2. pôstna nedeľa – iba poznanie nestačí
Written by radovan on mar 14, 2019 in - No Comments
- pôstna nedeľa – 17. 3. 2019
„… iba poznanie nestačí…“
Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum, ten nech naplní a prenikne vaše srdcia i vaše mysle v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi! Amen.
Mk 12, 1 – 12
1 A začal hovoriť v podobenstvách: „Človek vysadil vinicu, ohradil ju plotom, vykopal žľab pod lisom a postavil vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. 2 V čase oberačky poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel z výnosu vinice. 3 No oni ho chytili, zbili a poslali späť naprázdno. 4 Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu rozbili hlavu a potupili ho. 5 Nato poslal ďalšieho, toho zabili. Aj mnoho iných; jedných zbili, iných zabili. 6 Mal ešte jedného milovaného syna. Nakoniec k nim poslal aj toho, pretože si povedal: ‚Iste budú mať úctu k môjmu synovi.‘ 7 No vinohradníci si povedali: ‚Toto je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!‘ 8 I chytili ho, zabili a vyhodili z vinice. 9 Čo potom urobí majiteľ vinice? Príde, zahubí vinohradníkov a vinicu dá iným. 10 Či ste nečítali v Písme: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom. 11 Pán to urobil, je to obdivuhodné v našich očiach?“ 12 Snažili sa ho zmocniť, lebo pochopili, že to podobenstvo povedal o nich. Báli sa však zástupu, preto ho nechali a odišli.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Zvesť podobenstva o zlých vinohradníkoch, ktoré nám dnes poslúžilo ako základ pre kázňový text by sa pokojne dala sformulovať do jednej vety aj takto : Človeka nezachráni ani poznanie, ani porozumenie, ale jedine viera a prijatie!
Toto je dôležitý predpoklad, o ktorý sa dnes chceme oprieť, zvlášť ak téma dnešnej nedele znie : Zápas o posvätenie. Pripomína nám, že život je neustálym zápasom. Bojujeme s pokušeniami, ako sme si o tom viac hovorili pred týždňom. Bojujeme s hriechom, lenivosťou, ľahostajnosťou, pýchou a mnohými inými vecami, ktoré na nás zvonku či zvnútra útočia. Bojujeme, aby sme napokon získali veniec víťazstvo a večný život s Pánom v nebesiach.
Tak ako každý boj a zápas, tak aj ten náš boj o posvätenie, o vieru, o nasledovanie a vernosť Pánu Bohu je ťažký. Mnohí v ňom neraz aj prehrávajú, a tak sa vzďaľujú od svojho Pána. Azda takým typickým príkladom z minulosti sú veľkňazi, zákonníci, farizeji a saduceji – učení ľudia, ktorí mali byť vzorom viery a poslušnosti voči Bohu. Pán Ježiš ich však v našom podobenstve označuje ako tých, ktorí sa otočili Bohu chrbtom, stratili všetku bázeň pred Ním a stali sa Jeho nepriateľmi.
Úplne pochopiteľne sa pýtame : Ako je to možné? Veď títo ľudia mali úžasné vedomosti. Poznali slovo Božie. Poznali Zákon i Prorokov. Tak kde sa stala chyba? Základným problémom je to, bratia a sestry, že iba poznanie nestačí. Božie slovo nie je učebnica dejepisu alebo literatúry, pri ktorých stačí, aby si ich človek zapamätal, uchoval v hlave a podľa potreby vybral. Božie slovo prináša úžitok do života človeka iba vtedy, keď sa dostane nielen do hlavy, ale najmä do srdca. Pre veľkňazov bolo však len súčasťou ich povolania, pre zákonníkov zas predmetom, dôkladné poznanie ktorého im umožňovalo vyniknúť, získať slávu a uznanie. Poprípade bolo dobré na poníženie iných a posilnenie vlastného ega. Čítali síce Božie slovo, vysvetľovali ho, rozoberali, skúmali, len aby vymysleli niečo nové, ale, žiaľ, nič z toho si nezobrali pre seba. Presne tak ako vinohradníci v Ježišovom podobenstve. Vedeli, komu patrí vinica. Vedeli, komu sú povinní platiť, ale nepomohlo im to k tomu, aby podľa toho robili.
Farizeji a zákonníci mali však nielen vedomosti, ale všetkému tomu aj dobre rozumeli. Na záver nášho biblického textu je napísané : Porozumeli totiž, že o nich hovoril to podobenstvo. Bratia a sestry, je úžasné, keď poslucháči porozumejú tomu, o čom rečník hovorí. Bolo úžasné, že títo ľudia porozumeli Ježišovmu podobenstvu. A porozumeli mu naozaj veľmi dobre. Pochopili, že oni a ich predkovia sú tí, ktorí znovu a znovu odmietali Božích prorokov. Zapchávali si uši pred ich zvesťou a nechceli ju počuť. Ponižovali, bili, či zabíjali každého, kto nevravel to, čo oni chceli. Na druhej strane falošných prorokov, ktorí zvestovali to, čo väčšina počuť chcela, tých oslavovali a uznávali. Ježišovi poslucháči teda veľmi dobre porozumeli. No nijako im to neprospelo, ani nepomohlo. V ich prípade porozumenie toho, čo im hovoril živý Boh, viedlo ešte k väčšej zatvrdilosti a nevere. Porozumeli, že Ježiš hovorí nielen o Božích posloch, ale aj o Božom Synovi, teda o sebe samom. Opäť im povedal, kým je a prečo prišiel, ale oni, namiesto toho, aby padli pred Ním na kolená, urobili presne to, čo sa stalo v podobenstve : neostýchali sa Božieho Syna, ale chytili Ho a zabili, lebo im zavadzal, prekážal, lebo Ho nepotrebovali.
Bratia a sestry, je smutné, keď človek prežije celý život v nevedomosti. Je to smutné, keď stretnete ľudí, ktorí nevedia o Bohu absolútne nič a ich vedomosti o Pánovi Ježišovi sa končia pri narodení Ježiška, ktorý nosí darčeky. Oveľa smutnejšie však je to, keď stretnete človeka, ktorý vie a rozumie, no napriek tomu neprijal Božieho Syna a spasenie. A koľko takých je medzi nami…!
Sú to ľudia, ktorí sú takpovediac „na poriadku“. Sú pokrstení i konfirmovaní, majú určitý základ i vyučovanie. Vedia možno poradie biblických kníh, vedia niečo o cirkevnom roku alebo o štruktúre svojej cirkvi. Biblia je pre nich kniha o morálke a dejinách Izraela. No určite to pre nich nie je kniha o ich záchrane. Stačí, keď dodržia niečo z Božieho zákona, ale nič viac od nich nechcite. Sú to ľudia, ktorí veria v Boha, ale nevedia, čo si počať s Ježišom. Tušia, prečo je tu Veľká noc, ale už nevedia, že na Veľkú noc zomrel Boží Syn aj za nich, aj za ich viny a hriechy a prijal na seba ich trest. Veď oni nie sú až takí zlí, aby za nich musel niekto zomierať…
Bratia a sestry, je mnoho i takých ľudí, ktorí po celý svoj život, nedeľu čo nedeľu prichádzajú do chrámu, možno chodia i na biblické hodiny, ale nedovolia Božiemu slovu, aby sa dotklo hĺbky ich srdca. Nechcú, aby niečo alebo niekto posudzoval myšlienky ich vnútra. To je ich súkromná zóna a do toho nikoho nič. Sú slušní, nepijú, dávajú milodary, neohovárajú…
Čo sa však stane, keď sa ich predsa len slovo Božie dotkne? Keď v kázni počujú niečo, pri čom si uvedomia : Aj môj život potrebuje zmenu. Niečo mi predsa len chýba. – Vtedy buď to všetko hodia za hlavu alebo sa zatnú. Človek sa jednoducho cíti dotknutý, obvinený, a tak sa bráni. Zubami nechtami. Namiesto pokánia, obnovy života, namiesto toho, aby pokľakol pred Pánom Ježišom a vyznal mu svoju pýchu, či iný hriech, začne sa brániť. Buď začne kritizovať iných, aby si udržal svoj imidž a kredit alebo začne útočiť proti kazateľovi, len aby všetkým dokázal : So mnou je to v poriadku. A s mojim kresťanstvo tiež.
Raz po jedných službách Božích prišiel za domácim bratom farárom jeden muž. Bol nahnevaný : „Čo si to dovoľujete? To ste kázali o mne! Ja si vyprosím, aby ste ma vyťahoval na kanceľ. Myslíte si, že vy ste lepší? Aj ja toho o vás dosť viem…“ Nakoniec povedal : „Už ma tu nikdy neuvidíte.“ A mal pravdu. Skôr ako prišla ďalšia nedeľa, mal pohreb. Odišiel pred Božiu tvár s poznaním i porozumením, ale bez pokánia, bez prijatia Božej milosti, bez odpustenia …
Premýšľajme dnes, bratia a sestry, ako sme na tom my? Bojujeme s pomocou Božou o posvätenie svojho života, alebo tým ako žijeme a správame sa – skôr proti Božiemu slovu a posväteniu? Nie sme tiež tými, ktorí síce veľa vedia, možno si si o sebe aj veľa myslia, ale nedovolia Božiemu slovu preniknúť do hĺbky srdca, myslenia a cítenia? Otvárajme sa teda každý deň nanovo Božiemu slovu a prosme spolu so žalmistom: Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce. Skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti! Toto robme, inak sa aj tomu najúprimnejšiemu spomedzi nás môže stať to, čo veľkňazom, farizejom a zákonníkom. Staneme sa Božími nepriateľmi, lebo v našich srdciach už nebude vládnuť Duch Svätý, ale naša zbožnosť, spravodlivosť a pýcha.
Farizeji v drvivej väčšine a veľkňazi neprijali napomenutie. Odmietli Krista, odišli, a tak si sami zavreli dvere Božej milosti. Bratia a sestry, nebuďme ako oni! Radšej sa dajme napomínať! Premýšľajme nad tým, čo to slovo hovorí o nás a dovoľme Duch Svätému, aby nás každý deň posväcoval, oddeľoval pre Boha, pre službu Kristovi, pre Jeho vec, aby nás premieňal a oživoval. Amen.
