2. slávnosť Vianočná – jedinou záchranou je Boh
Written by radovan on dec 23, 2020 in - No Comments
- slávnosť Vianočná – 26. 12. 2020
„… jedinou záchranou je Boh …“
Milosť vám a pokoj od Boha nášho Otca a od Pána Ježiša Krista, Jeho Syna, ktorý prišiel, aby nás vykúpil a oslobodil. Amen.
Jeremiáš 20
Zvábil si ma, Hospodine a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a premohol. Som terčom posmechu celý čas, každý ma vysmieva. Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: násilie a skaza! – volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. Keď si však poviem: nebudem ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, ako by bol žhavý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem. Lež Hospodin je so mnou ako mocný hrdina, preto sa potknú moji prenasledovatelia a nič nezmôžu. Vyjdu úplne na hanbu, lebo nebudú mať úspech, večná a nezabudnuteľná bude ich potupa. Hospodine mocností, ktorý skúmaš spravodlivého a vidíš ľadvie i srdce, kiež uzriem Tvoju pomstu nad nimi, lebo Tebe som postúpil svoj spor. Spievajte Hospodinu, chváľte Hospodina, lebo vyslobodil život úbožiaka z ruky zločincov.
Bratia a sestry v Kristovi Ježišovi!
Každý človek aspoň raz za čas, ako sa povie, zakopne o Boha. Takýto čas stretnutia s Bohom sú aj Vianoce, ktoré slávime. Boh zostúpil na zem, sklonil sa k človeku, a tak má každý možnosť stretnúť sa s Ním. V podstate platí, že sa ani nemusíme ani pohnúť. Boh prichádza k nám ako prvý. Ako však reagujú tí, ku ktorým Boh prichádza?
1) pocítia Jeho dotyk, ale nepustia Ho do svojho srdca
2) pocítia Jeho dotyk, ale tvária sa, že sa ich to netýka
3) pocítia Jeho dotyk, no bránia sa zubami, nechtami
4) pocítia Jeho dotyk, nasledujú Ho, ale len krátky úsek života, pokým neprídu skúšky
5) pocítia Jeho dotyk, nechajú sa premôcť Božou láskou a idú za Kristom napriek okolnostiam.
Dnešný deň je sviatkom, v ktorom si pripomíname muža, ktorý sa dal premôcť Božou láskou a nasledoval Krista napriek okolnostiam. Budeme hovoriť o Štefanovi na základe slov ďalšieho muža – Jeremiáša, ktorý sa dal zlákať Bohom k nasledovaniu, k službe. A napokon na základe ich životov budeme hovoriť aj o tom našom živote s Bohom. Budeme hovoriť o nás.
Hospodinovo povolanie
Vianoce sú časom, počas ktorého počúvame o tom, čo pre nás urobil Boh, čo nám dal. Je to čas Božieho povolania pre všetkých ľudí. Pán Boh volá k službe, k životu s Ním a pre Neho. Prichádza ticho vo svojom Synovi k nám. No zároveň o nás zápasí, bojuje, presviedča a premáha. Nevieme, ako sa dal do služby Bohu Štefan, nevieme ako Boh konkrétne premohol Jeremiáša. Ale vieme ako to robí počas celých storočí. Boh nás presviedča svojim slovom. Jediný spôsob ako dôjsť k viere je počúvať! Božie slovo je mocnejšie ako ľudské – dokáže zmeniť naše srdce, náš spôsob života, naše priority. A tak počas Vianoc k nám nebeský Otec hovorí znovu svojim slovom i vteleným Slovom – Ježišom Kristom. Pozýva nás do spoločenstva, premáha k životu s Ním, pozýva k službe pre Neho. Ako sme počúvali počas vianočných sviatkov Božie slovo?
Štefan počul volanie Krista a nezostal ľahostajný, nezapchal si uši a nesnažil sa Boží hlas prehlušiť hlasom tohto sveta. Ale s pokorou sa odovzdal Bohu do rúk, nechal sa naplniť Duchom Svätým a slúžil Bohu i ľuďom. A to všetko ako odpoveď na milosť, ktorú mu Pán dal a kvôli ktorej ho prijal za svojho syna i služobníka. Boh „vyslovil“ v jednom momente ľudských dejín slovo povolania. A toto slovo sa dotklo Štefana, tak ako sa voľakedy dotklo Jeremiáša i ďalších služobníkov najvyššieho Boha. Patríme aj my k týmto služobníkom? Biblia ráta s tým, že na Božie volanie každý odpovie inak. Veď všetci máme slobodnú vôľu a môžeme sa teda rozhodnúť pre život s Kristom i bez Neho. Aj my sme vo vtelenom Slove prijali Božiu milosť. Ako na ňu odpovieme? Zaradíme sa do toho dlhého zástupu Božích svedkov? Alebo zotrváme i naďalej v akejsi svojej bezpečnej zóne a bezpečnej vzdialenosti od toho všetkého?
Život Pánovho učeníka – kríž
Hospodin nás povolal. Ale k čomu? Aký je vlastne život s Kristom? V prvom rade treba povedať, že Hospodinovo povolanie i služba Jemu si vyžaduje úprimnosť. Pán Boh vidí do srdca každého z nás a vie teda posúdiť, prečo sme sa pre Neho rozhodli, ako to myslíme a čo od toho očakávame. Keď sa pozrieme na život Božích svedkov zistíme, že mali niečo spoločné. Niečo, čo ich spájalo a čo ich kládlo na jednu úroveň. Jeremiáš bol prenasledovaný vlastným národom, a to preto, lebo nehovoril to, čo chceli ľudia počuť. On hovoril čisté Božie slovo. Zvestoval pravdu, aj keď nebola veľmi príjemná. A tak mu jeho ľudia často siahali na život. Štefan bol zas ukameňovaný, lebo sa stal kresťanom, išiel za Kristom a správne si vysvetľoval Písma. To sa nepáčilo Židom, ktorí nechceli počuť o tom, že Ježiš z Nazareta naplnil Písma a je tým zasľúbeným Mesiášom. Spoločným znakom oboch bolo teda nesenie kríža.
Ak si niekto myslí, že nasledovanie Krista je ľahká a jednoduchá vec, tak je na omyle. Boží Syn to nikdy netvrdil, ani nám nič nesľuboval. Práve naopak. Zvláštne je to, že človek, ktorý zvestuje Božie slovo často zažíva pohŕdanie okolia. Podobne ako Jeremiáš aj dnešní kresťania sa stávajú obeťami ohovárania, sú udávaní, snažia sa ich zastrašiť a zlé zažívajú aj zo strany tých, o ktorých by si to nikdy nepomysleli. V evanjeliu podľa Matúša v 10 kapitole sa píše: nie je učeník nad učiteľa, ani sluha nad svojho pána. Dosť, keď je učeník ako jeho učiteľ a sluha ako jeho pán. Pán Ježiš tu teda hovorí, že nikdy nebudeme na tom lepšie ako On. Čo postretlo Jeho, s tým máme počítať aj my. Ale to všetko preto, aby sme vydávali svedectvo o Kristovi. Pre nás možno zvláštny spôsob, ale je to Božia cesta. A tak je na mieste pýtať sa: sme úprimní vo svojej viere a v službe Bohu? Na inom mieste sa totiž píše: beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom.
Pán Ježiš musel podstúpiť mučenie a napokon aj smrť. To isté zasľúbil aj svojim nasledovníkom a my môžeme vidieť, že je to skutočne pravda. Lebo svet sa vždy protivil a bude protiviť Kristovi a Jeho moci. Ide to postupne: tí, ktorí sa protivia Božiemu slovu, tí sa protivia aj Božiemu služobníkovi a tí sa teda protivia aj samému Bohu. Každý človek, ktorý si vyberie cestu za Kristom s tým musí rátať a počítať. Je to cesta ťažká.
Preto sa niekedy môže nasledovník prichytiť pri otázke: nebolo by lepšie prestať hovoriť o Bohu? Nebolo by východiskom z núdze a z problémov zabudnúť na Božie povolanie, nepripúšťať si Božie slovo? Bolo by to iste pohodlnejšie a ľahšie! Takto celkom určite rozmýšľal Jeremiáš. Ale naliehavosť Božieho slova trvá. A tak pozrúc sa na svojho Pána, nemôže prestať hovoriť. Akoby bol človek pod dvojakým tlakom – musí a nemôže. Je to nad ľudské sily. No Pán Boh práve toto od svojich služobníkov očakáva. A to preto, aby sme vydávali svedectvo o Ňom na každom kroku a za každých okolností! Vydržíme? Budeme do konca služobníkmi nášho Boha? Zostaneme Mu verní napriek krížu? Pán Boh nám v tom všetkom podáva pomocnú ruku.
Hospodinova prítomnosť mení okolnosti a dáva nádej
Prorok v tejto situácii kríža myslí len a len na Boha. V žalobách a súženiach sa vracia k nádeji v Bohu. Vie, že jedinou záchranou je Boh – on zostáva vždy mocnou oporou, marí úklady nepriateľov a navždy ich zahanbuje. Jeremiáš spomína na Boží sľub, ktorý dostal na prahu svojej prorockej služby. Boh nás vždy vysiela do služby so slovami povzbudenia a prítomnosti. Nepriatelia, ktorí sa stavajú proti Bohu a Jeho služobníkovi, sami zoslabnú v boji s Božou mocou. Boží služobník je silnejší, lebo má po svojom boku Hospodina – Pána a Kráľa. Štefan sa tiež ocitol zoči-voči tým, ktorí nechceli počúvať zvesť o Mesiášovi Ježišovi Kristovi. Postavili sa na odpor voči Bohu i služobníkovi najvyššieho Boha. Možno sa nám zdá, že sa Štefan nachádza v biednej a bezvýchodiskovej situácii. No on nehľadí v túto chvíľu na ľudí, ani nehľadá silu v sebe. Hľadí do neba, pretože práve a jedine odtiaľ mu prichádza posila – sám Kristus sa mu zjavuje a dodáva nádej.
A tu je paradox viery. Veriaci človek aj v tých najťažších okolnostiach vidí ďalej a verí napriek tomu, že sa viera v tejto chvíli zdá nenormálnou, že nádej v tejto chvíli neexistuje, že je všetko stratené. Vtedy Boh dotykom svojej ruky mení situáciu a dáva nádej. Alebo len dáva nádej bez zmeny situácie. Krížu sa nevyhneme, ale môžeme ho s Božou pomocu zvládnuť a to tak, že ho prijmeme a vezmeme na svoje plecia. Kríž môžeme zvládnuť, ak budeme hľadieť na Toho, ktorý prišiel, aby niesol náš kríž, ak svojou vierou budeme pozerať do budúcnosti a chytíme sa Božej prítomnosti.
Bratia a sestry, aj my sme dostali Boží sľub a počas Vianoc sme počuli, že Boh je tu medzi nami prítomný a že nás miluje. Dokážeme však v každom kríži hľadieť na Krista? Dokážeme sa chytiť tej nádeje, ktorou je Mesiáš? Dokážeme veriť napriek nevere iných? Jedinou záchranou je Boh – to je odkaz Jeremiáša i Štefana pre nás. Ak nevládzeš, pozri hore! Tam uvidíš Syna človeka a celý zástup anjelov – toto je budúcnosť Božieho služobníka!
Bratia a sestry, tento dnešný deň patrí všetkým, ktorí pocítili dotyk Božej ruky, počuli hlas Krista, nechali sa premôcť Božou láskou a nasledujú narodeného Ježiša napriek okolnostiam. Je dnešný deň aj o tebe? Nech nám Ježiš ako náš Pán pomáha niesť každý kríž a obdarí nás svojou prítomnosťou až do konca sveta. Amen.
