2. slávnosť Vianočná – Život bez konca
Written by radovan on dec 23, 2017 in - No Comments
2. slávnosť Vianočná – 26.12.2017
„Život bez konca“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Zjavenie Jána 7, 9 – 17
9 Po tomto som pozeral a uvidel som veľký zástup, ktorý nikto nemohol spočítať; z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka stáli pred trónom a pred Baránkom. Oblečení boli do bieleho rúcha, v rukách mali palmové ratolesti 10 a mohutným hlasom volali: Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi. 11 A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, a padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu 12 a hovorili: Amen. Dobrorečenie a sláva, múdrosť a ďakovanie, česť, moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen. 13 Jeden zo starších prehovoril a povedal mi: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli? 14 Odpovedal som: Pane môj, ty to vieš! Nato mi on povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia, oprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi. 15 Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme; a ten, čo sedí na tróne, rozprestrie nad nimi svoj stan. 16 Nebudú už hladovať, nebudú mať ani smäd, nebude na nich dorážať slnko, ani nijaká horúčosť, 17 lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude ich pásť a vodiť ich bude k prameňom vôd života a Boh im zotrie z očí každú slzu.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Aká neskutočná vízia! Aký jedinečný a impozantný výjav! Pisateľ poslednej biblickej knihy Zjavenie, Ján, už videl kadečo, ale niečo také ešte nie – zástupy ľudí zo všetkých národov, rás a kultúr. Tí všetci stoja pred Božím trónom a pred Kristom, Baránkom. V tejto nebeskej vízii akoby sa chcela zvýrazniť otvorenosť. To znamená : tam, pred Božím trónom a pred Baránkom raz každý môže mať svoje miesto, ty i ja! Nebo totiž neuznáva žiadne hranice ani žiadne delenie medzi ľuďmi. Spása sa ponúka úplne každému! Áno, drahí priatelia, v tom je krása toho vianočného evanjelia : Spasiteľ prišiel nielen k niektorým. Prišiel ku všetkým. Neprišiel spasiť iba niektorých. Naopak, v známom anjelskom slávospeve predsa počujeme : Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, 11 lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán (L 2, 10.11). Hovorí sa teda : všetkému ľudu, teda rovnako tak tebe ako aj mne!
Neprehliadnuteľným identifikačným znakom všetkých tých, ktorí tvoria zástup sú biele rúcha, v ktorých sú oblečení. Je zaiste dobre vedieť, že biela je farba neba. Je to farba čistoty a odpustenia hriechov. Biele rúcho je však takisto odev, ktorí dostávajú mučeníci – to znamená všetci, ktorí akýmkoľvek spôsobom trpeli pre svoju vieru v Krista Baránka alebo kvôli Nemu znášali na tomto svete potupu, či krivdu, resp. kvôli Nemu zomreli martýrskou smrťou. Dnes na jedného z takých myslíme. Na diakona Štefana, ktorý sa radšej vzdal vlastného života, len aby sa nemusel vzdať Krista!
Drahí priatelia, tým sa chce naznačiť jedno : I keď spasenie sa ponúka rovnakým dielom každému a nikto nie je pred Bohom uprednostnený, predsa len, existujú tu určité podmienky, ktoré určujú, kto sa do tohto nebeského „megazástupu“ dostane a kto nie. Podmienkou vstupu je predovšetkým pokánie – uvedomenie si vlastnej nehodnosti pred Bohom, vyznávanie svojich hriechov a ľútosť nad nimi. Podmienkou je aktívne prežívanie svojej viery v tomto svete. Viery, ktorá dokáže prinášať aj obete. A keď treba, tak dokonca aj tú najväčšiu obeť. Veď Kristus Pán a zachovanie si viery v Neho až do konca, je tou najväčšou hodnotou, ktorú si treba zachovať až do konca, a to za každých okolností!
… a mohutným hlasom volali: Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi. Doslovný preklad z gréčtiny nemusí byť hneď na prvé prečítanie alebo počutie každému zrozumiteľný. Iný variant prekladu je takýto : Vďaka Spasiteľovi, nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi. Bratia a sestry, tí, ktorí tvoria ten nebeský megazástup už viac nemajú potrebu hovoriť o tom, čím si počas života na zemi kvôli svojej viere prešli. Teraz to už aj tak nie je dôležité. Podstatné je to, že došli cieľa svojej viery – a tým je videnie Boha tvárou v tvár. Podstatné je, že ich Pán o tom všetkom dobre vie a pre všetkých nich má pripravenú dokonalú nebeskú odmenu. Drahí priatelia, v tomto smere je nám, ktorí sme zatiaľ stále na tejto zemi, ten nebeský zástup veľkým príkladom a možno aj zahanbením. Zahanbením v tom, že tí, ktorí si kvôli Kristovi zrejme vytrpeli omnoho viac než my, nemajú potrebu o tom všetkým vykladať a nechať sa ľutovať. Na druhej strane, ako často sa my v svojej službe pre Krista sťažujeme pre toto a pre tamto?! Neraz na seba pútame pozornosť – koľko času, síl, energie či peňazí nás naša služba stojí, a pod. Pritom i čas, i silu, i energiu i peniaze dostávame predovšetkým ako dar a požehnanie od Pána Boha. Keby On nechcel, nič z toho by sme nemali. Pokiaľ mu teda niečo obetujeme, priatelia, iba Mu vraciame to, čo nám On najprv daroval.
11 A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, a padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu 12 a hovorili: Amen. Dobrorečenie a sláva, múdrosť a ďakovanie, česť, moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen. Áno, priatelia, toto všetko sú atribúty, ktoré prináležia nášmu Bohu. Sú to všetko atribúty, pre ktoré by sme mali nášho Boha oslavovať celý život aj my. No priznajme sa! Koľkokrát na Božiu adresu z našich úst vychádza skôr zlorečenie ako dobrorečenie? Koľkokrát skôr my chceme myť oslávení namiesto Pána Boha? Koľkokrát sme my sami pyšní na svoju múdrosť namiesto toho, aby sme oslavovali tú Božiu? Koľkokrát od ľudí radi prijímame ich vďačnosť namiesto toho, aby sme ju presúvali na Hospodina? A rovnako by sme mohli pokračovať pri „položkách“ – česť, moc a sila. Bratia a sestry, nebeská liturgia, do ktorej je nám dnes umožnené aspoň na chvíľku nahliadnuť a hlavne sa do nej započúvať, sa pre nás dnes stáva jednou veľkou lekciou toho, čo to naozaj znamená oslava Pána Boha. Dozvedáme sa, že oslavovať Pána Boha nestačí len našimi perami, slovami či piesňami, ale predovšetkým našim životom. Mučeník Štefan i všetci ostatní, ktorých martýrium si dnes pripomíname, nám v tomto zmysle chcú byť celoživotným príkladom.
13 Jeden zo starších prehovoril a povedal mi: Kto sú títo oblečení do bieleho rúcha a odkiaľ prišli? 14 Odpovedal som: Pane môj, ty to vieš! Nato mi on povedal: To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia, oprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi. Bratia a sestry, i toto je veľké poučenie, s ktorým by sme sa mali čím skôr stotožniť – Tí, ktorí sú verní Hospodinovi, nie sú automaticky ušetrení od súženia, chorôb, prenasledovania, nepochopenia či smrti. To by potom všetci ľudia boli veriaci – avšak z vypočítavosti. Ono by sa to oplatilo v Boha veriť, lebo by ma nepostihlo nič zlé. Tak to však nefunguje. Posledná biblická kniha nám chce povedať jedno : Verní nie sú špeciálne ušetrení, predsa však nejakým zvláštnym spôsobom sú ochránení. Prešli síce utrpením a niektorí aj mučeníckou smrťou – no napriek tomu vyznávajú, že sa zachránili. Boli nezmyselne zabití, a predsa to nebolo nezmyselné. V Božích očiach má totiž každé utrpenie pre vieru a pre Krista zmysel! Tvoje i moje. Nuž a dnešná vízia je akýmsi potvrdením z „druhej strany“, že každá krivda raz bude odčinená a každá nespravodlivosť napravená.
To sú tí, čo prichádzajú z veľkého súženia, oprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi. Drahí priatelia, na tomto mieste zrejme človek zbystrí pozornosť. Ako môže byť biele rúcho, ktoré sa namočí do krvi? V tomto prípade do krvi Baránkovej. Zo Starej zmluvy vieme, že krv veľkonočného baránka ochránila Boží ľud pred poslednou egyptskou ranou, pri ktorej pomrelo všetko prvorodené z Egypta. Tu sa však stretávame so zvláštnym paradoxom : Krv Baránka verných pred fyzickou smrťou síce neochránila, no predsa ich zachránila. Zachránila ich pre život večný. Všetci tí verní svoje rúcha nevyprali predovšetkým vo svojej vlastnej krvi. Vyprali ich v krvi, ktorá očisťuje od každého hriechu. Preto je ich rúcho biele – v zmysle, že všetko im je odpustené.
15 Preto sú pred Božím trónom a dňom i nocou mu slúžia v jeho chráme; a ten, čo sedí na tróne, rozprestrie nad nimi svoj stan. Je zaujímavé, milí priatelia, že spása je na tomto mieste pochopená nielen ako účasť na nebeskej liturgii, ale predovšetkým ako Božia blízkosť – doslova Božie stanovanie medzi ľudom. Aby sme tomu lepšie porozumeli, je dobré vedieť, ako človek, ktorý upadol do hriechu, vníma Boha. Vníma ho neraz ako príliš transcendentného, príliš vzdialeného. Vníma Ho ako toho, ku komu sa v podstate ani nedá dovolať. A keď, tak iba veľmi ťažko. Preto k základnej predstave spásy patrí prekonanie práve tejto vzdialenosti Boha od ľudí a prebývanie Boha medzi ľuďmi. Áno, Boh je blízko každému z nás.
16 Nebudú už hladovať, nebudú mať ani smäd, nebude na nich dorážať slnko, ani nijaká horúčosť, 17 lebo Baránok, ktorý je uprostred trónu, bude ich pásť a vodiť ich bude k prameňom vôd života a Boh im zotrie z očí každú slzu. Drahí priatelia, celá táto úžasná eschatologická vízia je zakončená opisom večného života, ktorý je pripravený v nebesiach pre všetkých tých, čo svoje životné boje a zápasy vo vernosti svojmu Pánovi dobojovali, beh dokonali a vieru zachovali. Na tomto mieste sa chce povedať len jedno : Tam, vo večnosti všetka ľudská vernosť dôjde svojej odmeny. Tam, vo večnosti už nikomu nikdy nič chýbať nebude. Nebude tam nijakého nedostatku, iba život v svojej najplnejšej a najčistejšej podobe. Život bez smútku, život v blízkosti Božej, život bez konca. Pánu Bohu nech je dnes vzdávaná vďaka a chvála za to, že On nás o tejto vízii večnosti nielen informuje. Naopak! On spravil všetko preto, aby to bola tvoja i moja večná realita! Amen.
