. Božia sláva akoby bola prekrytá hrubým nánosom ľudskej biedy, slabosti, nedokonalosti a hriešnosti. Ale nenechajme sa zmiasť! Sám Pán Ježiš Kristus sa hlási k svojej cirkvi a hovorí, že cirkev je Jeho dielo. Že On sa o ňu stará, že nad ňou drží svoju ochrannú ruku a že ju nezavrhol. A preto ju nezavrhujme ani my! Naopak! Každý jeden z nás nech sa snaží aspoň svojou malou mierou žiť, konať a pôsobiť tak, aby cirkev kvôli nám nemala vrásky a nebola poškvrnená. Bratia a sestry, Ježiš sa postará o to, aby Jeho dielo bolo dokončené. Preto má zmysel nielen veriť v Ježiša Krista, ale tiež sa pripojiť ku konkrétnemu, i keď nedokonalému zboru Kristovej cirkvi.
Bratia a sestry, s Kristovu cirkvou je to dnes možno tak ako so špinavou pokrčenou bankovkou. V porovnaní s inou, novou nie je až taká pekná a pohľadná, ale stále má svoju hodnotu. Stačí, keď prídete do obchodu a presvedčíte sa o tom, že za tú pokrkvanú „dvacku“ dostanete presne to isté ako za krásnu a novú „dvacku“ priamo z tlačiarne.
Možno to nie je na každom kresťanskom zbore, či spoločenstve veriacich vždy vidieť, že je niečím jedinečným a vzácnym, že je Božím darom a pomocou. Ale keď uveríme v Pána Ježiša a necháme sa viesť Božím slovom a Božím Duchom, skôr alebo neskôr spoznáme, že za tou všetkou ľudskou biedou a nedokonalosťou je v Kristovej cirkvi aktívny sám milostivý Boh a Záchranca Ježiš Kristus. Tento verný Pán je pripravený svoju cirkev, teda i nás, kedykoľvek znova očistiť, posvätiť, naplniť svojim Duchom a použiť k svojej práci. A to všetko pre svoju slávu a česť. Radujme sa preto z toho a ďakujme za to! Radujme sa z toho, že i na pôde nášho cirkevného zboru smieme prežívať to, aký svätý a živý je Boh! Ako sa ľudia Božím pôsobením menia! Kráčajme preto spoločne tým smerom, ktorý nám ukazuje náš Pán vo svojom slove! Amen.
Použité materiály : Bronislav Kaleta – Buh mluví
