2. sviatok Veľkonočný – Iný pohľad na vec
Written by radovan on apr 03, 2015 in - No Comments
2. sviatok Veľkonočný – 6. 4. 2015
„Iný pohľad na vec“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
Mk 16, 1 – 8
1 Keď sa skončila sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salomé nakúpili voňavé oleje, aby ho išli pomazať. 2 Na úsvite prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka prišli k hrobu. 3 Hovorili si medzi sebou: Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu? 4 Keď sa lepšie prizreli, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. 5 Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha. Zľakli sa. 6 No on im povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu — bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili. 7 Ale choďte a povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal. 8 Nato rýchlo vybehli a utekali od hrobu, pretože sa ich zmocnila úžasná hrôza a boli ako bez seba. Ale nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, milé sestry, drahí bratia vo vzkriesenom a živom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Možno ste už niekedy v živote zažili, že isté udalosti, ktoré sa sprvoti javili ako beznádejné, nakoniec až také hrozné neboli. Sú veci, ktoré sa nám ráno, na začiatku dňa, javia ako bezvýchodiskové a zúfalé, no večer tohto istého dňa sa na ne už pozeráme úplne ináč. Vskutku, počas jedného dňa sa toho v živote človeka môže zmeniť naozaj veľa – k dobrému, ale aj k zlému.
Dnešné evanjelium pojednáva o niekoľkých ženách, ktoré nasledovali Ježiša. Sú to tie isté ženy, ktoré boli svedkami Kristovho ukrižovania i uloženia do hrobu. Skoro ráno po sobote, na Veľkú noc, prichádzajú k hrobu svojho Majstra. Sú naplnené smútkom. Nečudo! Veď Ten, ktorého milovali; Ten, ktorý miloval ich, tu už nie je. Ukrižovali Ho. Zážitok smrti našich milovaných je zakaždým bolestivou skúsenosťou plnou smútku a pochybností. Človek je zúfalý, cíti sa slabý a bezmocný. Opúšťa ho nádej a neraz aj chuť žiť ďalej. Nádej, ktorú do Neho vkladali ako do osloboditeľa a Kráľa Izraela sa vytratila rýchlo ako ranný opar. Už im neostalo nič. Snáď len dokončiť balzamovanie Jeho mŕtveho tela, nakoľko v deň Jeho pohrebu sa to už kvôli začínajúcemu sobotnému odpočinku, nestihlo.
Deň týchto žien naozaj nezačal pekne, pozitívne a optimisticky. Nedá sa tu hovoriť o nejakých dobrých vyhliadkach na zmenu. Veď prichádzajú na cintorín. Prichádzajú k mŕtvemu. Čo sa tam dá ešte očakávať? K tomu sa pridružujú ešte aj celkom praktické problémy, ktoré celú situáciu len sťažujú a komplikujú : Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?
Keď sa lepšie prizreli, videli, že kameň je už odvalený. Bol totiž veľmi veľký. Zrazu v celom tom zúfalstve dochádza k dramatickému obratu. Dôležité totiž je, ako sa na veci pozeráme. Z akého uhla ich chceme vidieť. I tie ženy sa najprv na všetko pozerali veľmi pesimisticky. Pristupovali k Ježišovmu hrobu zlomené. No, keď sa lepšie prizreli … Neraz, bratia a sestry, je najväčší problém v tom, ako sa na veci pozeráme. Alebo ako ich chceme vidieť.
Vošli do hrobu a napravo videli sedieť mládenca oblečeného do bieleho rúcha. Zľakli sa. To, čo sa dozvedáme zo správ evanjelistov, napriek rozdielnym podaniam a odlišnostiam v detailoch, je, že ženy nachádzajú hrob otvorený a prázdny. Telo, ktoré prišli pomazať, v ňom nie je. Zo skutočnosti prázdneho hrobu však ešte nutne nevyplýva, že Ježiš bol vzkriesený. Tento fakt sa dá vysvetliť aj ináč. Jeden takýto výklad máme poznačený v Matúšovom evanjeliu : učeníci Ježišov telo z hrobu ukradli, aby mohli tvrdiť, že ich Majster bol vzkriesený. Iný výklad, s ktorým sa dá stretnúť pojednáva o tom, že Ježiš bol pochovaný iba ako zdanlivo mŕtvy. V hrobe však prišiel k sebe, vyšiel z neho a učeníci sa domnievali, že vstal z mŕtvych.
Drahí bratia, milé sestry, prázdny hrob sám o sebe ani dnes nechce vzbudzovať a vyvolávať vieru v Ježišovo vzkriesenie. Ani evanjelista Marek nehovorí, že je dôkazom vzkriesenia. Naznačuje však, že otvorený a prázdny hrob je znamením Božieho zásahu, Božieho skutku do diania tohto sveta.
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, posolstvo Veľkej noci nás teda učí pozerať sa na veci ináč. Nie ľudskou optikou beznádeje, zúfalstva a pochybností. Ale Božou optikou nádeje, života a neobmedzenej stvoriteľskej moci. Tá zmena situácie nestala preto, nakoľko si to tie ženy takto v hlave poukladali. Nebolo to spôsobení ich pozitívnym myslením. Nebolo to spôsobené tým, že si povedali : Skúsme sa na to pozrieť z tej lepšej stránky! Evanjelista Marek jasne poukazuje na Boží zásah. Veľký kameň pochybností, smútku, skepsy, nedôvery a pochybností, obrazne povedané, je odvalený. Anjel už len vydáva svedectvo o tom, čo sa stalo : Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Niet ho tu — bol vzkriesený. Hľa, miesto, kde ho položili.
Až týmto svedectvom anjela je ženám deklarovaný pravý význam otvoreného a prázdneho hrobu. Pán Ježiš neostal v moci smrti! Bol vzkriesený mocným Božím skutkom. Svedectvo anjela nám však chce povedať ešte aj niečo iné. Samotná udalosť vzkriesenia sa nedá pochopiť na základe prázdneho hrobu, ľudskými zmyslami, vnímaním či rozumom. Jediný prostriedok ako sa s tým dá stotožniť, je prijatie tohto faktu vierou. Bol to Boh sám, kto s Ježišom a pri Ježišovi vykonal mocný skutok nového stvorenia. Tým zasiahol do reality tohto sveta a zlomil putá vševládnej smrti.
Bratia a sestry, čo si počať s touto neuveriteľnou novinou dnes? Anjel dáva ženám jasné inštrukcie, čo majú robiť. Choďte a vydávajte o tom svedectvo! Marek dodáva, že nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. Určite sa nechceme nad reakciou tých žien pohoršovať, nedajbože, moralizovať, že v podstate nesplnili to, čo od nich anjel požadoval. My zo správ iných evanjelií vieme, že oni to nakoniec predsa len povedali. Dnes sa však slová anjela bezprostredne dotýkajú nás. Nám je povedané : Choďte a vydávajte o tom svedectvo! Hovorte o tom vo svojich rodinách, pracoviskách, medzi priateľmi! To my dnes máme byť ústami a jazykom tých žien. To my máme byť živými a aktívnymi pokračovateľmi Veľkonočného príbehu dneška. Aká bude naša reakcia? Nezmocňuje sa aj nás strach z toho, čo si o takomto svedectve pomyslí naše okolie? Aká teda bude naša reakcia?
Milí priatelia, okolnosti nemusia byť nakoniec také, aké sa sprvoti javili. Z Veľkonočného rána vzkriesenia, ktoré začalo tak smutne, sa nakoniec stal nezabudnuteľný deň. Ženy s úžasom spoznávajú, ako život zvíťazil nad smrťou. Ako moc Božia prekonala ľudskú beznádej. Vykupiteľ vstal z mŕtvych, aby žil na veky.
Bratia a sestry, i v našom živote môže nastať takéto nové ráno. I pri nás sa môžu z času na čas objaviť sklamanie a pochybnosti. No je tu Jeden, ktorý nám v tom všetkom ponúka novú perspektívu, nové videnie vecí, nový pohľad na vec : Ježiš Kristus, Syn Boží! Síce zomrel na kríži, ako predpovedal. No o tri deň vstal z mŕtvych, ako to zasľúbil. Žije! Tak ako sa stretol so ženami, aby ich pozdravil, tak sa túži stretnúť a pozdraviť aj nás. Tým úžasným miestom, kde k tomu môže dôjsť je modlitba a spoločenstvo veriacich ľudí. Práve v modlitbe a v spoločenstve vstupujeme do kontaktu so živým Spasiteľom. V modlitbe Mu môžeme predložiť všetky naše „balvany“, ktoré náš ťažia, tlačia. Ktoré sami nevieme odstrániť, ktoré nám bránia vidieť veci ináč. Práve v modlitbe pred bratmi a sestrami Mu smieme vyznať svoje pochybenia, ktorých tiaž je pre nás ako ten balvan, s ktorým nevieme pohnúť. Práve modlitba, tá súkromná, i tá v spoločenstve, je priestor, kde sa odvaľujú, odstraňujú všetky veľké životné balvany, kde sa človeku daruje nový pohľad, nová perspektíva, nový život s novými možnosťami. Možnosťami Božími. Buďme, chcime byť spolu so ženami z evanjelia aj my súčasťou tej novej reality vzkriesenia! Amen.
