2. po Veľkej noci – Byť dobrým pastierom
Written by radovan on apr 06, 2016 in - No Comments
2. po Veľkej noci – 10. 4. 2016
„Byť dobrým pastierom“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami! Amen.
J 10, 11 – 16. 27 – 28
11 Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. 12 Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; 13 [nájomník uteká], pretože je nájomník, a nedbá o ovce. 14 Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, 15 ako mňa pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier. 27 Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. 28 Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Dnešná nedeľa, v poradí druhá po Veľkej noci, nesie aj názov : „Nedeľa Dobrého Pastiera“. Nebude to nič nové, keď poviem, že pojem „pastier“ je v Písme svätom pomerne dosť frekventovaný. Bude preto dobré, ak tomuto pojmu budeme správne rozumieť, aby sme napokon mohli správne pochopiť aj tvrdenie Pána Ježiša z prečítaného kázňového textu : „Ja som dobrý pastier.“
Pozrime sa preto hneď v úvode na starozmluvné pozadie pojmu „pastier“! V celom Oriente bol pojem „pastier“ veľmi rozšíreným obrazom tak pre božského ako aj pre ľudského panovníka. Veľké stáda boli znamením bohatstva a moci. Je pozoruhodné, že na rozdiel od ostatných pohanských národov, v Izraeli kráľ nebol označovaný ako pastier. Jediným a pravým pastierom Izraela je totiž Boh sám. „Hospodin je môj pastier, nebudem mať nedostatku“, tak to vyznáva s dôverou kráľ Dávid v 23 žalme.
Náboženskí a politickí vodcovia, ktorí si titul „pastier“ prisvojovali, pritom neraz postihuje ostrá kritika zo strany prorokov, pretože národ utláčajú a vykorisťujú : „Beda pastierom Izraela, ktorí pasú sami seba…, ktorí hubia a rozptyľujú ovce mojej pastvy“ – takto znie obžaloba prorokov Jeremiáša a Ezechiela. Nádej týchto prorokov pritom smeruje k panovníkovi z domu Dávidovho, ktorý ako pravý pastier bude viesť svoje stádo, svoj ľud. Keď sa teda Pán Ježiš v Jánovom evanjeliu označuje za zasľúbeného „dobrého pastiera“, vedome tým nadväzuje na slová veľkých starozmluvných prorokov. Nemyslí tým však pastiera v zmysle svetského panovníka. Veď aj Pilátovi na otázku : „Tak predsa si kráľ?“ – odpovedá : „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.“
Toto Ježišovo prirovnanie k pastierovi nám dnes, bratia a sestry, veľmi pekne ilustruje Ježišov vzťah k svojmu ľudu. „Voči tým, ktorí vo mňa veria, som ako dobrý pastier pre svoje ovečky : starostlivý, pozorný a milujúci.“ Milí priatelia, ak sa k nám nehodným takto nezaslúžene správa sám svätý Boží Syn, o čo skôr by sme sa takto mali správať voči sebe my? – starostlivo, pozorne a milujúco? No priznajme sa : Koľko starostlivosti venujeme ľuďom okolo seba? Koľkým sme ochotní pomôcť? Koľkých sme ochotní vypočuť? S koľkými dokážeme súcitiť a prejaviť im pozornosť a lásku? Ak sa teda Pán Ježiš v našom texte označuje ako dobrý pastier, tým naznačuje i nám, aby sme si i my navzájom boli pastiermi, bdeli nad sebou, prejavovali si lásku, pozornosť a starostlivosť a dokázali sa jeden pre druhého aj obetovať.
Ježišova predčasná a násilná smrť mohla i môže v neveriacich ľuďoch vzbudzovať dojem neodvratného osudu, prehry, nepochopenia, či porážky. Ale nie je to tak. Ochota zomrieť za ovce nie je porážka ani prehra. To nie je slepá hra osudu. To je podstatný znak Krista ako dobrého pastiera. V tom je Jeho jedinečnosť. Jeho smrť na kríži zachraňuje Jeho ovce. Pán Ježiš síce svoj život obetoval v zhode s Božou vôľou, ale urobil tak v absolútnej slobode a nie pod nejakým vonkajším nátlakom. Nebolo to nič iné ako láska k Otcovi a láska k vlastným ovečkám, ktoré ho primäli k tomu, aby svoj život obetoval. Preto Ho aj Otec miluje a preto Ho aj my milujeme. V Ježišovi je úžasné to, že dobrý Pastier sa v jednej chvíli stal súčasne aj Božím Baránkom, ktorý sníma hriech sveta.
Bratia a sestry, Pán Ježiš je pastier s veľkým „P“. Najatí pracovníci pasú stádo len pre peniaze. Keď prídu problémy a treba sa obetovať, alebo to človeka začína niečo stáť, resp. je treba riskovať a vzdať sa pohodlia, vtedy nájomníci utekajú. To sú i dnes všetci falošní Boží služobníci na cirkvi Kristovej. Bez ohľadu na to, či sa jedná o biskupov, seniorov, kňazov, dozorcov, presbyterov alebo napokon aj všetkých pokrstených členov Kristovej cirkvi, ktorí len parazitujú a myslia predovšetkým na seba, na svoju výhodnú pozíciu, vplyv či zabezpečenosť. Na zverenom stáde im nezáleží. K ovečkám totiž nemajú osobný vzťah. Takí boli aj veľkňazi a farizeji Ježišovej doby. Preto ich aj Syn Boží toľko kritizoval. No skutočný pastier svoje stádo pasie z lásky. Nie je to pre neho len obyčajné zamestnanie. Nevidí za tým predovšetkým dobrý biznis. Nerobí to pre sebecký zisk. Je ochotný nasadiť i vlastný život. Taký bol Pán Ježiš. Dnešná nedeľa však nechce zostať len pri tomto konštatovaní. Chce byť povzbudením a pozvaním pre všetkých nás, aby sme vo vzťahu k svojim blížnym neboli len „nájomníci“, ktorým na druhých nezáleží a ktorí nie sú ochotní ani schopní nič viac nad rámec povinností urobiť, ale aby sme si boli navzájom „pastiermi“ a strážcami jeden pre druhého. Aby sme boli ľuďmi, ktorým ide o hĺbku a kvalitu vzťahov.
Ježišov vzťah k Jeho ovečkám charakterizuje poznanie a láska. Toto poznanie sa pritom neobmedzuje len na poznanie rozumové, či teoretické. Biblia, keď hovorí o poznaní, často krát tým chce vyjadriť určité dianie, ktoré vzbudzuje a vyvoláva dôveru a vytvára spoločenstvo. Jedná sa o vnútorný, hlboký a osobný vzťah, ktorý k nám Pán Ježiš má. Iba priatelia, resp. ľudia, medzi ktorými je vzťah lásky, môžu o sebe v tomto zmysle povedať, že sa navzájom poznajú. Ako hlboko sa toto poznanie chápe, poukazuje aj porovnanie s tým, ako vzájomne sa poznajú Otec so Synom (Ježišom). Niet dokonalejšej jednoty. Milí priatelia, jednota Krista – Pastiera – s nami – ovečkami – je teda vybudovaná na základe, ktorým je viera v zmysle dôvery. Dôverovať nebeskému Pastierovi smieme preto, pretože s každým jedným z nás má On osobný vzťah. Poznajme i my Jeho, každý z nás tým, že s Ním budeme mať osobný vzťah!
Drahí bratia a milé sestry! Aká je naša láska k bratom a sestrám? Čím sme ochotní ju potvrdiť a dokázať? Čo sme ochotní obetovať ako prejav lásky my? Možno trocha peňazí, trocha času, trocha vcítenia sa do situácie toho druhého, chvíľu modlitby? Kiežby sme dokázali aspoň to! No Kristus nezostal len pritom! Dokázal nasadiť všetko, i to najcennejšie, a tak pre nás navždy zostáva príkladom, že keď ide o lásku, nikdy nie je dosť prejavov ani dôkazov. Človek nikdy nemôže povedať : Už som sa dosť obetoval. Už stačí. Už som spravil dosť. Nie! Keď ide o lásku, nikdy nie je dosť! Ako dobre sa teda navzájom poznáme, či lepšie povedané – chceme poznať? Ako veľmi nám jednému na druhom záleží? Aká atmosféra charakterizuje i toto spoločenstvo evanjelikov tu v Dobšinej? Je to spoločenstvo dôvery a hlbokých, osobných vzťahov, alebo len plytký spolok, kde sa každý stará len o seba a kde jeden pre druhého nielen že nemá, ale ani nechce mať čas ani chuť?
Áno, bratia a sestry, i keď nám tento svet ponúka množstvo „duchovného nasýtenia“ a „potravy“, predsa iba jeden je ten, ktorý nás privádza k osviežujúcim vodám, ktorému na nás záleží, ktorý nás miluje, má s nami osobný vzťah a pristupuje k nám so starostlivosťou a nežnosťou. Iba jeden je ten, ktorý toto všetko potvrdil tým, že za svoje ovečky bol ochotný dobrovoľne položiť svoj život. Nuž a v tomto Ježiš Kristus neporovnateľne prevyšuje všetkých „len na oko“ pastierov, ktorým neraz i dnes ide len o zisk. No obetovať sa nevedia ani nechcú. Keď prídu prvé ťažkosti, utekajú, a tých, ktorí sa im zverili nechávajú napospas v neistote, sklamaných a podvedených. Nie tak Pán Kristus. I keď Jeho zradili, On svoju lásku k nám nezradil. I keď Ho zapreli, On nezaprel nás. I keď Ho opustili, On neopustil nás, ale zostal na kríži a dal zasľúbenie : Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Buďme aj my s Ním, bratia a sestry! Neopúšťajme Ho, nezrádzajme, ani nezapierajme!
27 Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. 28 Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. „Počuť a nasledovať“. Toto je, sestry a bratia, jediná správna rekcia na Ježišove slová : Ja som dobrý pastier. Tým, ktorí Ho nasledujú, dáva tento pastier večný život. Žiadna sila ani okolnosť na zemi ich nebude môcť odlúčiť od ich pastiera. I tá najslabšia ovečka zo stáda sa pri Ňom môže cítiť bezpečne a v ochrane. Na druhej strane : Tí, ktorí Jeho hlas odmietajú počúvať a nenasledujú Ho, dokazujú, že Mu nepatria. Takí s odmenou večnosti počítať nemôžu. Do ktorej skupiny patríš ty, milý priateľ? Kam patrím ja?
Drahý brat, milá sestra : Počúvaj a nasleduj svojho pastiera! Poznaj Ho a dôveruj Mu a On i tebe dá život večný a nikto ťa nevytrhne z Jeho ruky! Amen.
