2. slávnosť Veľkonočná – quod erat demonstrandum
Written by radovan on apr 13, 2020 in - No Comments
- slávnosť Veľkonočná – 13.4.2020
„… quod erat demonstrandum …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného a živého Pána Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 10, 34 – 43
34 Peter sa teda ujal slova a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, 35 ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. 36 Synom Izraela poslal slovo, keď zvestoval evanjelium o pokoji skrze Ježiša Krista, ktorý je Pánom všetkých. 37 Vy viete, čo sa dialo po celom Judsku. Začalo sa to v Galilei po krste, ktorý hlásal Ján. 38 Viete o Ježišovi z Nazareta, ako ho Boh pomazal Duchom Svätým a mocou, takže chodil, dobre robil a liečil všetkých diablom utláčaných, pretože Boh bol s ním. 39 A my sme svedkami všetkého, čo konal na území Židov a v Jeruzaleme. No zavesili ho na drevo a zabili. 40 Boh ho na tretí deň vzkriesil a umožnil mu zjavovať sa, 41 nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých si Boh vopred vyvolil, teda nám, ktorí sme s ním spoločne jedli a pili po jeho zmŕtvychvstaní. 42 Prikázal nám, aby sme kázali ľudu a vydali svedectvo, že on je Bohom určený sudca živých i mŕtvych. 43 O ňom svedčia všetci proroci, že v jeho mene dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“
Drahí priatelia, sestry a bratia!
Neviem, či ste sa už niekedy stretli s troma písmenkami q.e.d. Priznám sa, že ja až pri príprave toho svojho Veľkonočného príhovoru. Jedná sa o skratku latinského „quod erat demonstrandum“. To znamená: „čo malo byť dokázané“ resp. „čo bolo treba dokázať“. Je to skratka, ktorá sa používa na konci matematického dôkazu, akási tradičná formula uzatvárajúca dôkaz. Ináč povedané : niečo ako skúška správnosti na konci úspešne vyriešeného logicko – matematického zadania. Quod erat demonstrandum.
Dnes spolu s celou kresťanskou cirkvou slávime jednu z najväčších udalostí v dejinách spásy. Jedná sa vzkriesenie Syna Božieho z mŕtvych. Božie dejiny spásy s nami a so svetom sa však nedajú prepočítať ani spočítať na základe ľudskej logiky. Tu neplatí žiadne quod erat demonstrandum. To, čo robí Boh, to sa jednoducho nedá overiť nejakou jednoduchou skúškou správnosti. To, že Boh je; to, že svoje slovo nasmeroval k národu izraelskému; to, že Boh ľudstvu zvestuje pokoj skrze Ježiša Krista; to, že Boh svojho Syna prebudil zo smrti a vyviedol z hrobu; to, že Boh Ho prehlásil za Pána nad všetkým a všetkými – táto naša viera sa nezakladá na nejakých dôkazoch, ale na svedectve prorokov a apoštolov.
Bratia a sestry, skúste si v tejto chvíli predstaviť, čo by asi spravil Kaifáš, ten, ktorý sa tak húževnato angažoval v procese likvidácie Ježiša, keby sa pred Neho zrazu Ježiš postavil ako Vzkriesený? A čo by si s touto skutočnosťou počali zákonníci, farizeji či židovská veľrada, ktorá v tom tiež mala prsty? Ako by na vzkrieseného Krista zareagoval asi Pontský Pilát či všetci tí, ktorí Ho mučili?
Pokiaľ by to stálo na Hollywoode, ten by zrejme Ježišovo veľké finále nafilmoval s veľkými titulkami takto : Ten, ktorý zomrel, opäť žije! Vo všetkom triumfe a sláve sa teraz ukazuje všetkým svojim nepriateľom! Tí, ktorí si z Krista robili posmech, teraz sami vyšli na posmech … Áno, priatelia, tak by sme to možno naaranžovali my, ľudia! Tak by nám to prišlo spravodlivé a správne. Toto by v našich očiach bola dostatočná satisfakcia za všetko, čím si Ježiš musel prejsť.
Avšak pri Bohu táto rovnica neplatí až tak automaticky ako pri nás, ľuďoch. Boh nemá potrebu ohúriť svojich nepriateľov niečím mimoriadnym. Niečím, čo tu doteraz ešte nebolo, a tak v nich vzbudiť, či vyvolať vieru. Vieru v Boha totiž nemožno vyvolať senzáciami. V týchto intenciách uvažuje skôr človek. Krásne to vidíme vo Veľkopiatočnej scéne pod Kristovým krížom, kde Ježišovi nepriatelia a posmešníci Ho provokujú a pokúšajú slovami : Nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v Neho … Táto jednoduchá, priam až primitívna ľudská logika prezrádza len jedno : Všetci tí, ktorí toto pod Ježišovým krížom tárajú, nemajú ani len tušenia o tom, čo sa v danej chvíli na Golgote odohráva …
Nemajú ani len poňatia o tom, že teraz koná samotný Boh. Nemajú ani len tušenia o tom, že práve takto Boh nastoľuje pokoj. Pokoj v zmierení Kristovho kríža. Nemajú ani „páru“ o tom, že všetci, ktorí veria v Ježiša, získavajú odpustenie svojich hriechov v Jeho mene. Quod erat demonstrandum. To, o čom hovorím, v každom prípade nemožno dokázať, priatelia. Rovnako tak Ježišova smrť na kríži ako ešte viacej Jeho zmŕtvychvstanie, to nie je vec ľudskej logiky alebo matematických výpočtov. Boh nie je, nikdy nebude a nesmie byť objektom nášho dokazovania. Veď by stratil status Boha. Boh tu dnes so svojím centrálnym dielom v rámci dejín spásy stojí predovšetkým ako objekt našej viery. Ešte raz zdôrazňujem : ako objekt našej viery, nie ako objekt nášho skúmania či dokazovania.
To, čo sa vtedy naozaj stalo, nám dosvedčujú všetci tí, s ktorými Ježiš po svojom vzkriesený ako živý sedel za jedným stolom a jedol. Sú to všetci tí, ktorí ako prví prežili vnútorný pokoj, zmierenie s Bohom a zažili odpustenie od svojho Pána. Drahí priatelia, dnes je len a len a nás, či tomuto ich svedectvu sme ochotní uveriť alebo budeme ďalej špekulovať, pochybovať a kalkulovať, no k ničomu múdremu sa ani nedopočítame ani nedopracujeme. Pretože to, čo Boh dokázal pri svojom Synovi, to sa nedá nijako overiť skúškou správnosti. Jedinou skúškou správnosti sú len zmenené životy tých, ktorí sa pre Vzkrieseného a Jeho pôsobenie vo svojom živote otvorili.
Drahí priatelia, v každom prípade by som nechcel, aby sme dnes ostali len v minulosti a spomínali na to, čo veľké Boh niekedy vykonal. Sviatky Veľkej noci, a predovšetkým dnešná – 2. slávnosť Veľkonočná – nás pozýva najmä k tomu, aby sme sa s informáciou, so svedectvom očitých svedkov Ježiša ako živého ako vzkrieseného, stotožnili aj my. A nielen to, ale aby sme túto zvesť o zmŕtvychvstalom šírili ďalej.
Mám za to, sestry a bratia, že v každom národe i v každej rase sú ľudia, ktorých srdce je naklonené k Bohu a ktorí sú pripravení prijať evanjelium. Niekto im ho však musí priniesť. Iba hľadať Boha, to nestačí. Ľudia Ho musia aj nájsť. Ako však môžu hľadajúci nájsť Boha, pokiaľ im nikto neukáže cestu? Priatelia, sviatky Veľkej noci sú pozvaním pre všetkých tých, ktorí vo svojom živote už cestu k Bohu našli, aby ju teraz ukazovali aj ostatným a nenechali si toto „know – how“ len pre seba. Iba tak sa pokračovateľmi Veľkonočného svedectva môžeme stať aj my. Iba tak evanjelium Veľkej noci môže žiť a pôsobiť ďalej.
42 Prikázal nám, aby sme kázali ľudu a vydali svedectvo, že on je Bohom určený sudca živých i mŕtvych. 43 O ňom svedčia všetci proroci, že v jeho mene dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“ Takto, milí priatelia, vyznávajú prví apoštoli a svedkovia toho, čo sa vtedy stalo. K tomu sme dnes po takmer 2000 rokoch pozvaní aj my : kázať ľudu a vydávať svedectvo. Jednak svedectvo o Bohu ako sudcovi živých i mŕtvych – pretože to je zákon. Jednak svedectvo o odpustení hriechov každému, kto verí v Krista – pretože to je evanjelium. Nuž a to sú až dodnes dva centrálne piliere každej kresťanskej kázne, každého svedectva o Kristovi.
Drahý brat, milá sestra. Pozvanie byť svedkom Kristovho vzkriesenia, svedkom odpustenia hriechov všetkým, ktorí v Krista veria – toto pozvanie je tu dnes aj pre teba. A tak neváhaj a poď! Amen.
