2. slávnosť Svätodušná – ako si urobiť meno
Written by radovan on jún 02, 2017 in - No Comments
2. slávnosť Svätodušná – 5. 6. 2017
„ako si urobiť meno“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 11, 1 – 9
1 Na celej zemi bola jednotná reč a jednotné slová. 2 Keď sa ľudia pohli od východu, našli rovinu v krajine Šinár a usadili sa tam. 3 Povedali si medzi sebou: Poďme, narobme si tehál a vypáľme ich. Tehly používali namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. 4 Potom povedali: Poďme, vybudujme si mesto a vežu, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba. Tak sa preslávime a nerozptýlime sa po celej zemi. 5 Hospodin však zostúpil, aby sa pozrel na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia. 6 Hospodin povedal: Sú jeden národ a všetci hovoria jednou rečou. Toto je iba začiatok ich výčinov; teraz im už nič nezabráni uskutočniť všetko, čo si zaumienia. 7 Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli. 8 Tak ich Hospodin odtiaľ rozptýlil po celej zemi a prestali stavať mesto. 9 Preto dostalo meno Bábel, lebo tam zmiatol Hospodin reč celej zeme. Hospodin ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia v Pánovi!
Jednou z odvekých túžob človeka vždy bolo – byť slávnym, urobiť si meno v dejinách a dostať sa do učebníc histórie. O to sa vždy usilovali najmä mocní tohto sveta, vládcovia, mocipáni, jednotlivci i celé národy. Jedným z prostriedkov, ktorý si na dosiahnutie tohto cieľa používali, boli dobývacie vojny, nákladné vojenské ťaženia, neraz sprevádzané krutosťami, násilnosťami a pod. Človek jednoducho nikdy nechcel a ani nechce upadnúť do zabudnutia. Túži po tom, aby na neho spomínali a hovorili o ňom aj po jeho smrti. Strach zo smrti je v tomto prípade aj niečo ako strach z toho, že časom sa na mňa zabudne. Že neostane nikto, kto by si na mňa spomenul. Veď človek, na ktorého sa spomína, o ktorom sa hovorí, či učí v škole, akoby ani nezomrel, i keď fyzicky už medzi nami nie je prítomný. Človek si teda už odjakživa chcel urobiť mocné meno, ktoré by prežilo aj počas mnohých storočí. Meno, v ktorom by žil ďalej a prostredníctvom ktorého by bol i naďalej uctievaný a vzývaný ako samotný Boh.
Niektorí si preto snažili zabezpečiť „nesmrteľnosť“ tým, že sa pokúsili počas života vykonať niečo výnimočné. Pokiaľ sa jednalo aspoň o niečo pozitívne a prospešné pre ľudstvo, potom sa dá konštatovať, že je to ešte ako tak v poriadku. No väčšina z tých, ktorí sa báli, že sa na nich zabudne, si žiaľ, zvolila opačnú cestu. Cestu násilia, cestu šírenia strachu, zotročovania okolitých národov, vyvražďovania a pod. Prečítaný známy biblický príbeh o Babylonskej veži nám dnes odkazuje jedno : Akákoľvek ľudská snaha o to, aby človek sám bol uctievaný ako Boh, sa nikdy nestretá s Božím pochopením. Práve naopak! Každá takáto aktivita môže očakávať iba jediné – Boží hnev a trest.
Bratia a sestry, Pán Boh určite nemá nič proti veľkým ľudským výkonom a snahe niečo dosiahnuť. On sám ako Stvoriteľ do nás predsa vložil túžbu po sebarealizácii a kreativite. Je však proti akejkoľvek ľudskej snahe byť oslavovaný, zvelebovaný, či uctievaný ako Boh. Pánu Bohu sa jednoducho protiví, keď sa Jeho stvorenie hrá na Boha a robí zo seba na tomto svete Boha. Že tento starý biblický príbeh nepatrí len do histórie, o tom sa presviedčame i v tejto modernej dobe. Na tomto svete vždy boli a vždy sa nájdu jednotlivci, ktorí túžia po bohorovnosti. Veď skúsme len zaloviť v dejinách a oprášiť si poznatky z histórie : Alexander Veľký, Nero, Napoleón, Hitler, Stalin, Kim Čong – un. A to je len kratučký výpočet tých, ktorí sa snažili alebo sa ešte stále snažia o akúsi bohorovnosť. Či v politike, či vo vede, či v showbiznise, ale aj v iných sférach stále nanovo sa rodí túžba spraviť si večné Bohu – rovné meno. V tomto smere je dôkazom možno John Lennon, člen slávnej hudobnej skupiny „The Beatles“, o ktorom sa hovorilo, že je už známejší a slávnejší než samotný Kristus. Tak či onak, svedectvo nášho biblického textu je neúprosné : Hospodin rozbíja, zastavuje a trestá všetky takéto pokusy či ľudské túžby.
Predsa však, prečo dnes, keď v kresťanskej cirkvi slávime 2. slávnosť Svätodušnú, sa zaoberáme príbehom, ktorý s Duchom Svätým zdanlivo nemá nič spoločné? Povedal by som to takto : Nie Boží trest a hnev chce mať posledné slovo pri človeku. Iba nekajúci človek s týmito fenoménmi musí na konci počítať. Predsa však, kto svoje hriechy, viny a poblúdenia ľutuje, nech sa už týkajú čohokoľvek, tomu bude Boh milostivý. V deň Letníc, ako sme to dnes počuli v čítanom liturgickom texte (Sk 2) Duch Boží aspoň na krátky čas zrušil babylonský trest čo sa pomätenia jazykov týka, keď v meste Jeruzalem smeli ľudia z rôznych národov počuť o Božej milosti, ktorá je v Jeho Synovi – Pánovi Ježišovi Kristovi. Dovolím si povedať, že Duch Boží ruší tento trest z Babylonu pri každom jednom človeku, ktorý túži počúvať Božie slovo. Tento trest ruší tým, že človek zrazu začne chápať o čo ide. Biblické texty pre neho nie sú už len púhou vzdialenou históriou. Nie sú to už len mŕtve litery, či neživé písmená. Naopak! Tento trest je skrze Ducha Svätého zrušený tým, že staré texty akoby pri človeku ožívali. Zrazu je to živé slovo, ktoré v sebe má moc človeka osloviť, zastaviť ho na jeho ceste a viesť ho k uvažovaniu. K premýšľaniu o sebe samom, o svojom živote, o svete, o časnosti, smrti i večnosti. Presne tak ako o tom píše aj apoštol Pavol v liste Rímskym : Veď ja sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo ono je mocou Božou na spaseniu každému veriacemu. Tento trest z Babylonu je teda zrušený pri každom jednom, kto v Hospodinovi spoznal skutočného Boha. Je zrušený pri každom jednom, kto sa v živote prestal hrať sám na Boha.
Mám za to, že niečo podobné v sebe pocítili aj tí, ktorí vtedy v Jeruzaleme počúvali mocnú Petrovu kázeň. Staré prorocké texty pri nich ožili a oni v nich ako Mesiáša spoznali Toho, ktorého ukrižovali. 37 Keď to počuli, boli zasiahnutí v srdci a oslovili Petra a ostatných apoštolov: Muži, bratia, čo máme robiť? 38 Peter im povedal: Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha (Sk 2, 37 – 38).
Bratia a sestry, evanjelium Ježiša Krista, evanjelium o viere, nádeji, láske a Božej milosti dodnes prekonáva hranice rečí, hranice medzi ľudskými kultúrami, špecifikami a národmi. Evanjelium o Ježišovi Kristovi i dnes vedie ľudstvo k duchovnej jednote. Ba čo viac. Pokiaľ sme pokrstení a žijeme v Kristovi, snažíme sa realizovať Jeho učenie, slová a princípy – potom sme už „nesmrteľní“. Možno nie pre tento svet. Ale naše mená sú zapísané v tej najdôležitejšej matrike. A tou nie je nič iné ako kniha života, ktorá je v nebesiach, ako o nej čítame v poslednej biblickej knihe Zjavenie. Nakoniec bude záležať iba na tom, koho meno tam je a koho nie. Svetská sláva, popularita a nesmrteľnosť, ktoré si človek tak krvopotne buduje, mu teda na konci nebudú nič platné. V Písme svätom totiž čítame, že tento svet hynie. A s ním aj všetko, čo si na ňom zakladá. Pokiaľ si svoj život, slávu, obľubu, popularitu, existenciu či nesmrteľnosť založil len na tomto svete, zahynieš spolu s ním. Iná možnosť tu nie je. Pokiaľ si však svoju existenciu – tak v tejto časnosti ako aj vo večnosti – založil na pevnej skale, ktorou je Kristus Pán, potom obstojíš. Presne tak, ak to počúvame aj v známom evanjeliovom príbehu o dvoch staviteľoch : 24 A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. 25 Spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nezrútil sa, lebo mal základy na skale. 26 No každý, kto počúva tieto moje slová a neplní ich, bude sa podobať na nerozumného muža, ktorý si postavil dom na piesku. 27 Spustil sa lejak, prihnali sa rieky, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom a dom padol a jeho zrúcanina bola veľká (Mt 7, 24 – 27).
Drahý brat, milá sestra, tvoje meno je zapísané v nebesiach, pokiaľ buduješ svoj život na správnom základe. Nuž a tým jediným neochvejným a pevným základom je pre nás jedine On – Syn Boží. On a nebesá, ktoré sú pre nás pripravené obstoja na veky. To je oveľa viac než iba to, aby moje meno bolo známe pre tento svet a aby sa o mne písalo v učebniciach dejín. Pokiaľ však moje meno bude neznáme pre knihu života, ktorá je v nebi, potom som stratil úplne všetko! Amen.
