2. po Veľkej noci – Ty vieš, že Ťa mám rád
Written by radovan on máj 01, 2019 in - No Comments
- po Veľkej noci – 5.5.2019
„… Ty vieš, že Ťa mám rád …“
Milosť vám a pokoj od nášho vzkrieseného Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 21, 15 – 19
15 Keď sa najedli, opýtal sa Ježiš Šimona Petra: „Šimon, syn Jána, miluješ ma väčšmi ako títo?“ Odpovedal mu: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje baránky!“ 16 Opýtal sa ho znova, po druhý raz: „Šimon, syn Jána, miluješ ma?“ A on odpovedal: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce!“ 17 Spýtal sa ho aj tretí raz: „Šimon, syn Jána, máš ma rád?“ Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz pýtal: „Máš ma rád?“ a odpovedal mu: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Ježiš mu povedal: „Pas moje ovce! 18 Amen, amen, hovorím ti: Kým si bol mladší, opásal si sa sám a chodil si, kde si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a bude viesť, kam nechceš.“ 19 To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Keď to povedal, vyzval ho: „Nasleduj ma!“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Človeka to vie celkom pekne naštvať, lezie to kvalitne nervy, keď niekomu trikrát poviete, čo má robiť a ten druhý to aj tak neurobí. Buď sa tvári, že nepočuje alebo neposlúcha naschvál a celkom úmyselne. Stáva sa to učiteľom v škole, ale, žiaľ, niekedy aj doma pri vlastných deťoch alebo vnúčatách. Zrejme to všetci poznáme a máme s tým väčšiu či menšiu životnú skúsenosť.
Keď nám toto lezie na nervy, o čo viac nám potom asi lezie na nervy, keď sa nás niekto trikrát po sebe pýta na to isté. Toto sa zas zvykne diať pri starších ľuďoch, ktorých buď opatrujeme alebo s nimi žijeme v jednej domácnosti. Presne toto sa však stalo aj Petrovi na brehu Tiberiadského mora, keď sa ho vzkriesený Ježiš trikrát po sebe pýta v podstate to isté : Miluješ ma väčšmi ako títo? – Miluješ ma? – Máš ma rád? Evanjelista Ján píše, že „Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz pýtal: „Máš ma rád?“ Bratia a sestry, myslím, že si to vieme celkom dobre predstaviť. Podobný zármutok, keď nie niečo horšie, by v danej chvíli zrejme naplnilo aj nás. A možno by sme v danej chvíli povedali : „Tak, čo si nepočul? Veď si sa ma na to pýtal len pred chvíľou! Čo si zabudol? Veď som ti to už povedal, že ťa mám rád, že ťa milujem. Prečo sa ma na to zas pýtaš? Chceš ma vytočiť alebo čo?“
Pravda je však taká, že Pán Ježiš sa Petra nepýta trikrát len tak na hocičo. To, o čo Ježišovi v danej chvíli ide, je Petrova náklonnosť a priazeň voči Vzkriesenému. Ba dokonca sympatie k Nemu. A s týmto nie sú žiadne žarty. Otázky tohto charakteru vskutku nemožno brať na ľahkú váhu. Peter tak na Ježišove tri otázky aj trikrát odpovedá. Vždy sa pritom jedná o kladnú, pozitívnu odpoveď: „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ – „Áno, Pane, ty vieš, že ťa mám rád.“ – „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“
Bratia a sestry, máte pocit, žeby tým chcel Ježiš Petra naštvať? Sotva! Práve naopak! V Ježišových otázkach ide o niečo omnoho vyššie a dôležitejšie než by sa to mohlo na prvý pohľad, resp. počutie zdať. Svojimi slovami chce Ježiš Petrovi ozrejmiť, že kvôli svojej láske k Nemu, bude musieť Peter v budúcnosti znášať aj dôsledky a konzekvencie : „Pas moje baránky!“ – „Pas moje ovce!“ – „Pas moje ovce! 18 Amen, amen, hovorím ti: Kým si bol mladší, opásal si sa sám a chodil si, kde si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a bude viesť, kam nechceš.“ – „Nasleduj ma!“ Zrejme je nám všetkým v tejto chvíli jasné, že bez osobného vzťahu lásky k Ježišovi sa toto nebude dať realizovať.
To, o čom vlastne Pán Ježiš hovorí, sú dve úlohy, ktoré na seba Peter bude musieť prevziať. Najprv je to úloha Ježiša nasledovať – a to aj tam, kde sa mu nebude chcieť. Nuž a po druhé : ako prvý medzi rovnými bude musieť Peter prevziať zodpovednosť za Kristovu cirkev, za svojich bratov a sestry vo viere : „Pas moje baránky!“ – „Pas moje ovce!“ Bratia a sestry, dnešný prečítaný text nám tak v podstate chce sprostredkovať, že iba z lásky ku Kristovi, iba v láske k vzkriesenému Ježišovi pramení sila, vôľa i ochota pásť „Ježišovo stádo“, ktoré je z času na čas aj nervózne, resp. kedy – tedy môže aj samotnému pastierovi liezť na nervy…
Drahí bratia, milé sestry, bolo by to zrejme málo, pokiaľ by sme si dnešný evanjeliový text vysvetlili iba ako historickú udalosť, ktorá sa týka len Petra. Na základe reformačného učenia o tzv. všeobecnom kňazstve veriacich sme dnes vedení k tomu, aby sme v apoštolovi Petrovi videli každý samého seba. To znamená : I teba sa dnes vzkriesený Pán Ježiš trikrát pýta : Miluješ ma? Máš ma rád? Drahý priateľ, naozaj, ako to vyzerá s tvojou láskou k Ježišovi? A ako to vyzerá s tvojim kamarátstvom s Ježišom? Pretože i tak sa dá Ježišova otázka pochopiť, interpretovať. Vedel by si dnes tak ako Peter trikrát s čistým svedomím vyznať : „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“?
Milí priatelia, dnes sme všetci vedení k jednému. Musíme si uvedomiť, že iba kladná odpoveď na Ježišovu otázku je predpokladom k tomu, aby sme na seba dnes mohli prevziať tie isté dve úlohy, ktoré Petrovi vtedy uložil Ježiš. Bez lásky k Nemu Ho predsa nie je možné nasledovať. A rovnako tak bez lásky k Nemu nie je možné na seba prevziať zodpovednosť za Jeho cirkev. Nehovorím, že hneď za celú ECAV na Slovensku. Možno len zodpovednosť za svoj cirkevný zbor a za svoju službu v ňom. Zodpovednosť za svoju službu dozorcu, presbytera, kurátora, kostolníka, kantora, pokladníka, účtovníka, člena spevokolu, resp. učiteľa detskej besiedky … Zodpovednosť za svoju účasť na bohoslužobných podujatiach tak oficiálneho ako aj neoficiálneho charakteru. Prevziať zodpovednosť za svoju službu a svedectvo vo svojej rodine, medzi priateľmi či na pracovisku …
V každom prípade dnes, keď v cirkvi slávime tzv. nedeľu „Dobrého pastiera“ si musíme opäť nanovo uvedomiť, opäť nanovo prežiť, že napokon ten najväčší pastier nie je ani biskup, ani senior, ani neviem aký charizmatický a nadaný farár či kazateľ, ale predovšetkým Kristus sám ako „arcipastier“. Je to On, kto za nás neprestajne prosí. Je to On, kto ako prvý verne a nepretržite kráča pred svojim stádom. Je to On, kto udáva smer a vodí tých, čo za Ním kráčajú na „zelené pastvy a k vodám osviežujúcim“ (Ž 23). Dnes si musíme opäť nanovo uvedomiť, že pokiaľ my máme niekoho viesť, tak v prvom rade my sami sa musíme nechať viesť. Pokiaľ my máme niekoho viesť, musíme najprv kladne, pravdivo a s čistým svedomím odpovedať na Ježišovu otázku : Miluješ ma? Máš ma rád? – aj keby sa nás to pýtal sto krát a nás by to kvalitne znervózňovalo a vytáčalo. Pokiaľ my máme niekoho duchovne viesť, musíme najprv my toho dobrého pastiera nasledovať, a to možno aj na miesta, kam sa nám nechce a nie je to podľa našich predstáv.
… veľmi dobre si pamätám na tú chvíľu, keď po absolvovaní kaplánskej skúšky nám vtedajší bratia biskupi oznámili, do ktorých cirkevných zborov po ordinácii od 1.9.2001 nastupujeme. Nuž, nie jednej sestričke tiekli slzy od sklamania. Nie jeden braček sa vydesil, keď začul konečnú destináciu … Áno, priatelia, fakt je, že my farári veľakrát už máme vysnívané, kde by sme chceli slúžiť a kam by sme chceli ísť. Máme jasnú predstavu o vysnívanom cirkevnom zbore či senioráte, o spolupracovníkoch a pod. Mnohých nezaujíma to, čo sa v danom zbore robí, aké aktivity sa tam uskutočňujú a čím všetkým by ten konkrétny človek mohol byť danému zboru nápomocný. Mnohých zaujíma iba to, koľko majú peňazí na účte a koľko ofier do roka ide farárovi. No čo, ak je Božia vôľa iná? Čo potom? Som ochotný pre lásku k vzkriesenému Kristovi vzdať sa svojich predstáv, snov a očakávaní a ísť za Ježišom aj po cestách, ktoré mi veľmi nevoňajú, ktoré som si nevysníval? Pretože i tak sa dnes dajú vnímať Ježišove slová na Petrovu adresu : Kým si bol mladší, opásal si sa sám a chodil si, kde si chcel. Ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a bude viesť, kam nechceš.“ Žiaľ, zo skúseností viem, že sú i takí, ktorí sú ochotní slúžiť, ale len vtedy, pokiaľ to spĺňa ich predstavy a očakávania. Pokiaľ nie, je tu problém … Drahí priatelia, dnes sme pozvaní k tomu, aby sme prestali snívať a namiesto snívania radšej robili to, čo sa od nás očakáva. Čo od nás sám Kristus očakáva.
Bratia a sestry, majme pritom to všetkom ustavične na mysli, že Ten, ktorý sa nás pýta : Miluješ ma? Máš ma rád? – ako prvý miloval a mal rad nás. Vždy tomu tak bolo. On svoju lásku dokázal tým, že sa za teba vzdal svojho života. Čo si ty ochotný spraviť pre Neho? Čoho si ochotný vzdať sa? Nehovorím teraz : Čo si ochotný spraviť pre farára či cirkev? Hovorím : Čo si ochotný spraviť pre Toho, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde? Pre Toho Vzkrieseného? Kiežby Petrovo vyznanie na adresu Krista, ktoré pre nás zaznamenal evanjelista Ján, bolo i našim každodenným vyznaním : „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“ Nuž a kiežby sme, opäť po vzore Petra, túto lásku vedeli aj dokázať. Amen.
