2. slávnosť Veľkonočná – osobná skúsenosť nadovšetko
Written by radovan on apr 17, 2022 in - No Comments
- slávnosť Veľkonočná – 18.4.2022
„… osobná skúsenosť nadovšetko …“
Pomodlime sa : Vzkriesený a živý Pane Ježiši Kriste, dnes pred Tebou musíme vyznať, akí slabí sme veľakrát vo svojej viere, akí obmedzení sme ešte v svojom poznaní a nazeraní na svet i život. Pochybnosti, nedôvera, neistota a strach napĺňajú naše srdcia neraz tak ako aj učeníkov, keď prišli k Tvojmu prázdnemu hrobu. Nerozumeli ničomu. Nevedeli si vysvetliť všetko to, čo sa okolo nich dialo. Odpusť nám, Pane, našu malú vieru. Odpusť, že nám pochybnosti zastierajú slová, ktoré si povedal o týchto udalostiach – že Ty budeš musieť trpieť, budeš vydaný do rúk pohanom, zbičujú Ťa, zabijú, ale na tretí deň vstaneš z mŕtvych. Keď príde na lámanie chleba, aj my často zlyhávame. Preto Ťa prosíme, pripravuj nás na to, čo má prísť aj v našom živote. Priprav nás na vzkriesenie a večný život už tu v tejto časnosti. Posilňuj našu vieru v to, čo sa stalo. Veď tak ako Ty si vstal, tak raz aj my vstaneme pre večnosť a tak ako Ty si raz a navždy porazil smrť, tak ona bude porazená aj pri nás. Nech Ti je za to vzdávaná česť a chvála teraz i naveky! Amen.
Lukáš 24, 13 – 35
13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa navzájom o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne dohadovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. 17 I spýtal sa ich: „O čom sa takto idúcky rozprávate?“ Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: „Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“ 19 On sa ich spýtal: „A čo?“ Odpovedali mu: „To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkým ľudom. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži vydali, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a hovorili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.“ 25 Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“ 27 A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“ Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“ 35 Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milí priatelia!
O živote ako takom už bolo popísaných veľa úvah, duchovných zamyslení, ale aj odborných článkov a vedeckých prác. Je to naozaj vďačná téma na sebavyjadrenie sa. Život bol už prirovnaný snáď ku všetkému, čo nám napadne. Či je prirovnanie vždy výstižné, to je už druhá vec. Spomedzi mnohých prirovnaní vztiahnutých na život sa mi páči obraz života ako cesty. Život svojim spôsobom je cesta, po ktorej každý z nás putuje. Smer putovania je v niečom už vopred stanovený, no väčšinou sa človek slobodne rozhoduje kam sa vyberie, kam sa vydá. Ktorým smerom, ktorou cestou.
Aj podstatná časť nášho dnešného príbehu sa odohráva na ceste. Je to cesta z Jeruzalema do dedinky Emauzy, vzdialenej od Jeruzalema asi 11 km. Kráčajú po nej dvaja Ježišovi učeníci. Poznáme meno len jedného z nich. Je to Kleofáš. Z toho celkom iste vieme, že sa nejedná o tých známych 12, ale o iných Ježišových učeníkov, pravdepodobne z kruhu tých 70. Zhovárajú sa medzi sebou. To, čo sa počas uplynulých dní v Jeruzaleme stalo pravdepodobne nikoho nenechalo nedotknutým a nezasiahnutým. Zdá sa, že týmto dvom mužom nie je všetko jasné. Evanjelista píše, že sa dohadovali medzi sebou. Každý mal pravdepodobne to svoje vysvetlenie udalostí, ktorých boli svedkami. Bratia a sestry, pozitívne na tom je, že sa aspoň rozprávali. Nehovorili „o počasí“. Naopak, išli k podstate veci. Chceli rozlúsknuť to, čomu nerozumeli. Neboli chladní a ľahostajní voči tomu, čo sa to stalo. Chceli poznať pravdu. Milí priatelia, o čom sa zvykneme rozprávať medzi sebou my? Nevyhýbame sa úmyselne debatám o Ježišovi? Nie sme chladní a ľahostajní voči tomu, čo sa stalo aj kvôli nám? Túžime aj my po poznaní pravdy? Samozrejme, nedá sa hovoriť stále len o Ježišovi a o Bohu. Sú aj iné témy. No neodsúvame práve toto v živote až na koniec? Možno v nádeji, že o tom napokon ani nebudeme musieť hovoriť? Veď práve toto je to najpodstatnejšie. Pán Boh nám dal dar reči. A preto sa pýtajme, skúmajme pravdu! Lebo poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí – hovorí Ježiš.
Učeníci na ceste vášnivo diskutujú. Chcú sa dopracovať k podstate veci. No napriek tomu nechápu zmysel najväčšej udalosti v dejinách. Nerozumejú, pretože sa príliš sústreďujú na svoje sklamanie a problémy. Ako z textu vidno – dokonca ani v osobe tretieho pocestného nespoznávajú Ježiša. A okrem toho – kráčajú nesprávnym smerom. Vzdiaľujú sa od spoločenstva veriacich v Jeruzaleme. Bratia a sestry, je to naozaj tak. Keď sa v živote začneme príliš zaoberať svojimi nenaplnenými nádejami a zmarenými plánmi, pravdepodobne minieme Ježiša a rovnako tak sa aj vzdialime od posilnenia, ktoré nachádzame v spoločenstve s ostatnými veriacimi. Len keď Ježiš bude v našom strede, len potom môžeme zakúsiť pomoc, ktorú nám On môže dať.
Zrazu už nie sú dvaja. K učeníkom sa pripája Ježiš, no oni Ho nespoznávajú. Smútok, ktorým je naplnená ich duša im bráni spoznať svojho Majstra. Veď Ho ukrižovali. Je mŕtvy. Všetko sa to zbehlo tak rýchlo a dnes sú už tri dni po tom, čo sa to všetko stalo. Verili sme, že práve On vykúpi Izrael. No ako nám teraz mŕtvy vie pomôcť? Ženy síce vraveli, že sa im pri Jeho prázdnom hrobe zjavili anjeli a hovorili, že Ježiš žije. No svedectvo žien predsa nikto nebude brať do úvahy. To iste nebude možné. Bratia a sestry, v takomto stave stretáva Ježiš svojich učeníkov. Skleslí, zúfalí, ničomu nerozumejú, ešte aj vydesení zo správy žien od hrobu. Nie je toto niekedy aj náš obraz? Koľko už žijeme s Kristom? Ako dlho Ho už poznáme? Počúvame o Ňom od svojej mladosti a predsa niekedy pochybujeme. Predsa ešte nie všetkému rozumieme. Niekedy nám dokonca unikajú aj podstatné fakty. Aj my vieme, že Ježiš Nazaretský bol mocný v činoch i v reči. Ale poznávame v Ňom vždy aj Božieho Syna, Vykupiteľa? Zo slov učeníkov badáme, že čakali politického Mesiáša. Hovorili o vykúpení z rímskej nadvlády. O politickej slobode. Najbližší Ježišovi učeníci ešte dobre nerozumeli podstate Jeho pôsobenia a príchodu na svet. Rozumieme lepšie my Jeho dielu, ktoré vykonal na tomto svete? Uznávame Ho ako mocného divotvorcu a učiteľa par excellence. No je pre nás vždy aj Vykupiteľom? Nechceme sa často zachrániť my sami svojim úsilím? Bratia a sestry, vidíme, koľko podobností je medzi nami a tými učeníkmi z textu.
Aj dnes je mnoho ľudí, ktorí sú zaskočení zvesťou o vzkriesení. Nedokážu jej uveriť. Odmietajú uveriť. Učeníci v našom texte potrebovali, aby živý Ježiš povstal medzi nimi. Dnes my od Ježiša nemôžeme nič také žiadať. Jeho úloha v ľudskom tele na tejto zemi sa už skončila. Teraz my kresťania máme byť reprezentantmi Krista. Či nimi aj sme, to je dobrá otázka. Je však fakt, že dnešní ľudia potrebujú k viere tiež prítomnosť niekoho. Prítomnosť Pána Ježiša v nás živých kresťanoch. Buďme teda svedkami toho Vzkrieseného!
Život je ako cesta. Tým sme začali. A na tej ceste sa aj k nám neraz v živote pripája Ježiš. Kráča s nami. Putuje popri nás. Najprv nechá hovoriť nás. Pýta sa a my odpovedáme, argumentujeme, vysvetľujeme, pochybujeme, nerozumieme, niekedy ani neveríme. Ježiš nás stretáva takých akí sme. Nemôžeme sa pred Ním pretvarovať. On rýchlo zistí, ako to s nami v skutočnosti je. A teraz začína hovoriť On. Karhá tých dvoch. No neodsudzuje ich. Má s nimi trpezlivosť a tak im vysvetľuje všetky proroctvá, ktoré sa na Neho z Písma svätého vzťahujú. Učeníci aj keď dobre poznali biblické proroctvá, nepochopili, že Kristovo utrpenie bola Jeho cesta k sláve. Nevedeli pochopiť, prečo Boh nezasiahol a nezachránil Ježiša pred krížom. Boli natoľko spútaní hodnotami tohoto sveta, svetským obdivom, politickou a vojenskou mocou, že nedokázali ani prijať hodnoty toho nového nebeského kráľovstva. V tom Božom kráľovstve to funguje inak. Poslední sú prví a skutočný život vyrastá z odumretia seba samého, zo smrti svojho sebeckého „JA“. No ani po týchto slovách, po tomto exkurze zo svätých Písem učeníci Krista ešte nepoznajú. Je pravda, bratia a sestry, že samotné poznanie Písma ešte nestačí k spáse. Nadovšetko potrebné je aj spoločenstvo s Kristom. Ak to človek zanedbáva, zanedbáva to najpodstatnejšie. Poznanie je síce dôležité, ale nič sa nevyrovná osobnej skúsenosti. A tak im Pán Ježiš ponúka aj to. Dobrorečí a láme chlieb. A vtedy sa učeníkom otvárajú oči. Poznávajú neznámeho pútnika. Všetko im začína dávať zmysel. Už nie sklamanie a rozčarovanie nad ďalším falošným Mesiášom. Tento je skutočný a pravý. Teraz prichádza veľká radosť a s tou sa treba podeliť. Bratia a sestry, podeľme sa s ňou počas týchto dní aj my!
Pán Ježiš sa v živote pripája aj k nám a chce aby sme s Ním takúto skúsenosť mali – v modlitbe, pri čítaní Jeho slova, pri službe blížnemu, pri bohoslužbách, pri prijímaní sviatostí. Chce aby sme Jeho pôsobenie videli v tomto svete. No najprv chce pôsobiť v našich životoch, ako konal aj pri tých dvoch. Chce, aby sme už viac nepochybovali. Aby sme už neboli viac neveriaci, ale veriaci. Veď blahoslavení sú všetci, ktorí nevideli a predsa uverili. Pán skutočne vstal z mŕtvych! Prijmime túto správu ako skutočnosť a nechajme ňou formovať svoje životy! Amen.
