2. pôstna večiereň – zamestnaná myseľ
Written by radovan on mar 16, 2020 in - No Comments
- pôstna večiereň – 18.3.2020
„… zamestnaná myseľ …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Kráľovská 12, 25 – 33
25 Járobeám vystaval Síchem na Efrajimskom pohorí a býval v ňom. Potom odtiaľ odišiel a vystaval Penúél. 26 Nato si povedal: Kráľovstvo sa vráti Dávidovmu domu, 27 ak teraz bude tento ľud chodiť obetovať do domu Hospodinovho v Jeruzaleme. Srdce tohto ľudu sa obráti k jeho pánovi, k judskému kráľovi Rechabeámovi. Mňa potom zabijú a obrátia sa k judskému kráľovi Rechabeámovi. 28 Kráľ sa teda poradil, dal zhotoviť dve teľatá zo zlata a povedal ľudu: Dosť ste sa nachodili do Jeruzalema. Tu je, hľa, tvoj boh, Izrael, ktorý ťa vyviedol z Egypta. 29 Jedno postavil do Bételu a druhé dal do Dánu. 30 Tento čin zapríčinil hriech, lebo ľud chodieval za jedným až do Dánu. 31 Potom zriadil svätyne na obetných výšinách a určil aj kňazov z vrstiev ľudu, takže neboli z Lévíjcov. 32 Járobeám určil aj sviatok na pätnásty deň ôsmeho mesiaca, podobný sviatku v Judsku, a obetoval zápaly na oltári. Takto to robil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré dal zhotoviť. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré dal urobiť. 33 A vystúpil aj k oltáru, ktorý dal zhotoviť v Bételi v pätnásty deň ôsmeho mesiaca, ktorý si sám od seba vymyslel. Tak ustanovil pre Izraelcov sviatok a vystupoval k oltáru kadiť.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Ľudová múdrosť hovorí, že múdry človek sa učí na chybách druhých, hlúpy na svojich vlastných. Bez toho, aby sme dnes kráľa Jarobeáma urážali, asi nie je ťažké zhodnotiť, do ktorej skupiny by sme zaradili jeho. Zlaté teľa v izraelských dejinách už raz bolo, a nedopadlo to vtedy práve najlepšie. Uctievanie zlatého teľaťa na púšti, pod vrchom Sinaj, zatiaľ čo na tom istom vrchu Mojžiš od Hospodina preberá Boží zákon, spôsobilo nielen veľký Boží hnev, ale aj Boží trest. Ten spočíval nielen v 40 ročnom putovaní púšťou, ale tiež v tom, že do zasľúbenej zeme smela vstúpiť už len nová generácia, ktorá sa narodila na púšti, a nie tí, ktorí z otroctva v Egypte aj reálne odišli.
Dnes sme svedkami toho, že rovnakej chyby ako vtedy na púšti sa v tomto prípade celkom vedome dopúšťa i kráľ Jarobeám. Jarobeámovi prekáža, že ľud chodí vykonávať bohoslužbu na územie Južného kráľovstva, do Jeruzalema, do chrámu, ktorý dal postaviť kráľ Šalamún. Z politických dôvodov tomu chce zabrániť. Nechce dopustiť, aby ľud chodil do Jeruzalema vykonávať svoje náboženské povinnosti. Bojí sa, že ľud Severného kráľovstva si postupne obľúbi Jeruzalem i s jeho kráľom a bude sa k nemu chcieť pridať. Dnes by sme povedali, že sa obáva straty vplyvu, a tak stoj čo stoj, chce byť aj v tomto smere nezávislý. Zatiaľ na tomto jeho počine nebadáme nič zlé. Veď vybudovať kráľovstvo, ktoré je nezávislé a sebestačné v každom smere, určite nie je zlý nápad.
Zlé je to iba vtedy, keď človek vo svojej snahe po nezávislosti a suverenite zabudne aj na samotného Pána Boha. A to je, žiaľ prípad Jarobeáma. Tento kráľ zo strachu o vlastné postavenie necháva vybudovať dve nové obetné miesta, určuje nových kňazov, vytvára dokonca nové sviatky. Povedané po našom : postaviť viacero kostolov na Božiu oslavu a chválu predsa nemôže byť na škodu. Čo na tomto môže byť zlé? Dokopy nič, pokiaľ by to ale bolo v súlade s Božou vôľou. Dokopy nič, pokiaľ by sa ale v tých chrámoch uctieval Hospodin ako skutočný Boh. Lenže tento krok Jarobeámovi Hospodin nenariadil. Jeho počínanie teda nebolo v súlade s poriadkom Hospodinovým, a tak to ani nemohlo byť dobré v očiach Boha. To samo o sebe je smutné. No ešte oveľa horšie je, že Jarobeám v konečnom dôsledku nevedie ľud Severného kráľovstva k uctievaniu Hospodina. Naopak! On celý národ odvádza od pravej bohoslužby a vedie ho k modlárstvu najťažšieho kalibru!
Bratia a sestry, v každom prípade sa Járobeámov cieľ naplnil. Ľud dostal čo potreboval, mal kam chodiť, mal koho uctievať, a tak nepotreboval ísť do Jeruzalema. Suverenita, autonómia, resp. samostatnosť Severného kráľovstva boli zachované a zabezpečené. Čo si o tom všetkom myslel Boh, to ako sa zdá, v danej chvíli nikoho nezaujímalo ani netrápilo. Je smutné, priatelia, že ľuďom vôbec nevadilo, že namiesto neviditeľného Boha postupne začínajú uctievať iba pozlátenú drevenú konštrukciu dvoch býčkov. Človek vo svojom bláznovstve vie zájsť skutočne pekne ďaleko. Akoby v danej chvíli nikto nemyslel na to, čo takýto krok v minulosti spôsobil a vyvolal.
Je fakt, priatelia, že v danom čase sa verilo, že každé božstvo má nejakú svoju zvieraciu podobu. Od zvieraťa samotného sa pritom očakávalo, že nesie na sebe Boží trón, resp. že je akousi Božou podnožou. No neraz sa stalo i to, že podobizeň zvieraťa ako takého sa začala uctievať ako božstvo samotné. Tak ako aj v našom prípade. Aj preto v jednom z Božích prikázaní, ktoré Mojžiš obdržal od Hospodina na Sinaji, sa hovorí : 3 Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! 4 Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! 5 Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia, 6 a preukazujem milosť tisícom, ktorí ma milujú a zachovávajú moje prikázania(2M 20, 3 – 6). Bratia a sestry, ono to väčšinou nikdy nedopadne dobre, keď sa Pán Boh stane predmetom politických či štátnických rozhodnutí a ľudského chytráctva či kalkulu. No, žiaľ, práve toto sa stalo …
Priatelia, zdá sa, že kráľ Jarobeám si dal naozaj dosť práce s tým, aby problém náboženskej závislosti na Južnom kráľovstve vyriešil. Áno, chcelo to čas a intenzívne to zamestnávalo jeho myseľ. Fakt je, že aj nás diabol podobne zamestnáva. V dnešnej slobodnej dobe už nie je zakázané chodiť do kostola či vyznávať vieru. Diabol si však našiel iné, omnoho rafinovanejšie spôsoby, ako nás odlákať od chrámov a Božieho slova – zamestnal nás niečím iným. Zaplavil naše mysle informáciami, povinnosťami, hudbou, hrami či rozkošou. A tak neustále uvažujeme nad tým, čo sa dialo v práci, čo sme čítali v novinách, čo videli v televízii, čo počuli v rádiu, čo sme sa dozvedeli na sociálnej sieti alebo čo všetko musíme zajtra urobiť a neostáva nám veľakrát ani čas ani chuť na to, aby sme si prečítali možno pár veršíkov z Písma, rozmýšľali nad nimi i nad sebou…
Navonok máme pocit, že je všetko v poriadku, veď nič zlé nerobíme a žiadnym cudzím bohom neslúžime, akurát nemáme čas. No neuvedomujeme si, že naša práca, krúžky či vlastné pohodlie sa nám stáva podobným zlatým teľaťom a úspešne nás odvádza od potreby ísť do Jeruzalema – totiž do Božieho chrámu a k Božiemu slovu. Tak je vďaka našej zamestnanej mysli narušená naša vernosť Hospodinovi, stávame sa neposlušní a hoci sme zdanlivo neurobili nič zlé, stávame sa hriešni.
Bratia a sestry, stále sa ako národ, ako štát kvôli vírusu ocitáme v mimoriadnej situácii, kedy od viacerých aktivít, na ktoré sme boli zvyknutí, musíme na istý nevyhnutný čas upustiť. Zrazu toho voľného času máme viac ako inokedy. Čo tak pokúsiť sa zamestnať svoju myseľ niečím osožným, hodnotným, zmysluplným, duchovným? Napríklad aj tak, ako som to mal možnosť čítať na internete v súvislosti s Corona vírusom. Čuduj sa svete, našiel sa niekto, kto i v ňom objavil pre spoločnosť niečo hodnotné a cenné : “Najviac kontaminovaný povrch bolo naše srdce. Tento vírus je dar zeme. Zastavil svet, prinútil nás pozrieť sa do seba a okolo seba. Znížil na polovicu znečistenie vo veľkých krajinách. Naučí nás mnoho. Uvidíte. Niekedy prichádza Kristus, inokedy je to Boh rovnako neviditeľný a mikroskopický, ktorý nám hovorí o novej potrebnej ľudskosti. Ak počítame mŕtvych, je to nevyhnutná cena. Naslepo sme nemohli ísť ďalej. Toto je vírus pre meditáciu. Buďme vďační, že sa môžeme zastaviť, byť s našimi deťmi, myslieť s láskou na starých, slabých, ohrozených. Hodnotu vecí chápeme, keď nám chýbajú. Vírus, ktorý nám berie možnosť objať druhého, prišiel, aby nás zachránil. A neodíde, kým to nepochopíme. Zostať doma a otvoriť si srdce – to spraví vírus užitočným. A ešte viac ísť do lesa, kontemplovať, sadnúť si a pozorovať rieku, aby sme si pripomenuli, že príroda je domov, dnes viac než inokedy. Ak z takéhoto úteku urobíme vakcínu proti strachu, posvätíme tým aj prácu a námahu lekárov, zdravotných sestier a toľkých ďalších. Amen.
