2. slávnosť Svätodušná – potom spoznáte, že ja som Hospodin
Written by radovan on máj 16, 2024 in - No Comments
- slávnosť Svätodušná – 20.5.2024
„… potom spoznáte, že ja som Hospodin …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Ezechiel 37, 1 – 14
1 Hospodinova ruka bola nado mnou a Hospodin ma v duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. 2 Povodil ma okolo nich. Bolo ich v údolí mnoho. Boli veľmi suché. 3 Povedal mi: „Človeče, môžu tieto kosti ožiť?“ Povedal som: „Pane, Hospodin, ty to vieš!“ 4 Povedal mi: „Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: ‚Suché kosti, čujte slovo Hospodina!‘ 5 Takto vraví Pán, Hospodin, týmto kostiam: ‚Hľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete, 6 položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a spoznáte, že ja som Hospodin.‘“ 7 Prorokoval som, ako som dostal príkaz. Keď som prorokoval, nastal šum a hrkot a kosti sa približovali jedna k druhej. 8 Videl som, že boli na nich šľachy, i mäso narástlo a zvrchu ich potiahla koža; ale duch v nich nebol. 9 Povedal mi: „Prorokuj o duchu, prorokuj, človeče, a povedz mu: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Duch, príď od štyroch vetrov a dýchni na týchto pobitých, aby ožili.‘“ 10 Keď som prorokoval, ako mi prikázal, vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf. 11 Povedal mi: „Človeče, tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni, pravda, hovoria: ‚Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení.‘ 12 Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela. 13 Potom spoznáte, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. 14 Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom spoznáte, že ja, Hospodin, som povedal i splním to,‘ znie výrok Pána, Hospodina.“
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Proroka Ezechiela dnes stretávame v jeho vízii na bojovom poli. Na planine, na ktorej leží množstvo ľudských kostí. Nachádza sa na nej množstvo mŕtvych a pobitých. Nie je to pekný pohľad. A ani neviem, či sa takýto text vôbec hodí na slávnostnú príležitosť, akú dnes v cirkvi slávime. Skôr je to odpudzujúce. Skôr by sme čakali niečo príjemnejšie a nie takéto depresívne opisy mŕtvol a priam až detaily ľudskej anatómie. No v prečítanom texte nestretávame nič, len smrť, hnilobu, rozklad a práchnivenie.
Drahí priatelia, žiaľ, nie je to nič iné ako symbolické vyobrazenie stavu, v akom sa ocitol národ izraelský. Ľudia boli odvlečení do cudzej krajiny a skončili ako otroci. Už viac žiadna vlasť ani domovina. Už viac žiaden chrám. Žiaden zmysel života, žiadna nádej. Izrael síce žije, ale v podstate je mŕtvy. Izrael sa stal takpovediac živou mŕtvolou.
Prorokovi Ezechielovi však v žiadnom prípade nejde o to, aby svojim poslucháčom rozpovedal nejaký hororový príbeh. Nejde mu o to, aby nám pri počúvaní tohto príbehu naskakovala „husia koža“. Ezechielovi ide o niečo celkom iné. Žije v dobe, keď sa jeho národ izraelský nachádza na pokraji zániku, porazený Babylončanmi a v drvivej väčšine odvlečený do zajatia. Mnoho rodín oplakáva svojich mŕtvych. Mnoho rodín je rozdelených a rodinné putá sú spretrhané. Jedni sú odvlečení ako otroci, iní dezertujú a ďalší iba sedia v troskách a oplakávajú to všetko, čo ich postihlo a to málo, čo im ostalo. Následky vojny sú všade zjavné … Dokonca aj tí, ktorí prežili, sú nejakým spôsobom poznačení smrťou.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi! Tak vtedy ako aj dnes všetkým tým, ktorí už prestali vidieť akúkoľvek perspektívu krajšej a lepšej budúcnosti predostiera prorok Ezechiel mocný obraz o znovu obživených mŕtvych. Týmto obrazom všetkým vystrašeným, smútiacim, pochybujúcim, strácajúcim nádej chce Ezechiel povedať jedno : Boh nie je na kolenách! Božia moc nie je zlomená. Nie je všetkému koniec. Práve naopak! Ten, ktorý dokáže do mŕtvych údov vdýchnuť dych života, Ten dokáže aj všetkých tých, ktorí strácajú nádej a perspektívu naplniť novým životom, novým zmyslom, novým poslaním, novou nádejou.
Drahí priatelia! To, o čom i nám dnes Ezechiel hovorí, nie je žiaden horor! Naopak! Je to príbeh o Božej veľkosti a moci. Je to príbeh, ktorý namiesto beznádeje stavia nádej. Namiesto konca nový začiatok. A namiesto smrti život! Je to príbeh o životodarnej moci Božieho Svätého Ducha. Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete … Bratia a sestry, toto slovo nebolo určené iba Izraelcom spred mnohých storočí, či tisícročí. Je to slovo, ktoré je dnes určené nám všetkým, ktorí sme ochotní veriť mu, prijať ho, nechať sa ním potešiť a povzbudiť. Je to slovo, ktoré je určené všetkým tým, ktorí sú ochotní veriť v Božiu veľkosť a moc. Je to slovo určené všetkým frustrovaným, životom ubitým a sklamaným, vyhoretým a preťaženým. Ľuďom, ktorí nevidia východisko zo svojej situácie ani nádej. Ľuďom, ktorí síce fyzicky žijú, ale duchovne sú mŕtvi. Sú to živé mŕtvoly, nakoľko vo svojom živote si buď nikdy nevytvorili aktívny a živý vzťah s Pánom Ježišom alebo sa plynúcimi rokmi života tohto vzťahu postupne vzdávali … až im nakoniec ostali iba prázdne ruky. A tak živoria … možno nie telesne a materiálne … ale duchovne určite …
Vízia, ktorá sa začína priam až hrôzostrašne, sa tak postupne mení na inú víziu. Je to vízia, v ktorej Boh dáva nový život. Tento nový dych dáva Hospodin prostredníctvom svojho oživujúceho dychu. Pretože všade tam, kde pôsobí Boží Duch, všade tam povstáva aj život. Aj pri smrti. Boh aj zo smrti môže spraviť život. A to tak zo smrti fyzickej ako aj zo smrti duchovnej. To, že Boh to naozaj dokáže, mocne dokázal pri svojom Synovi. On vstúpil do tohto sveta, aby na seba vzal podiel zo všetkej bolesti, núdze a viny tohto sveta.
Ale Boh svojho Syna nenechal ležať v moci smrti. Vzkriesil Ho. Preto môže aj apoštol Pavol vyznať, že Kristus je prvotinou vzkriesenia. On je prvým, ktorý bol skutočne vzkriesený. Ale nie je sám. Boží Duch pôsobí a koná, aby celý život bol novým. Aj dnes. A prejavuje sa to tak, že ľudia sa menia. Smrť a rozklad, nepokoj a chaos nemajú a ani mať nebudú posledné slovo. Ani dnes nie. I keď človek neraz má pocit, že zvrátenosť na tomto svete snáď už dosahuje aj svoje maximá. No dar a zoslanie Ducha Svätého sú dôkazom toho, že Boží Duch premieňa ľudí. Môžu sa stať novými. Môžu milovať. Môžu byť iní. Môžu sa zmeniť. Môžu sa duchovne znovuzrodiť. Môžu sa obrátiť k Bohu, k životu, k láske, k milosti, odpusteniu a k spáse.
Potom spoznáte, že ja som Hospodin … Drahí priatelia, to je centrum a nosná myšlienka všetkého. O to ide. Ide o to, aby čím viacerí v Hospodinovi poznali jediného, skutočného a pravého Boha. Pretože len v Ňom je záchrana a spása. Nikde inde. Všetko iné sú len vábivé alternatívy, avšak vedúce do zatratenia a zahynutia. Pán Boh tento svoj zámer realizuje prostredníctvom svojho Ducha. On chce, aby Ho ľudia poznali. Aby Ho našli. Aby ľudia v Ňom našli život. Tak časný ako aj večný.
Milé sestry a bratia! Vízia, ktorá sa nám spočiatku javila skôr desivo, je nakoniec zasľúbením zmeny o 180 stupňov. Je to ponuka z Božej strany. Je to šanca žiť inak, žiť lepšie, žiť krajšie. Žiť s Bohom, žiť podľa Boha. Dovolím si povedať, že každoročné svätodušné sviatky sú takouto ponukou. Sú ponukou Ducha Svätého a Jeho mocného pôsobenia v nás. Je len a len na nás ako s tou ponukou naložíme. Je len a len na nás či sa necháme „ovanúť“, naplniť a zasiahnuť Božím Duchom, či povstaneme k novote života alebo sa rozhodneme i naďalej pôsobiť síce živo, ale v skutočnosti mŕtvo. Pán Boh nech každému z nás na každý deň dáva svojho Svätého Ducha, aby sme sa vedeli múdro a správne rozhodnúť. To znamená: rozhodnúť sa pre Ducha a Jeho pôsobenie v nás … Amen.
