2. slávnosť Svätodušná – Duch Svätý je Duch premeny
Written by radovan on jún 05, 2014 in - No Comments2. slávnosť Svätodušná – 9. 6. 2014
„Duch Svätý je Duch premeny“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista v Duchu Svätom! Amen.
Sk 2, 44 – 47
44 A všetci veriaci, ktorí boli pospolu, všetko mali spoločné, 45 aj statky a majetky predávali a rozdeľovali všetkým, ako kto potreboval; 46 deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom, 47 chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Slávnostná atmosféra dnešného dňa už ani zďaleka nie je taká výrazná ako tomu bolo ešte včera. Možno je tomu tak aj preto, nakoľko dnes je pracovný deň, ktorý so sebou prináša každodenné radosti, starosti, povinnosti i práce. A možno je to tak aj dobre. Život kresťana a nakoniec aj život vo všeobecnosti predsa nie je a ani nemôže byť len o slávnostiach, či oslavách. Písmo sväté v starozmluvnej knihe Kazateľ jasne deklaruje, že „všetko má svoj čas“. Je čas oslavovať a je aj čas žiť bežný deň so svojimi úlohami.
V posledných kázňach na druhé dni výročitých sviatkov, či už na 2. sviatok Vianočný (na Štefana), alebo aj na 2. sviatok Veľkonočný (na Veľkonočný pondelok) som zakaždým zdôrazňoval, aká dôležitá a nevyhnutná je reakcia ľudí na Božiu akciu. Aké dôležité a nevyhnutné je, aby ľudia zareagovali na narodenie Božieho Syna, resp. na Jeho zmŕtvychvstanie. Nuž a dnes sa tohto scenára chcem pridŕžať opäť. Je rovnako dôležité a nevyhnutné, aby aj na Božiu akciu v podobe zoslania Ducha Svätého nastala konkrétna reakcia ľudí.
Už včera v kázni na 1. slávnosť Svätodušnú som poukázal na 4 charakteristické prejavy pôsobenia Božieho Ducha v ranom jeruzalemskom kresťanom zbore. Boli to zotrvávanie v apoštoloskom učení, spoločenstvo, Večera Pánova a modlitba. Nuž a dnes by som chcel v tomto trende pokračovať a poukázať na ďalšie praktické dôsledky života v Duchu Svätom.
Je úžasné, bratia a sestry, že pôsobenie Svätého Ducha sa neobmedzuje len na duchovnú oblasť človeka a kresťanského spoločenstva, ale priamo zasahuje a ovplyvňuje aj hmotnú – materiálnu oblasť : 44 A všetci veriaci, ktorí boli pospolu, všetko mali spoločné, 45 aj statky a majetky predávali a rozdeľovali všetkým, ako kto potreboval; Je úžasné, ako Duch Svätý menil a transformoval zmýšľanie prvých kresťanov. Nikto z nich nemal strach, že ak sa vzdá niečoho zo svojho majetku, tak neprežije alebo zahynie od hladu alebo bude trpieť núdzu. Duch Svätý im dal poznať, že všetko, čo máme aj v materiálnej oblasti, nie je nič iné ako požehnanie od Boha. Ak by nám to On nechcel dopriať, nemali by sme nič. Všetko je teda dar. Všetko je výsledkom Božej štedrosti, prajnosti, žičlivosti, starostlivosti a požehnania. A On keď vidí, že nie sme skúpi vo vzťahu k druhým ľuďom, ale dokážeme sa podeliť a podporiť dobré veci, potom nám dopraje omnoho viac. Jednoducho to, čo sme obetovali, nám nebude chýbať. Taká je Božia matematika. My sme zvyknutí rozmýšľať skôr v iných intenciách. Zväčša okamžite kalkulujeme, koľko si môžeme dovoliť „pustiť“. Prví kresťania takto nekalkulovali. Naplnení a vedení Duchom Svätým sa dokázali spoľahnúť na Božie zasľúbenia a vedeli, že ich potreby budú naplnené. Vedeli, že o nič nebudú ukrátení.
44 A všetci veriaci, ktorí boli pospolu, všetko mali spoločné, 45 aj statky a majetky predávali a rozdeľovali všetkým, ako kto potreboval; – bratia a sestry, sú ľudia, ktorí na základe týchto veršov tvrdia, že prví kresťania boli komunisti, lebo všetko mali spoločné. Ba že dokonca Ježiš Kristus bol prvý komunista. Nemyslím si, že to môžeme takto tvrdiť. Viete, ono je rozdiel, keď sa človek vzdáva svojho majetku a dáva ho do spoločnej „kasy“ a užívania na popud Ducha Svätého a je tiež iné, keď sa to deje pod politickým nátlakom a zákonom o zoštátnení.
46 deň čo deň zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a prijímali pokrm s plesajúcim a úprimným srdcom, – v tomto verši máme hneď niekoľko nádherných impulzov. Najprv by som chcel poukázať na jednomyseľnosť – súdržnosť, jednota, spoločné ideály, spoločný cieľ. Kde je Duch Boží, tam prichádza zjednotenie. Keď je cirkev sama v sebe rozdelená na viacero fraktúr, keď musíme dobre premýšľať kto je s kým, kto je na čej strane, kto komu drží stranu, kto je náš a kto nie je náš, a až potom sa odvážime niečo povedať, je to zlé. Takto zlé je to aj v evanjelickej cirkvi v týchto časoch. Je nás málo a čím ďalej menej, a sme pritom ešte aj rozdelení, nejednotní. Delíme sa na tých, ktorí sú s nami a na tých, ktorí sú proti nám. O jednomyseľnosti tu nemôže byť ani reči. Čo to znamená? Môžeme si to vysvetľovať ako chceme, ale Božie slovo neoklameme! Nedbáme na Ducha Svätého! Neodvážim sa povedať, že nás Duch Boží opustil! Zrejme Mu nenechávame dostatok priestoru na pôsobenie. Radšej sa niektorí realizujú sami. Namiesto zviditeľňovania Ducha Svätého radšej zviditeľňujú samých seba. A to je chorý trend, ktorý nemá dlhú budúcnosť ani perspektívu.
Jednomyseľné stretávanie v chráme sa pritom dialo deň čo deň. Teda nielen raz do týždňa a dosť. Tak ako človek deň čo deň prijíma pokrm, pokiaľ sa nerozhodne postiť, tak aj náš život s Bohom potrebuje výživu deň čo deň. Aj naša duša sa potrebuje nasýtiť – slovom Božím, modlitbou, spoločenstvom. Duch Svätý vedie k pravidelnému pestovaniu života s Bohom. Pravidelnému nie v zmysle : raz do roka a dosť, ale deň čo deň. Pokiaľ svoj vzťah s Bohom nepestuješ deň čo deň, tlmíš v sebe pôsobenie Ducha Svätého. No nerobíš dobre! Apoštol Pavol hovorí : Neuhášajte Ducha Božieho!
Jednomyseľné stretávanie sa však neodohrávalo len v chráme, ale aj po domácnostiach. Nešlo teda o to, že kresťanom som len v chráme, no do môjho súkromia nech sa nikto nestará. Tam si žijem ako sám chcem. Viera, vzťah s Bohom a Duch Svätý nepoznajú verejný sektor a súkromie. Kresťan nemôže byť iný „pred svetom“ a iný pod vlastnou strechou. To je duchovná schizofrénia, ktorá nemôže vydávať dobré kresťanské svedectvo.
Lámanie chleba, teda Večera Pánova, pre prvých kresťanov nebolo len suchým plnením Ježišovho príkazu : To čiňte na moju pamiatku! Naopak! Napĺňalo ich to plesaním, radosťou a úprimnosťou. Drahý brat, milá sestra, tešíš sa, keď môžeš pristúpiť k Večeri Pánovej? Je v tej chvíli tvoje srdce naplnené radosťou a úprimnosťou vďačnosťou voči Bohu? Ak áno, je to výsledok pôsobenia Ducha Svätého.
Bratia a sestry, zdalo by sa, že takéto intenzívne prežívanie kresťanstva robilo z kresťanov v očiach sveta čudákov, podivínov alebo dokonca náboženských extrémistov. Ale opak je pravdou! 47 chválili Boha a boli obľúbení u všetkého ľudu. Takéto úprimné, čisté a nefalšované prežívanie viery, ktoré sa dokazovalo nezištnou láskou k blížnym, bolo pre svet práveže príťažlivé. Úprimná viera v Duchu Svätom a z Ducha Svätého, ktorá ide ruka v ruke aj s praktickým ovocím Ducha Božieho v každodennom živote – tú si okolie musí všimnúť. Toto musí tých druhých osloviť alebo ich aspoň obviniť v ich zatvrdilosti. Prosme aj my dnes Ducha Svätého, aby sme skrze svoju vieru a kresťanské svedectvo boli tiež obľúbení medzi ľuďmi, medzi ktorými žijeme.
A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení. Nešlo o to, že sa zvyšovali počty v kartotéke cirkevného zboru. Nešlo o to, koľkí zaplatili povinný cirkevný príspevok. Nešlo o to, koľko bolo krstov, konfirmandov, koľko detí na náboženstve. Nešlo o suchú štatistiku. Áno, ja viem, musíme v cirkvi z niečoho vychádzať. Aj tie čísla sú svedectvom o niečom. No pozerajme na ľudí predovšetkým ako na tých, ktorí potrebujú záchranu! Neviďme v nich len štatistické čísla! Len ďalšie „kusy“. Viďme v nich tých, ktorí môžu byť zachránení a majú byť zachránení, pretože to je vôľa Božia zjavená nám skrze Ducha Svätého. A ak v nich nebudeme vidieť len „materiál“, ktorému máme o hlavu otĺkať Božie slovo, ale možno im svedčiť najprv svojim životom v moci Ducha Svätého, sme na dobrej ceste, ako týchto ľudí priviesť k záchrane.R
Štedrosť, obetavosť, jednomyseľnosť, každodenný kontakt s Bohom, radostné prežívanie viery nielen v chráme, ale aj v súkromí, obľúbenosť medzi ľuďmi a úprimný záujem o druhého človeka. To sú, bratia a sestry, ďalšie praktické dôsledky i dôkazy pôsobenia Božieho Svätého Ducha. Prosme i v dnešný sviatok o Jeho pôsobenie v nás i medzi nami. Aby i ten náš zbor mohol byť svetlom pre okolitý svet a soľou pre tento kúsok zeme, do ktorého nás Pán Boh vsadil! Amen.