2. slávnosť Vianočná – otvorené nebesá
Written by radovan on dec 22, 2021 in - No Comments
- slávnosť Vianočná – 26.12.2021
„… otvorené nebesá …“
Milosť narodeného Pána Ježiša nech je so všetkými nami! Amen.
Sk 7, 51 – 8, 1a
Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší, vy sa vždy protivíte Duchu Svätému; ako vaši otcovia, tak aj vy. Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? Pomordovali tých, čo predzvestovali príchod toho Spravodlivého; a Jeho zradcami a vrahmi ste teraz vy, ktorí ste prostredníctvom anjelov prijali zákon, ale ste ho nezachovávali. Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho. Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho. Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul. Saul schvaľoval, že ho zavraždili.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Dnes, keď si spoločne s mnohými ďalšími kresťanmi na svete pripomíname pamiatku mučeníka Štefana, chceme sa zamyslieť nad otvorenými nebesami, ktoré mal možnosť vidieť aj on tesne predtým, než dokonal. Dá sa povedať, že túžba po otvorení nebies, túžba po Božej blízkosti je človeku všeobecne blízka. Neraz túto túžbu vidíme aj v samotnej Biblii. Napríklad v známom 42 žalme čítame : „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak moja duša dychtí po Tebe, ó Bože“. Podobné túžby by sme našli vyjadrené aj v iných žalmoch. Takisto kniha Jób je naplnená takouto túžbou stretnúť sa s Bohom.
Nielen Písmo sväté je naplnené spomínanou túžbou. Aj v našom spevníku sú krásne piesne, ktoré o tomto pojednávajú. Z nich je azda najznámejšia pieseň č. 460 : „Kde si môj premilý Ježiši Kriste?“
Každopádne sú to aj naše osobné situácie, keď túžime po otvorených nebesách. Keď túžime po objavení zmyslu jednotlivých ťažkých situácií. Keď nás ťažia výčitky svedomia a túžime po odpustení. Keď potrebujeme pomoc pri ťažkom rozhodovaní. Keď veľmi potrebujeme pomoc a sami si už nemôžeme pomôcť.
V týchto túžbach, bratia a sestry, nás dnes zastihuje aj samotné Vianočné posolstvo. Spočíva v odkaze: V Ježišovi Kristovi sú nebesá otvorené. Vianoce pre nás ani tento rok nechcú byť len spomienkou na idylku. Veď akáže idylka v maštali?! Predovšetkým pre nás chcú byť sviatkom jedinečnej udalosti: Boh splnil pradávne túžby ľudí po otvorenom nebi. Boh splnil existenciálne túžby všetkých čias, otvorené aj skryté, po blízkosti Toho, ktorý je základom všetkého bytia.
Nebesá sa naozaj otvorili: v Ježišovi Kristovi Boh prichádza k človeku. To je posolstvo prvého vianočného sviatku. Takto sa Pán Ježiš stáva otvoreným nebom pre ľudí. Tí, ktorí sa pre Neho, pre Jeho slovo i pôsobenie otvárajú, majú v Ňom zážitok Božej prítomnosti. Dnes je azda dobrý čas na to, aby sme si pripomenuli situácie vo svojom živote, keď sme – či už v šťastných, radostných chvíľach alebo v ťažkostiach – prežili „otvorené nebo“ a dali toto „otvorené nebo“ do súvislosti s vianočnou udalosťou vstupu Božieho Syna do sveta.
Dnes si však samozrejme chceme podrobnejšie všimnúť, čo znamená „otvorené nebo“ pri Štefanovom martýriu. Štefanovo zomieranie ukazuje, čo znamená „otvorené nebo“ pre človeka v hraničnej situácii zomierania a smrti. V ľudskom živote existujú „hraničné situácie“, keď sa človek vo veľmi ťažkom položení dostáva na hranicu svojich možností a nevie, čo ďalej. Príkladom hraničných situácií sú ťažká choroba, veľké straty a sklamania, prírodné katastrofy, neodbytný pocit viny, ťaživý pocit nezmyselnosti, smrť blízkeho človeka, vlastné zomieranie a smrť. Štefan bol v hraničnej situácii: bol obklopený zúriacimi nepriateľmi a čakal blízku smrť. Z ľudského hľadiska nemal možnosť úniku, nemal možnosť záchrany.
V tejto situácii Štefan vidí to, čo jeho nepriatelia nevidia: „Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Pri týchto slovách treba zastať a dlhšie o nich meditovať. V dôsledku otvorených nebies hraničná situácia prestáva byť hraničnou situáciou, hranica prestáva byť hranicou, lebo sa otvára nový, úžasný horizont. V Štefanovom zornom poli dominuje Syn človeka, ktorý stojí po Božej pravici, pripravený konať. V dôsledku toho úplne mizne strach z protivníkov, čo majú v rukách skaly. Pretože vidí nebesá otvorené a Syna človeka, nebojí sa o svoj život, veď vie, že jeho život je v rukách Ježiša Krista, ktorý je Pánom života i smrti. Viera, kvôli ktorej, kvôli svedectvu o ktorej Štefana idú ukameňovať, táto viera sa vo chvíli zomierania stáva videním: Vidí nebesá otvorené, vidí Syna človeka …
Tento dar videnia otvorených nebies preniká celú Štefanovu bytosť. Azda najčistejším spôsobom sa to prejavuje v jeho modlitbe pred smrťou. Vzorom jeho modlitebných viet sú pritom dve Ježišove prosby na kríži: Ježiš: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ – Štefan: „Pane, nepočítaj im tento hriech.“ · Ježiš: „Otče, do Tvojich rúk porúčam svojho ducha“. – Štefan: „Pane Ježiši, prijmi môjho ducha.“
Tieto modlitebné prosby o Štefanovi niečo prezrádzajú: V dôsledku videnia otvorených nebies je Štefanovo srdce čisté od pomstychtivosti – zrejme ráta s tým, že v budúcnosti aj jeho nepriateľom môže byť dopriate vidieť otvorené nebesá. O jednom z nich dokonca vieme, že sa tak stalo: Saula, ktorý pri kameňovaní Štefana strážil šaty svedkov a ktorý schvaľoval, že Štefana zavraždili, tohto nepriateľa Saula na jeho agresívnej ceste do Damasku „ožiarilo naraz svetlo z neba“. Nie neosobné, ale nanajvýš osobné svetlo: Ježiš Kristus, a to s nedozernými pozitívnymi dôsledkami pre Saulov život a jeho ďalšie pôsobenie. V dôsledku videnia otvorených nebies je Štefanovo srdce čisté od strachu a so všetkou dôverou sa vkladá do Ježišových rúk. Bratia a sestry, krajší spôsob zomierania by si bolo ťažké predstaviť.
Otvorené nebesá, ktoré videl Štefan však nevideli jeho protivníci. Nevideli rozhodujúcu skutočnosť, ktorá mení pohľad na všetko. Nevideli, lebo nechceli vidieť. Nemohli vidieť, lebo nechceli prijať Toho, ktorý otvoril nebesá. S prijatím alebo odmietnutím Ježiša Krista ako Božieho Syna sa rozhoduje o tom, či človek bude vidieť otvorené nebesá alebo nie. Ježiš Kristus otvoril nebesá a tak nebesá sú otvorené. On otvoril nebesá, ale od nás čaká, že otvoríme dvere svojich sŕdc.
Drahí priatelia, čo môžeme urobiť, aby sme videli nebesá otvorené? Prichádzať každý deň k Ježišovi, k Jeho slovu, stavať sa pod Jeho vplyv, duchovne rásť pod Jeho pôsobením, a tak vždy mocnejšie prežívať ním sprostredkovanú Božiu prítomnosť. Vo svetle Božej prítomnosti učiť sa hodnotiť všetko v novom svetle. Prežívať Božiu prítomnosť v čistých modlitbách. Potom budeme mať aj my nádej, že rozličné hraničné situácie, aj poslednú hraničnú situáciu, budeme prežívať s pohľadom do „otvorených nebies“, teda v pokoji a istote, že sme v Božích rukách, z ktorých nás nikto a nič nevytrhne. Takéto osobné prijatie a opakované prežívanie „otvorených nebies“ je predpokladom toho, aby sme aj iných mohli viesť k tomu a pomáhať im k tomu, aby aj oni videli „otvorené nebesá“ so všetkými krásnymi praktickými dôsledkami. Kiežby sme tak dokázali konať. Amen.
Pomodlime sa: Nebeský náš Otče, vzhliadame do otvorených nebies, aby sme z nich prijali Tvoje požehnanie. Ďakujeme Ti úprimne, že sme mohli aj dnes počuť Tvoje sväté slovo, v ňom nájsť posilnenie do životných zápasov, do ktorých nás povolávaš. Poslal si nám svojho Syna a my nevieme slovom dostatočne vyjadriť našu úprimnú vďaku. Ty však chceš, aby sme vieru v Ježiša Krista životom dokazovali a boli odhodlaní aj trpieť pre Neho. Ty však, Otče, vieš, akí sme slabí, nestáli, preto Ťa prosíme, naplň nás Duchom Svätým,, aby sme sa dokázali ako verní nasledovníci Toho, ktorého si nám poslal. Buď, prosíme, s nami, s celou cirkvou, požehnaj tieto vianočné chvíle, aby sa stali zdrojom opravdivej radosti, potrebného pokoja v rodinách, cirkvi, národe, na celej zemi. Priblíž sa v narodenom Ježišovi zvlášť k trpiacim, chorým, zomierajúcim, aby aj oni videli Tvoju slávu a chválili Ťa požehnaného na veky. Amen.
