2. slávnosť Veľkonočná – Kto má rozum, nech rozmýšľa!
Written by radovan on mar 30, 2018 in - No Comments
2. slávnosť Veľkonočná – 2.4.2018
„Kto má rozum, nech rozmýšľa!“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 13, 16a.26 – 39
16 Tu Pavol vstal, znamením ruky si vyžiadal ticho a povedal: 26 Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, i tí z vás, čo sa bojíte Boha! Nám bolo poslané slovo tejto spásy; 27 lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich predstavení ho nepoznali. Tým, že ho odsúdili, naplnili výroky prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. 28 Hoci na ňom nenašli nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil smrť, žiadali Piláta, aby ho dal zabiť. 29 Keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. 30 Lenže Boh ho vzkriesil z mŕtvych 31 a on sa viacero dní zjavoval tým, čo prišli spolu s ním z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom. 32 My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, 33 Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 34 To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi. 35 Preto aj na inom mieste hovorí: Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. 36 Dávid vo vlastnom pokolení poslušne splnil Boží zámer, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie. 37 Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie. 38 Uvedomte si teda, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. 39 V ňom je ospravedlnený každý, kto verí.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi!
Určite nebudem klamať, keď poviem, že Biblia je plná mnohých tajomných proroctiev, ktorým začneme rozumieť veľakrát až vtedy, keď Písmo sväté čítame od konca, teda od udalosti Ježišovho vzkriesenia. Neraz práve pri takomto štýle čítania nám začnú jednotlivé výpovede starozmluvných prorokov alebo žalmov žiariť ako malé kúsky zrkadla, na ktoré dopadá slnečný svit.
Túto skutočnosť sme si smeli všimnúť už včera, keď sme sa na službách Božích zamýšľali nad učeníkmi putujúcimi z Jeruzalema do mestečka Emauzy. I pri nich Ježiš začína udalosťou vzkriesenia a postupne sa vracia späť prechádzajúc Starou zmluvou a jej výpoveďami o tom, ktorý bol zasľúbený a ktorý mal prísť ako Mesiáš. Takto sa aj emauzským učeníkom otvárajú oči, horí v nich srdce a vo svetle Ježišovho utrpenia a smrti začínajú chápať staré proroctvá, zmysel ktorých im doteraz unikal. Rovnako tak začínajú rozumieť slovám žalmov, v ktorých sa objavuje jasná zvesť o Ježišovom vzkriesení.
Dovolím si povedať, že podobnú objasňujúcu, vysvetľujúcu biblickú stať tu máme pred sebou aj dnes. Je to samotný apoštol Pavol, kto na rovnakom princípe vysvetľuje tajomstvá Písma svätého Židom v Antiochii. Vo svojej reči sa pritom sústreďuje a poukazuje predovšetkým na tri verše. Tie síce boli Židom dobre známe, no teraz si ich musia vypočuť nanovo. Sú nútení začať nad nimi uvažovať inak ako doteraz. Uvažovať nad nimi „kristocentricky“ – múdro teologicky povedané. Teda vo svetle Krista. Vo svetle Jeho umučenia a smrti, no tiež vo svetle Jeho vzkriesenia.
Prvá starozmluvná výpoveď, pri ktorej sa apoštol pristavuje sú slová z 2.žalmu : Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. Je azda dobré vedieť, že kresťanská tradícia si tento žalm mimoriadne cení. Je to tak najmä kvôli jedinečnému spojeniu, či prepojeniu medzi Otcom a Synom, medzi Bohom a Ježišom, na ktoré tento žalm poukazuje. Nie náhodou sa preto v našej evanjelickej liturgickej tradícii odporúča, aby sa spieval práve na Štedrý večer. Dovoľte, aby so ho v tejto chvíli zacitoval : 1 Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? 2 Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi a jeho pomazanému: 3 Roztrhnime putá a odhoďme ich povrazy! 4 Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa, Pán sa im vysmieva. 5 Vtedy v hneve prehovorí, svojou prchkosťou ich vyľaká: 6 Ja som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu. 7 Oznamujem rozhodnutie Hospodina. Povedal mi: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 8 Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva. 9 Rozbiješ ich železným prútom, roztlčieš ako hlinenú nádobu. 10 Králi, buďte teda rozumní, sudcovia zeme, dajte sa poučiť! 11 S bázňou slúžte Hospodinovi! Jasajte s chvením! 12 Bozkávajte syna, aby sa nerozhneval a aby ste nezahynuli na ceste, lebo jeho hnev veľmi ľahko vzplanie. Blahoslavení sú všetci, čo sa k nemu utiekajú.
Bratia a sestry, v tomto žalme sa prorocky oznamuje to, že ľudia, slabí i mocní, nízki i vysokopostavení sa budú neprestajne búriť proti Bohu, proti Jeho spásnym plánom a priečiť sa Tomu, ktorého má On poslať. Či nebolo tomu tak, keď sa Ježiš narodil? Ešte nestihol ani nič vykonať a už Mu číhali na život. Vtedy to bolo spôsobené strachom kráľa Herodesa o svoj trón a postavenie. Na konci Ježišovho pozemského účinkovania to opäť bola vzbura mocných tohto sveta proti Ježišovi, zakončená skandovaním pred Pilátovou vládnou budovou : Ukrižuj Ho! Ukrižuj Ho! I keď sa zdalo, že zlí tohto sveta žnú úspechy, že ich protibožské diabolské plány sa zdarili, predsa nestalo sa tak. Malý Ježiš síce na krátky čas, takpovediac zmizol zo scény, keď sa spolu s Máriou a Jozefom ukrývali v Egypte. No potom sa vrátil, aby v Bohom stanovenom čase konal svoje dielo. Podobne tomu bolo aj na konci Ježišovho účinkovania. Opäť síce na krátky čas „zmizol zo scény“ – tento krát na 3 dni, keď ležal v hrobe. Zlí tohto sveta sa opäť tešili, že sa definitívne zbavili problému. No my vieme, že sa tak nestalo. Po 3 dňoch bol totiž Ježiš späť – živý a ešte mocnejší než predtým.
Takto sa naplnilo to, o čom čítame v 2. Žalme : 4 Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa, Pán sa im vysmieva. Áno, bratia a sestry, Pán Boh sa svojim spôsobom vysmial do tváre najprv kráľovi Herodesovi, neskôr veľkňazovi Kaifášovi a celej židovskej veľrade a nakoniec aj rímskemu prokurátorovi Pilátovi. Ich všetkých si totiž použil diabol – satan. Tí všetci sa mali postarať o to, aby Ježiš definitívne zmizol. Pravda je však taká, že vždy sa dialo a deje iba to, čo chce Boh. A nie to, čo si prajú pozemšťania. Pán Boh sa takto do istej miery smeje do tváre každému, kto si namýšľa, že je mocnejší či múdrejší ako Boh. Smeje sa do tváre diablovi i jeho ľudským prisluhovačom a vyznávačom.
Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 8 Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva. Slová o plodení sa preto dajú pekne aplikovať tak na Vianoce, keď si pripomíname Ježišov telesný zrod do tohto sveta. Rovnako dobre sa dajú aplikovať na Veľkonočné sviatky, keď oslavujeme Ježišovo zmŕtvychvstanie. Dokonca sa dajú použiť pri udalosti Ježišovho vstúpenia na nebo, kedy Ježiš sám o sebe prehlasuje : Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.
34 To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto: Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi. Na tomto mieste si zas apoštol Pavol vo svojej reči Židom pomáha citovaním proroka Izaiáša, kde v jednotlivých veršoch 55. kapitoly takto môžeme čítať : 3 Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. 4 Ajhľa, dal som ho za svedka národom, za knieža a náčelníka kmeňom. 5 Tak, hľa, privoláš národy, ktoré nepoznáš, a národy, ktoré ťa nepoznajú, k tebe pobežia kvôli tvojmu Bohu, Hospodinovi, Svätému Izraela, lebo On ťa oslávil (Iz 55, 3 – 5).
To znamená : aj v slovách, ktoré sa síce na prvé počutie týkajú Dávida, sa nakoniec predsa len jedná o Ježiša. Nie náhodou je kráľ Dávid predobrazom Ježiša Krista v Starej zmluve. Je označený ako „muž podľa Božieho srdca“. Nuž a o Pánovi Ježišovi Jeho Otec z neba prehlasuje : „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som našiel zaľúbenie.“ Je tu teda jasne deklarovaná Božia priazeň jednému i druhému. Ježiš a nikto iný je tým Dávidovým potomkom, ktorý bol svetu darovaný a ktorý zostáva na veky. Nuž a to, že Ježiš je vskutku potomkom Dávidovým, je zrejmé aj z Jeho rodokmeňa, ktorý sa nachádza tak u evanjelistu Matúša ako aj Lukáša. Ježiš sa síce sám ako „syn Dávidov“ nikdy neoznačoval. Hovoril o sebe ako o „synovi človeka“. Keď Ho však takto označili iní, nebránil sa tomu. To znamená, že to potvrdil.
Nakoniec sa vo svojej reči apoštol Pavol dotýka 16. žalmu : Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie. Resp : 10 Neprenecháš ma ríši smrti a svojmu zbožnému nedáš vidieť jamu. Bratia a sestry, tento žalm po udalostiach Veľkej noci dostáva celkom nový význam a rozmer. Slová tohto žalmu vyslovuje síce kráľ Dávid, ale hovorí v ňom o niekom inom. O niekom, koho on sám ešte nepozná. Veď kráľ Dávid, zomrel – uvidel teda porušenie. Až doteraz leží vo svojom hrobe. No s Ježišom je to inak. On porušenie neuvidel. Naopak! Skrze smrť vstúpil do života s Bohom a pri Bohu. Nie je to teda opäť nič iné ako narážka na zmŕtvychvstanie a neporušiteľnosť Ježiša. Povedané slovami Pána Ježiša : Kto má uši, nech počuje! A ja si to dovolím jemne parafrázovať : Kto má aspoň štipku zdravého rozumu, nech rozmýšľa!
38 Uvedomte si teda, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. 39 V ňom je ospravedlnený každý, kto verí. Drahí bratia, milé sestry, tento Vzkriesený dnes prichádza ku každému jednému z nás. Ponúka nám to, čo si nedokážeme zabezpečiť ani zaistiť my sami svojimi ľudskými výkonmi, ani zásluhami. Je to On sám, kto prekonáva naše odlúčenie od Boha. Jedine v Ňom smie mať každý človek spoločenstvo s Bohom. Spoločenstvo, ktoré pretrvá celú večnosť. Napokon, je to opäť On sám, kto nám všetkým skrze našu vieru v Neho ponúka podiel na svojom vzkriesení a večnom živote. Keď toto dnes vieme, keď si toto dnes mocne uvedomujeme a keď tomu ešte mocnejšie veríme, neostáva nám nič iné, iba vyznať : Vďaka Ti, Pane Ježiši! Vďaka Ti, Bože! Nech je oslávené, vyvýšené a pochválené Tvoje meno naveky! Amen.
