2. slávnosť Svätodušná – tvrdohlavosť a netrpezlivosť nie sú dobrí spoločníci ….
Written by radovan on máj 23, 2021 in - No Comments
- slávnosť Svätodušná – 24. 5. 2021
„… tvrdohlavosť a netrpezlivosť nie sú dobrí spoločníci …“
Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
2 Mojžišova 32, 7 – 9, 15 – 20; 34, 4 – 9
7 I riekol Hospodin Mojžišovi: Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. 8 Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im prikázal; urobili si uliate teľa, klaňali sa mu, obetovali mu a hovorili: Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. 9 Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Videl som tento ľud, že je to tvrdohlavý ľud. 15 Nato sa Mojžiš obrátil, zostúpil z vrchu a v ruke mal dve dosky svedectva, dosky popísané na oboch stranách; popísané boli z jednej i z druhej strany. 16 Dosky boli Božím dielom i písmo bolo Božím písmom vyrytým na doskách. 17 Keď však Józua počul krik ľudu, povedal Mojžišovi: V tábore je vojnový pokrik. 18 On povedal: To nie je pokrik víťazstva, ani hlas kriku porážky; hlas veseliacich sa počujem. 19 Keď sa priblížil k táboru a videl teľa a tanec, rozhneval sa Mojžiš, odhodil dosky z rúk a rozbil ich pod vrchom. 20 Vzal teľa, ktoré urobili, spálil ho a rozdrvil na prach, vysypal ho na vodu a dal piť Izraelcom. 4 A on si vytesal dve kamenné dosky, ako boli prvé; keď Mojžiš včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin, a vzal do rúk dve kamenné dosky. 5 Hospodin zostúpil v oblaku, postavil sa tam k nemu a vyslovil meno: Hospodin. 6 I prešiel Hospodin popred neho a volal: Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti, 7 zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu, priestupok a hriech, ktorý však nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch a na synoch synov až do tretieho a štvrtého pokolenia. 8 Tu sa Mojžiš rýchlo sklonil k zemi, klaňal sa 9 a povedal: Ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane, nech kráča môj Pán uprostred nás, lebo je to ľud tvrdohlavý; odpusť naše viny a hriechy a urob nás svojím vlastníctvom.
Drahí bratia a milé sestry, slávnostné kresťanské zhromaždenie!
Jedna z nepekných ľudských vlastností je aj tvrdohlavosť. Všeobecne vzaté, človek je tvrdohlavý a tvrdošijný tvor. K tomuto konštatovaniu, k tejto pravde sa dopracoval aj Mojžiš v našom prečítanom texte. Izraelský ľud stretávame vo chvíli, keď táborí pod horou Sinaj, na ceste z Egypta do Kanaánu. Izraelci sú na ceste z veľmi určitej neslobody, prípadne z otroctva, do veľmi neurčitej slobody. Je to cesta neistá, riskantná, nie príliš príjemná a pohodlná. Je to, dalo by sa povedať, sťahovanie sa do neznáma. Zreteľné nevýhody egyptského otroctva sú v tejto chvíli zamenené za veľmi nezreteľné výhody slobody. Nachádzajú sa pod horou Sinaj, odkiaľ má Mojžiš priniesť dosky Božieho zákona. Ľud sa na to teší, pretože to bude niečo konkrétne, jasné a viditeľné. Konečne nejaký konkrétny symbol božstva, do rúk ktorého sa zverili. Lenže Mojžiš neprichádza. Všetko to už trvá akosi dlho. Človek predsa má svoj čas a chce, aby tento čas bol aj rešpektovaný. Lenže aj Hospodin má svoj čas. Čas nevyspytateľný, čas príhodný. A jedna vec je istá. Pán Boh tento čas určite nebude meniť podľa ľudskej vôle.
Ďalšia z nepekných ľudských vlastností je aj netrpezlivosť. Opäť všeobecne vzaté, človek je aj netrpezlivý tvor. Takýto netrpezlivý človek ešte na samom počiatku svojej zbožnosti, ešte pred vlastným stretnutím sa s Hospodinom chce zostať zvrchovaným pánom svojho života. On sám chce určovať a diktovať svoj čas. Čo je isté, je to, že človek nemá čas nazvyš. Nemá kedy čakať. Radšej si teda vyberie iného boha, iný základ, inú stupnicu hodnôt, iné desatoro. Sám túži mať veci vo svojich rukách. Sám chce mať všetko pod kontrolou a určovať pravidlá. A tak si na púšti vyrobí zlaté teľa. Je sila, že v tomto je až priveľmi obetavý. Vynaloží na to všetko svoje úsilie a obetuje to najlepšie, čo má. Dokáže sa zriecť aj toho najcennejšieho, v tomto prípade zlata a šperkov, lebo vie, že svojho boha bude mať vo svojich rukách, že ním bude môcť disponovať a manipulovať.
Bratia a sestry, dnes možno skonštatovať, že všetky epochy dejín ľudstva si vytvárali svojich bohov. Jeden z významných reformátorov, ktorý pôsobil paralelne s Lutherom vo Švajčiarsku, Ján Kalvín, raz povedal, že „človek je továreň na modly.“ Človek v každej dobe, či už viac alebo menej náboženskej, vždy tušil, že tento svet musí mať nejaký jednotný základ, že musí mať nejaký cieľ, počiatok i koniec. Všetky ľudské epochy, ľudské kultúry, náboženské systémy a filozofie túžili po nejakom bohu, ktorý by dal odpovede a riešenia na ľudské problémy. No žiaľ, vo všetkých sa prejavila ľudská netrpezlivosť. Nebuďme však v tejto chvíli náchylní k akémukoľvek moralistickému kritizovaniu! Namiesto toho, sa radšej pokúsme vžiť do situácie človeka na púšti, ktorý putuje zo známej neslobody do neznámej slobody!
V takejto neľahkej situácii, dalo by sa povedať, v krízovej a kritickej situácii, opustený, sám, na púšti, dezorientovaný, zúfalý, možno aj zmätený a bez vodcu – v takejto chvíli si človek vyrába náhradných bohov a je mu s nimi dobre. Ľud tancuje a spieva si okolo svojho idolu. Radosť sa mení na opojenie – máme boha, máme zrazu zmysel života, máme prečo žiť, máme dôvod sa baviť. Ale to všetko len do času. Príde totiž chvíľa, keď sa ozve treskot dosiek zákona, rozbitých o skalu. V tej chvíli Mojžiš, prorok telom i dušou, uvidí to, čo ostatní nevidia. Uvidí trpký koniec takéhoto počínania, ktoré je výsledkom ľudského zúfalstva, slabosti, strachu a malej viery. Je to výsledok ľudskej tvrdohlavosti a netrpezlivosti. Skôr alebo neskôr si človek uvedomí, že lesklý bôžik, akokoľvek pekný a vzácny v našich očiach, je napriek všetkému predsa len falošný a nepravý. Vždy je to len ľudský výtvor, a ako taký nemá dlhé trvanie.
V tejto chvíli sa človek opäť ocitá na rázcestí. Jedna cesta symbolizuje jeho túžbu pevne zotrvať a nevzdať sa toho, čo si vymyslel a odlial. Druhá cesta je akoby ukrytá v hmle. Neviditeľný Boh nás totiž nevedie tak ako ten viditeľný. Toho si vlastne vodíme my sami. Nevyspytateľného Boha je však potrebné stále hľadať. Nachádzať Ho, bojovať o Neho, skúmať Ho, venovať Mu čas, venovať Mu svoj život. A pritom všetkom, nikdy tu nie je stopercentná istota. Nikdy nemôžem vyznať v absolútnej istote : „Dokonale poznám Boha“. Nikdy tu nemožno poľaviť z úsilia. Je síce pohodlnejšie mať viditeľného bôžika, no viera v jeho schopnosti, viera, že on ťa bude viesť – je to isté ako bláznovstvo a sebaklam. Na druhej strane, mať v živote skutočného a jediného Boha, Hospodina, to si vyžaduje veľké úsilie v každej chvíli života, ale to je skutočný zmysel, podstata a určenie ľudského života – spoločenstvo s Pánom Bohom, Jeho hľadanie, zápas o toto spoločenstvo a zotrvanie v ňom až do konca. A ako odmena: večnosť.
Mojžiš, sestry a bratia, dobre vie, že stojí za to, ísť po tej druhej, aj keď zahmlenej ceste. Tá cesta znamená byť pripravený takmer na všetko. Čokoľvek sa na nej totiž môže stať. A tak sa z jeho úst ozýva : „je to tvrdohlavý ľud“. Je to tvrdošijný tvor ten človek. Chodí po rôznych iných cestách, len nie po tých, ktoré vedú k požehnaniu. Často si vyberá cestu virtuálnych bohov. Áno, milí priatelia, sme tvrdohlaví a tvrdošijní! A sme na to tak trocha aj hrdí. Sme tvrdohlaví aj v tom ako sa márne pokúšame zničiť existenciu tej druhej cesty. Sme smiešni, keď sa ju snažíme ignorovať. Počíname si nemúdro, keď Boha a Jeho nárok na nás ignorujeme a slepo veríme, že sme na Ňom nezávislí, že Boha nepotrebujeme, že sa zaobídeme aj bez Neho.
Napriek tomu, bratia a sestry, je dobré byť tvrdošijným – ale v hľadaní Hospodina. Tvrdošijne Ho hľadať, aj keď sme už toľkokrát padli. Tvrdohlavo kráčať za Ním v istote a viere, že toto je tá správna cesta pre môj život. A práve v tvrdošijnosti a tvrdohlavosti, vďaka ktorým Mojžiš nechce ponechať Izraelský ľud napospas virtuálnym bohom – objavuje pre svoj ľud veľkú a významnú vec : Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti. Napriek tomu, že trestá, vždy je to Boh plný milosrdenstva, zľutovania a vernosti. Napriek tomu, že je to nevyspytateľný Boh, cesta s Ním je poznačená lúčom nádeje. Napriek tomu, že je to osobný Boh, teda túži mať kontakt s každým jedným z nás, nikto z nás si Ho nemôže na ceste svojho života pribaliť do vaku len tak ako ktorúkoľvek inú batožinu. Pán Boh totiž nikdy nebude ľudským dedičstvom. Naopak! Človek sa môže stať dedičom nebeského kráľovstva. Aj ty môžeš byť dedičom večného života.
Drahý brat, milá sestra! Možno je na mieste si teraz položiť otázku : čo s tým všetkým majú spoločné svätodušné sviatky? V prvom rade aj my si musíme uvedomiť, že Hospodin nie je našim majetkom a nikdy ním ani nebude. Veď ani učeníci si sami na seba nezoslali Ducha Svätého, ale museli v pokore a v trpezlivosti očakávať na Jeho zoslanie. Tento fakt teda vylučuje každú ľudskú túžbu manipulovať s Pánom Bohom. Ďalší dôležitý poznatok je ten, že každý jeden z nás, my všetci patríme Pánu Bohu. Boh má nás, nie my Jeho. Nie Boh je našim vlastníctvom, ale my Jeho. A keďže nepatríme sami sebe, ani sami sebe sa nezodpovedáme, ale za všetko svoje konanie v živote sa budeme musieť zodpovedať Pánu Bohu. Toto, bratia a sestry, si dnes chceme uvedomiť aj my, tvrdošijný ľud. A nielen to. My túžime aj spoločne vyznať : Hospodine, Ty putuješ s nami neprestajne! Síce už nie ako oblakový a ohnivý stĺp, ale ako živý Duch Svätý, ako Duch Ježiša Krista, ako Duch lásky a múdrosti. A práve vďaka pôsobeniu Ducha Svätého, ktorý bol zoslaný po Vstúpení Krista na apoštolov a je zosielaný neprestajne na každého, kto odovzdal svoj život do Božích rúk, vďaka Jeho pôsobeniu v nás slabne naša ľudská tvrdošijnosť a tvrdohlavosť, aby sa v nás mohla pôsobiť pokora viery.
Tohoročné svätodušné sviatky, bratia a sestry, nás tak privádzajú k pokore a učia nás spoliehať sa na pravého Boha. S Ním sa vždy oplatí putovať, aj keď je cesta možno zahmlená. No svetlo Jeho prítomnosti v živote je vždy silnejšie než lesk zlatého býčka. Amen.
Pomodlime sa : Všemohúci večný Bože, oslavujeme Ťa, že si skrze svojho Syna a nášho Spasiteľa zasľúbil zoslať svojho Svätého Ducha, a ďakujeme Ti, že si Ho poslal. Prosíme Ťa, zosielaj Ho aj na nás, na svoju cirkev, na náš zbor, aby Jeho darmi – láskou, pokojom, radosťou, bol preniknutý celý náš život. Naprav blúdiacich, ktorí stratili cestu k Tebe, otvor ich sluch, aby počuli slovo spásy a života, otvor ich oči, aby v Tebe videli, poznali a prijali jediného pomocníka a záchrancu. Duchu Svätý, zapáľ ohňom viery aj naše chladné srdcia! Posilni klesajúci vieru! Daj silu k novému, lepšiemu životu, životu viery, lásky, pravdy, pokoja, spravodlivosti, vzájomnej služby a úprimnej radosti! Vzbuď ochotu a daj silu na zápas proti zlu, hriechu, hladu a sociálnej nespravodlivosti! Daj svoj pokoj do tohto rozvadeného sveta. Buď s nami v zápasoch nášho časného života. Buď pri nás vtedy, keď budeme musieť odísť z tejto časnosti, a uveď nás tam, kde Ty žiješ a kraľuješ, požehnaný na veky. Amen. Otče náš…
