2. slávnosť Veľkonočná – „… s neznámym na ceste …“
Written by radovan on mar 26, 2016 in - No Comments
2. slávnosť Veľkonočná – 28. 3. 2016
„… s neznámym na ceste …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 24, 13 – 35
13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií. 14 A rozprávali sa o všetkom, čo sa udialo. 15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali. 17 I spýtal sa ich: O čom sa takto idúcky rozprávate? Oni sa zronení zastavili a 18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo! 19 On sa ich spýtal: A čo? Odpovedali mu: To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkými ľuďmi. 20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije. 24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli. 25 Ježiš im povedal: Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy? 27 A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa schýlil. Vošiel teda, aby zostal s nimi. 30 Keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma? 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi. 34 Títo hovorili: Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi. 35 Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, sestry a bratia vo vzkriesenom a živom Pánovi!
K Veľkonočným sviatkom už tradične patria výlety, rodinné návštevy, či oddych na chalupe. Zvlášť rodiny z miest hľadajú odpočinok, zmenu a relax na vidieku, či v prírode. Nuž a na Veľkonočný pondelok, resp. utorok sa potom všetci v húfoch vracajú v kolonách domov, aby pokračovali vo svojich každodenných povinnostiach a práci.
Evanjelista Lukáš nám dnes opisuje príbeh dvoch mužov, ktorí to počas Veľkej noci urobili presne naopak : z dedinky Emauzy sa vydali do mesta Jeruzalem. Podľa tradície to bol Kleofáš a pravdepodobne Ježišov strýko. Patrilo to k povinnostiam Židov, že aspoň niektoré zo svojich hlavných sviatkov slávili v meste Jeruzalem. A tak podobne ako títo dvaja sa vtedy do Jeruzalema vydalo desaťtisíce pútnikov z rôznych miest.
V našom príbehu je akurát Veľkonočná nedeľa popoludní a obidvaja muži sa po skončení slávností vracajú domov. Sú naplnení dojmami a zážitkami. Cestou sa o tom všetkom rozprávajú. V jednej chvíli sa k nim pripája Ježiš, ale oni Ho nespoznávajú. Zapája sa do ich rozhovoru a oni Mu otvárajú svoje srdce. Veľmi sa divia tomu, že bol v Jeruzalema tak ako aj oni, no nevie o ničom, čo sa tam stalo. A tak Ježišovi, plní smútku, sklamania a bolesti rozpovedajú Jeho vlastný príbeh o tom, ako Ho oni sami prežili. Hovoria o Ježišovom živote, o službe ľuďom aj o Jeho tragickom konci. Hovoria o tom v minulom čase. Je to pre nich už uzavretá a nemenná záležitosť. Spolu s ďalšími síce vkladali do Ježiša nádeje, ale všetko je preč.
Drahí priatelia, nejako takto vyzerá viera v Ježiša bez vzkrieseného Krista! Tí dvaja nechápu, prečo Boží služobník plný lásky k ľuďom, ktorý sa pokojne mohol stať duchovným vodcom Izraela, musel skončiť ako najhorší zločinec. Tí dvaja videli Ježiša naposledy na kríži. Možno boli aj pri Jeho hrobe. Ďalej sa však už nedostali. Čo to znamená? Bratia a sestry, nestačí len poznať Ježišov príbeh. Je ešte potrebné aj stretnúť sa s Ním ako so vzkrieseným Pánom a uveriť v Neho. Ináč sa duchovne a vo viere nikam neposunieme a ostanú nám len spomienky a sklamanie. A tak sa vzkriesený, no zatiaľ učeníkmi stále nepoznaný Majster, chopí slova a vysvetľuje im, ako majú rozumieť Jeho utrpeniu a smrti.
Je nanajvýš povšimnutiahodné, že toto stretnutie s Ježišom je celkom jednoduché a obyčajné. Nejedná sa o žiadnu duchovnú extázu či mystickú skúsenosť. Je to svojim spôsobom obyčajná „biblická hodina“, plná výkladu biblických výrokov a zasľúbení o Mesiášovi podávaná z tých najpovolanejších úst. Učeníci z Emauz naslúchajú Ježišovmu kázaniu, ktoré sa začína niekde u Mojžiša a končí pri prorokoch, a nestačia sa čudovať. Oči sa im otvárajú a oni začínajú chápať. Ježišovo slovo sa dotýka ich srdca, posilňuje ich vieru a prebúdza v nich novú nádej. Je to srdce uzdravujúce vyučovanie, ktoré smútok premieňa na radosť. To všetko si tí dvaja naplno uvedomujú, keď si všetci traja sadajú k stolu a Ježiš berie chlieb. Modlí sa a rozdáva jedlo. To je moment, v ktorom učeníci v neznámom pocestnom spoznávajú svojho Pána! On sa im dal poznať a oni vedia, že žije, že vstal z hrobu a zo smrti. Ich život dostáva novú perspektívu. Od tej chvíle vedia, že je s nimi, aj keď Ho nevidia. Vedia, že ich sprevádza, aj keď inak, než doteraz. Je to poznanie viery, ktorá je darom od Boha. Od Kristovho vzkriesenia budú veriaci poznávať Pána Ježiša už len týmto spôsobom – vierou a srdcom.
Milí priatelia, na dnešnom príbehu tak vidíme jednu dôležitú skutočnosť : veľkou pomocou pri poznávaní Boha a Ježiša Krista je Biblia, jej čítanie i výklad. Tak to prežili učeníci na ceste do Emauz, keď im Ježiš otváral Písmo. Mám pocit, že to niekedy podceňujeme. Myslíme si, že Bibliu poznáme, že jej dobre rozumieme. Nejaká biblická hodina v stredu večer o piatej nás príliš nevzrušuje. Bratia a sestry, pokiaľ si niečo z dnešného evanjeliového príbehu máme odniesť, potom nech je to nové uistenie o tom, že Písmo sväté je pravým základom našej viery a nádeje. Pokiaľ hľadáme novú radosť, posilnenie vo viere a novú perspektívu pre svoj život, potrebujeme sa vrátiť jednak ku Kristovi, a tiež k Biblii. Tam je všetko. V nej sa nám Boh a náš Záchranca Ježiš dáva poznať nanovo, zakaždým inak. Cesta k horiacemu srdcu teda i dnes vedie tak ako kedysi cez osobné stretnutie so živým Pánom a cez odkaz Biblie.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, príbeh dvoch vidiečanov z Emauz nie je je len obyčajným príbehom z jednej starej knihy. Je v ňom odkaz pre všetky generácie hľadajúcich a pochybujúcich. Je to svedectvo o živom Kristovi, ktorý sa vo svojej láske a svojom záujme o nás nezmenil. Podobným spôsobom ako vtedy je nám i dnes nablízku. Vstupuje nebadane do nášho života, do nášho hľadania a zápasov a chce nám pomôcť. Ujíma sa nás v našej bezradnosti a biede a dáva sa nám poznať ako Pán, ktorý nám rozumie a ktorý na všetko stačí. Prichádza, aby nám otvoril oči a zapálil srdcia.
Sestry a bratia, tento div sa pri nás môže odohrať kedykoľvek, nielen počas Veľkej noci. Pán Ježiš je s nami aj dnes a chce sa s nami stretnúť. Každé takéto stretnutie s Ježišom má veľkú silu a môže nás meniť. Okrem toho, každé stretnutie s Ježišom uvádza človeka do pohybu. Učeníci z Emauz sa po troch hodinách cesty vracajú späť do Jeruzalema. Vedia, že ich priatelia sú tam smutní a sklamaní. Stretnutie s Pánom a nová istota viery im nedovolia, aby ostali doma. A preto sa ponáhľajú, aby ostatných uistili : Pán naozaj vstal z mŕtvych …
Drahí priatelia, správa o Ježišovom víťazstve nad smrťou dáva zmysel aj nášmu životu, našej viere, láske i nádeji. Je to tá najlepšia motivácia k novému životu, misii i službe blížnemu. Poďme s touto dobrou správou za ľuďmi! Amen.
Použité materiály : Bronislav Kaleta – Buh hovoří /Kázání/
