20. po sv. Trojici – stratená príležitosť
Written by radovan on okt 17, 2023 in - No Comments
- nedeľa po sv. Trojici – 22.10.2023
„… stratená príležitosť…“
Pomodlime sa : Dobrotivý Bože, Hospodine, ďakujeme za Tvoje slovo, v ktorom môžeme počuť Tvoj hlas a objavovať Tvoju svätú vôľu. V ňom poznávame, aký si. V ňom poznávame, akých náš chceš mať. Tvoje slovo je jedným veľkým pozvaním svätého Boha, ktoré je určené hriešnemu človeku. Nebeský náš Otče, aj dnes nás pozývaš do spoločenstva s Tebou, k nasledovaniu Teba a k vyznávaniu Teba ako Pána nášho života. Pomôž nám prosíme, aby sme túto príležitosť nenechali len tak ujsť, ale využili ju na chválu Teba a sebe na úžitok časný i večný. Amen.
Mt 22, 1 – 14
1 Ježiš im znova hovoril v podobenstvách: 2 „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. 3 Poslal sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Tí však nechceli prísť. 4 Opäť poslal iných sluhov so slovami: Povedzte pozvaným: ‚Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok som pozabíjal a všetko je pripravené. Poďte na svadbu!‘ 5 Pozvaní však na to nedbali a odišli, jeden na svoje pole, druhý za svojím obchodom. 6 Ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a zabili. 7 Tu sa kráľ rozhneval, poslal svoje vojská, zničil vrahov a ich mesto vypálil. 8 Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. 9 Choďte teda na rázcestia a koho nájdete, toho pozvite na svadbu.‘ 10 Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých, a svadobná sieň sa naplnila hodovníkmi. 11 Keď kráľ vošiel pozrieť na hodovníkov, videl tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného rúcha. 12 Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem vošiel, veď nemáš svadobné rúcho?‘ On onemel. 13 Vtedy kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy a ruky a vyhoďte ho von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.‘ 14 Lebo je veľa povolaných, ale málo vyvolených.“
Milé sestry, drahí bratia v Kristovi!
Človeka to asi vždy mrzí, ak má v živote šancu, no nevyužije ju. Keď prepasie ten správny okamih, zaváha a neurobí správne rozhodnutie, a to z rôznych dôvodov. Možno spanikári. Možno takúto príležitosť nečakal. Možno na ňu nebol pripravený. A možnože zo strachu. Snáď čaká na ešte niečo lepšie. Futbalistu isto trápi, ak premárni a nevyužije gólovú šancu. Mladého muža trápi, že nezačal chodiť s dievčaťom, ktoré o neho stálo, ale čakal na nejakú lepšiu. Preberal, až nakoniec zostal sám. Burzového makléra mrzí, že nevyužil ten správny okamih na investovanie, na kúpu, či predaj akcií, a tým mu ušiel poriadny zisk. Zamestnanca vo firme isto štve to, že nevyužil šancu na postup, ktorá sa už nemusí opakovať. Áno, milí priatelia, tak by sme mohli pokračovať ešte dosť dlho. Dosť dlho by sme tu ešte mohli vymenovávať rôzne situácie, ktorých možnosti a šance ľudia nevyužili, prepásli, pustili dole vodou. Jedno je však pre všetkých spoločné. A síce fakt, že drvivá väčšina možností, šancí v živote sa už neopakuje. Ani v športe, ani v zamestnaní, ani v osobnom živote a ani v tom duchovnom.
A práve o tom, ako sa dá premárniť úžasná príležitosť, hovorí aj náš dnešný prečítaný text – podobenstvo o svadbe kráľovského syna. Je to, dalo by sa povedať, vrchol obvinení, ktoré Pán Ježiš vzniesol proti najpoprednejším vodcom svojho ľudu. Vodcovia izraelského národa odmietajú Božie pozvanie. Toto odmietanie pritom neznamená len odopretie poslušnosti. Naopak! Ide to omnoho ďalej. Odmietnutie Božieho pozvania, a tým pádom samotného Boha. Jeho ignorovanie vedie k usmrteniu Božích poslov, ktorí mali odovzdať pozvaným Božiu výzvu.
Sestry a bratia, aby sme lepšie porozumeli tomu, čo nám tu Pán Ježiš chce povedať, určité pojmy si musíme takpovediac preložiť do pre nás zrozumiteľnejšieho jazyka. Kráľ v tomto podobenstve je Pán Boh. Večera – to je Božie kráľovstvo. A sluhovia sú Boží sluhovia – myslí sa tým na starozmluvných prorokov, ale takisto aj na Ježišových apoštolov. Boh je večný Kráľ a Jeho kráľovstvo je radostná večera, kde budú vysušené všetky slzy. Proroci a apoštolovia sú Božími sluhami, ktorí vykonávajú Jeho vôľu. A napokon, Božie pozvanie je obrazom Božieho volania. Toľko k vysvetleniu pojmov.
Božie volanie, pozvanie do Jeho kráľovstva, do večného života sa dnes priamo dotýka aj nás. Ono k nám k prichádza v Ježišovi Kristovi. A pravda je taká, že sa k nemu nemožno postaviť neutrálne. To nie! Odmietnutie tohto pozvania vedie k boju proti Bohu samotnému, presne v zmysle Ježišových slov: Kto nie je so mnou, je proti mne. Dôsledkom takéhoto odmietnutia, resp. neprestajného odmietania tohto Božieho volania nie je iba vylúčenie z Božieho kráľovstva. Fakt je, že toto vylúčenie je identické so smrťou.
Milí priatelia, Pán Ježiš nám v tomto podobenstve, tak ako aj v mnohých iných ukazuje, že Božie kráľovstvo funguje úplne inak ako tento svet a platia v ňom úplne iné princípy, ako medzi ľuďmi vo svete. Prirodzené pre kráľovskú svadbu je to, že hostia sú pozývaní podľa dôležitosti, zásluh, či podľa spoločenského rebríčka. V Božom kráľovstve je to však úplne inak. Boh pozýva každého bez ohľadu na to, odkiaľ je, kto je, čo robí, alebo urobil. V Božom kráľovstve je len jeden princíp : Z milosti! Človek dostáva všetko za nič. Boh predsa chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy, ako to čítame v Písme svätom. A preto posiela služobníkov na rázcestia, aby každého, koho stretnú, volali na svadbu.
Logicky nám však z toho vyvstáva otázka : Prečo je teda tak málo ľudí spasených? Resp. Prečo tak málo ľudí bude spasených? – lebo toto opäť logicky vyplýva z Ježišovej výpovede: Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. Sestry a bratia, nie je to kvôli nášmu hriechu. Ten nevylučuje nikoho. Veď Pán Ježiš je Spasiteľom všetkých hriešnikov. A práve hriešnikov k sebe pozýva. Ak nie mnohí budú spasení, tak to bude kvôli niečomu inému – kvôli svetáckosti, ľahostajnosti a samospravodlivosti.
Žiaľ, neraz je to tak, že keď ľudia počujú pozvanie, mnohí odpovedajú, že nemajú čas. Iní musia ísť práve vtedy súrne do obchodu. Ďalší sa musia postarať o záhradu. Poniektorí sa idú ženiť. Áno, drahý brat, milá sestra, najväčšia prekážka spočíva v práci a v rodine. Hoci obidve paradoxne sú ustanovené Pánom Bohom. Veď rodinu dal človeku ako dar Boh, keď Adamovi priviedol Evu a potom im požehnal dietky. A v raji človeka Boh povolal k tomu, aby túto záhradu strážil, obhospodároval a zveľaďoval – teda aby pracoval. Teraz však, Božie dary pre človeka – dary v podobe rodiny a práce – zaneprázdňujú ľudí tak, že nepočujú Božie slovo. Iní zas, namiesto toho, aby sa nechali spasiť z milosti, ktorú nám dáva Ježiš Kristus, vytvárajú si vlastné kresťanstvo, postavené na vlastných zásluhách a výkonoch. Preto je tak málo spasených.
Osobne silno sa ma dotýkajú slová z 5. verša : Ale oni nedbali a odišli. Sú to samozrejme slová o ľuďoch, ktorí boli pozvaní na svadbu kráľovského syna. Je to smutný obraz toho, ako sa aj dnes mnohí stavajú k pozvaniu do Božieho kráľovstva. Pravda, ktorú nesmieme prehliadnuť je tá, že nikto nemôže byť spasený, ak len nie cez Božieho slovo, ktoré nás vedie ku Kristovi ako ku základnému pilieru našej viery a spásy. Ten, kto sa pôsobeniu slova Božieho vyhýba, vyhýba sa samotnej spáse a večnému životu. Toto, nábožné kresťanské zhromaždenie, je to najnebezpečnejšie na tomto svete. No zdá sa, že mnohí ľudia na to zabúdajú.
Týmto sa nemyslia len svetácki založení ľudia, ktorí sú tak zamestnaní svojim každodenným životom, že nevenujú ani jedinú myšlienku Božiemu kráľovstvu. Myslia sa tým aj tí, ktorí sa považujú za kresťanov, sú v skutočnosti spasení, majú vzťah s Bohom, ale aj tak začínajú odchádzať od slova Božieho. Na čítanie Biblie si nachádzajú pramálo času, ak vôbec nejaký. Ak ju čítajú, tak len v rýchlosti a zbežne. Božie slovo k nim preto nemôže prehovoriť. Nestíšia sa, aby na nich slovo Božie mohlo pôsobiť. Dôsledkom toho je, že aj to málo, čo čítajú, v nich vytvára skôr odpor k čítaniu Biblie, než túžbu po nej.
Keď prichádza nedeľa a Boží ľud sa schádza do kostola, oni idú na výlet. Majú auto, chatu a myslia si, že musia využiť každú príležitosť na to, aby vyšli do prírody, aby si oddýchli. Stretnutia s Božím ľudom v kostole, alebo v užšom spoločenstve, sa pre nich stávajú zriedkavosťou. Milí priatelia, tí, ktorí takto konajú, si neuvedomujú, ako pohŕdajú Bohom a Jeho slovom! Na nich presne sedí Ježišove slovo: Ale oni nedbali a odišli. Drahý brat, milá sestra, ak si jedným, alebo jednou z nich, zobuď sa a vráť sa, kým nie je neskoro! Neprepas túto šancu, ale využi ju ešte dnes!
Krásne túto skutočnosť ilustruje jeden židovský príbeh : Rabi Eliezer učil : Obráť sa k Bohu deň pred svojou smrťou! Jeho žiaci sa spýtali : Vie snáď človek, kedy zomrie? Rabi Eliezer odvetil : To je dôvod naviac, aby sa človek obrátil už dnes. Zomrieť predsa môže už zajtra. Človek sa tak svojmu obráteniu môže venovať po celý svoj život. To mal na mysli aj kráľ Šalamún, keď vo svojej múdrosti hovoril v knihe Kazateľ (9,8) : Nech sú tvoje šaty vždy biele.
Toto slávnostné rúcho sa napokon spomína aj v našom podobenstve. Hostia na svadbe podľa vtedajších zvykov dostali zvláštne rúcho, ktoré si počas slávnosti mali obliecť. Odmietnuť toto rúcho bolo niečím neslýchaným. Bola by to urážka hostiteľa a opovrhnutie samotným pozvaním. Ježiš tu má na mysli rúcho spravodlivosti, ktoré je potrebné pre vstup na Božiu hostinu. Tým rúchom je Kristus sám, ako o tom čítame v liste Galatským : Ktoríkoľvek boli ste pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Kristus, viera v Neho a vzťah s Ním, sú našou jedinou vstupenkou do neba. Kristus toto rúcho pripravil pre každého. Nie je to nijaký nedostatkový tovar. No obliecť si ho musí každý sám. Ja nemôžem Kristu dôverovať namiesto vás. A vy s Ním nemôžete mať vzťah namiesto mňa. Každý sám za seba.
Napokon by som chcel zdôrazniť ešte jednu myšlienku. Božie pozvanie je zatiaľ stále aktuálne. Týka sa každého. No nebude tu naveky. Pán Boh sa nám nebude prosiť do nekonečna. Veď to nie On potrebuje byť zachránený, ale my. Aj doba milosti sa raz skončí. Ak o túto Božiu milosť nestojíme, potom Pán Boh naozaj viac nič spraviť nemôže. A preto prijmime Božiu ponuku, aby sme raz na Božom súde ani my nemuseli zanemieť, ako ten hosť, ktorý akosi pozabudol na slávnostné rúcho. Aby aj o nás Hostiteľ, Boh nemusel povedať : Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy. Tam bude plač a škrípanie zubov. Amen.
Modlitba:
Nebeský Pane a Bože náš, ďakujeme Ti za to, že nás hriešnych ľudí pozývaš do svojej blízkosti. Ďakujeme Ti, že smieme každý deň od Teba počuť tie vzácne slová: poďte ku mne všetci! Áno, ku komu inému by sme mali ísť Pane, ak nie k Tebe, ktorý máš slová večného života? Ďakujeme Ti, že Tvoje pozvanie sa týka každého z nás. Že nikoho nechceš vylúčiť zo svojej prítomnosti, lebo túžiš po tom, aby sme všetci boli spasení. Ďakujeme Ti, že smieme z Tvojej milosti patriť nielen k povolaným, ale veríme – aj k vyvoleným. Ďakujeme Ti, že už dnes sa môžeme spoľahnúť, že kvôli smrti svojho Syna nás raz dovedieš do svojho kráľovstva, kde s Tebou budeme naveky. Zároveň, náš Pane, prosíme: odpusť nám, ak si zatvárame srdce pred Tvojim volaním, ak nevyužívame možnosti na počúvanie Tvojho slova, ak pohŕdame Tvojimi darmi milosti a lásky. Odpusť nám, ak sa snažíme žiť svoj život bez Teba a ak si myslíme, že sa do nebeského domova dostaneme cez svoje dobré skutky či úmysly. Prosíme: Pane Ježiši Kriste, Ty sám nám buď Pomocníkom a Sprievodcom na ceste života, aby sme raz ako odmenu dostali večný život a to preto, lebo sa ako spravodlivý a verný Pán prihovoríš za nás na poslednom súde. A daj, aby nič nebolo pre nás dôležitejšie a podstatnejšie ako Ty a Tvoje sväté slovo. Tebe chceme žiť na slávu a česť do konca svojho života. Amen.
