21. po sv. Trojici – … dopustí, ale neopustí …
Written by radovan on okt 16, 2018 in - No Comments
21. po sv. Trojici – 21.10.2018
„… dopustí, ale neopustí …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Jeremiáš 29, 1.4-7.10-14
1 Toto je znenie listu, ktorý poslal prorok Jeremiáš z Jeruzalema do zajatia odvlečeným starcom, kňazom, prorokom a všetkým ľuďom, ktorých Nebukadnec ar odvliekol z Jeruzalema do Babylonu. 4 Toto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela, všetkým odvlečeným, ktorých som poslal do zajatia z Jeruzalema do Babylonu: 5 Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich plody. 6 Berte si ženy a ploďte synov a dcéry, žeňte svojich synov a vydávajte svoje dcéry, aby plodili synov a dcéry, aby sa tam rozmnožili a neumenšovali sa. 7 Usilujte sa o blaho mesta, kam som vás poslal do zajatia, modlite sa zaň k Hospodinovi, pretože od jeho blaha závisí aj vaše blaho. 10 Lebo takto vraví Hospodin: Keď sa naplní sedemdesiat rokov pre Babyloniu, navštívim vás a splním pri vás svoje zasľúbenia, že vás navrátim na toto miesto. 11 Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. 12 Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. 13 Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom, 14 dám sa vám nájsť – znie výrok Hospodinov – zmením váš údel a zhromaždím vás spomedzi všetkých národov, zo všetkých miest, na ktoré som vás rozohnal – znie výrok Hospodinov – a navrátim vás na miesto, z ktorého som vás dal odviesť.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
„Pán Boh dopustí, ale neopustí.“ Áno, snáď i takto by sa jednou slovnou hračkou dalo vyjadriť posolstvo prečítaných slov. Táto pravda platila v minulosti, platí v súčasnosti a zrejme sa na nej nič nezmení ani v dňoch budúcich. V kontexte prečítaných slov Písma sa jedná o tzv. babylonské zajatie, ktoré sa odohralo cca 600 rokov pred Kristom, keď na scéne pôsobil prorok Jeremiáš. Táto udalosť sa preto nie náhodou stala jednou z centrálnych častí jeho proroctva.
Aby sme tomu lepšie rozumeli, pozrime sa najprv na dejinné súvislosti, ktoré viedli k samotnému zajatiu v prípade Izraelcov. Prorok Jeremiáš samotné zajatie nevníma iba ako slepú hru osudu, ako politickú či národnú smolu, resp. ako dejinnú katastrofu. Iste, nie je to nič príjemné. Táto udalosť mení život vyvoleného národa takpovediac naruby. Na istý čas bude všetko iné. V každom prípade samotnému ľudu nijako nepomôžu špekulácie nad tým, prečo sa tak stalo. Jeremiáš ponúka iba jedno zmysluplné východisko : Otroctvo, exil, vyhnanstvo, strata slobody – je trestom za hriech. Nie je to nič iné ako smutný a svojim spôsobom aj nutný dôsledok nesprávneho rozhodnutia a voči Bohu neposlušného života.
I keď to nevyzerá dvakrát príjemne, predsa len presídlenci, vzdialení od svojho chrámu a Jeruzalema, nie sú zabudnutí. Hospodin na nich myslí a prihovára sa k nim. Napriek tomu, čo sa stalo, Hospodin nie je ani porazený ani bezmocný. Nie je to nijaký slabošský Boh. I keď svoj ľud vydal do zajatia, to neznamená, že sa ho aj vzdal, že prehral v silnejšej konkurencii! A preto im aj v samotnom zajatí naďalej radí. Nie je to Boh, ktorý sa „zatne“ a ďalej sa správa podľa princípu : Ako vy ku mne, tak ja ku vám … Práve naopak! Jemu ide Mu o život a budúcnosť svojho ľudu. Nuž a budúcnosť a pokoj sú teraz viazané na pokoj a budúcnosť Babylona.
Čo sa prorok Jeremiáš snaží okrem toho, čo už v kázni zaznelo, povedať presídlencov je tá skutočnosť, že v každom prípade je treba počítať s dlhším pobytom. Aj medzi presídlencami sa totiž vždy našli takí, ktorí ľud falošne utešovali, že všetko čoskoro skončí a pominie. Dokonca sa pasovali za Božích prorokov. Sám Hospodin sa však od nich dištancuje a varuje pred nimi svoj ľud. To znamená : je treba sa novej realite čím skôr prispôsobiť. Je treba žiť, nielen živoriť. Život, i keď v zajatí, nemá stagnovať. Naopak! Má sa prejavovať vo všetkých oblastiach. Veď sa nakoniec jedná o budúcnosť ľudu. Práve túto pravdu je potrebné pripomínať všetkým tým, ktorí celú Hospodinovu vec pokladajú za stratenú, ktorí vo svojej malomyseľnosti rezignujú a začínajú prepadať beznádeji. Takisto výzva k modlitbám za Babylon, aby v jeho pokoji mohli aj zajatci pokojne žiť, nie je výzvou ku kompromisu alebo kolaborácii, ale k pokániu ako spôsobu života pod súdom.
Drahí bratia, milé sestry, ako sa však 70 ročné babylonské zajatie týka nás? Ako táto dejinná záležitosť súvisí s nami? Dá sa tu nájsť nejaká spojitosť? Veď my predsa žijeme v slobodnej krajine. Nie sme v exile, nie sme žiadni presídlenci. Naopak! Tu je náš domov! My sme tu doma! J – tak sa to objavuje na transparentoch v rôznych častiach našej vlasti. Predsa však, i keď fyzicky sme doma, duchovne môžeme byť v exile, v zajatí, vo vyhnanstve. Niečo podobné napríklad zažívala Lutherova generácia, ktorá sa síce fyzicky nachádzala na svojom území – doma, no cirkev ako taká sa zmietala v bludoch a omyloch. Ľudia boli úmyselne zavádzaní. Boli držaní v klamstve. Prístup k pravde im bol zamedzený. A tak sa náš reformátor odhodláva napísať spis : „O Babylonskom zajatí cirkvi“, kde práve na tieto skutočnosti poukazuje.
Azda podobným obdobím sme si ako národ či cirkev prešli počas doby komunizmu, keď fyzicky sme sa tiež nachádzali doma. Neboli sme v žiadnom exile. Avšak akýkoľvek názor, ktorý nebol konformný s názorom a ideológiou vládnucej strany bol perzekvovaný a jeho hlásatelia vskutku skončili v exile – či už ním bol Jáchymov, Pankrác, Ilava a pod. …
Nuž a dnes, žijúc vo velebenej demokracii a slobode, zdá sa, že to tiež nie je ideálne. Viditeľný úpadok morálnych hodnôt, prehlasovanie bielej za čiernu a čiernej za bielu, prehlasovanie pravdy za lož a lži za pravdu, čudné, liberálne, priam až zdeformované výklady Božieho slova pod rúškom lásky k blížnemu, ideológia rodovej rovnosti a podobné záležitosti – to všetko zas akoby stavalo tých, ktorí sú skôr konzervatívneho zmýšľania a snažia sa riadiť princípmi Božieho slova – do exilu, do nepochopenia, na perifériu záujmu. Zdá sa teda, že aj keď po politickej stránke žijeme v slobode, predsa len sa v nej môžeme cítiť akoby v exile, akoby v svetonázorovom vyhnanstve. Nepochopení, odsudzovaní, neprijímaní, zatracovaní …
Bratia a sestry, aké je východisko z tejto situácie? Pán Ježiš hovorí : „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ Nuž a túto pravdu dnes nachádzame jasne napísanú v slovách proroka Jeremiáša : 12 Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. 13 Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom, 14 dám sa vám nájsť – znie výrok Hospodinov … – nazval by som to ako štyri slovesá nápravy. Štyri slovesá na ceste z exilu do slobody : „volať“ k Bohu, „prísť“ k Bohu, „modliť sa“ k Bohu a „hľadať“ Boha. Volať, prísť, modliť sa a hľadať. A to všetko robiť celým srdcom!!! Teda nielen naoko, formálne, či zo zvyku, slušnosti alebo dokonca z vypočítavosti, ale celým srdcom! To jest : celou svojou bytosťou, s presvedčením. Nuž a pokiaľ takto vážne zoberieme Boha a Jeho slovo, potom možno očakávať splnenie zasľúbenia : vypočujem vás … nájdete ma … dám sa vám nájsť…
Možno sa tu na svet pýta ešte jedna otázka : Prečo Pánu Bohu vlastne tak veľmi záleží na tom, aby sme žili v skutočnej slobode? On sám nám dáva odpoveď : 11 Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. Hospodin nie je Boh, ktorý myslí na zmar a deštrukciu. Neplánuje zánik svojho ľudu. Práve naopak! Má na mysli jeho pokoj, život, bezpečnosť a budúcnosť. Nie je to Boh neúprosný a neľútostný, ktorý odpláca prísnejšie než by mal. Nie je to žiaden úzkoprsý tyran. Naopak! Ostáva verný, i keď Jeho ľud sa Mu už toľkokrát spreneveril …
Bratia a sestry, zajatie teda nie je koncom Božieho jednania s ľudom. Súd a trest nie sú posledným slovom. Sú len prechodným stavom, počas ktorého si presídlenci majú uvedomiť, v čom zlyhali, resp. zlyhávali, čo nerobili dobre, čo ich v konečnom dôsledku od Boha odcudzilo a zotročilo. To znamená : nie trápenie, ale pokoj, nie rozptýlenie, ale zhromaždenie – také je Božie zmýšľanie.
Milí priatelia, dnes Pánu Bohu ďakujme a oslavujme Jeho meno za to, že On pre nás nemá pripravené iba dočasné riešenie nášho, povedal by som pozemského exilu. Naša skutočná otčina je totiž v nebesiach. On i pre teba má pripravený pokoj a zhromaždenie svojich verných, ktoré pretrvajú počas celej večnosti. Len volaj k Nemu, prichádzaj k Nemu, modli sa k Nemu a hľadaj Ho. Potom On i teba vypočuje a dá sa ti nájsť. Potom i tebe dá slobodu a privedie ťa na miesto pokoja. Amen.
