21. po sv. Trojici – sedem foriem dokonalosti
Written by radovan on okt 15, 2024 in - No Comments
- po sv. Trojici – 20.10.2024
„… sedem foriem dokonalosti …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Mt 12, 15 – 21
15 Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Mnohé zástupy išli za ním a on všetkých uzdravil. 16 Prikázal im však, aby o ňom verejne nehovorili. 17 To preto, aby sa splnilo, čo bolo povedané ústami proroka Izaiáša: 18 Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom. 19 Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas. 20 Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu. 21 V jeho meno budú dúfať národy.
Milé sestry a bratia v Pánovi!
V kontexte témy dnešnej nedele, ktorej téma znie: „V boji za dokonalosť“, tu pred sebou máme nie príliš známy text z Matúšovho evanjelia. Keď som si tak prechádzal archív svojich kázní, nikde som neobjavil, žeby som práve na tento biblický text bol niekedy počas 23 rokov kázal. Zrejme dozrel čas „pustiť sa“ aj do menej známych biblických textov a pokúsiť sa aj v nich objaviť bohatstvo ich obsahu pre náš každodenný život viery.
Čo nám teda prečítané slová z Matúšovho evanjelia chcú povedať o dokonalosti, či o boji za dokonalosť? Pána Ježiša stretávame v situácii, keď sa Jeho cesty s cestami farizejov definitívne rozchádzajú. Všetkému predchádza udalosť, ktorá sa nachádza bezprostredne pred slovami, ktoré nám dnes zazneli ako kázňový text. Dovoľte mi zacitovať: 9 Keď odtiaľ odišiel, prišiel do ich synagógy. 10 Tam bol človek, ktorý mal vyschnutú ruku. Opýtali sa Ježiša: „Je dovolené v sobotu uzdravovať?“ To preto, aby ho mohli obžalovať. 11 On im povedal: „Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol? 12 A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť.“ 13 Nato povedal tomu človeku: „Vystri ruku!“ Vystrel ju teda a bola zasa zdravá ako tá druhá. 14 Farizeji však vyšli von a radili sa o ňom, ako ho zahubiť.
Samotný náš kázňový text začína Ježišovou reakciou, keď sa dozvie, čo farizeji plánujú: 15 Keď sa Ježiš o tom dozvedel, odišiel odtiaľ. Áno, niekedy je to zrejme to najlepšie, čo v živote môžeme spraviť. Nedržať sa silou mocou určitých pozícií, vzťahov, či vychodených cestičiek, i keď sme na ne azda zvyknutí a vieme sa na nich pohybovať a orientovať sa v nich. Ale odísť preč. Netrvať na tom viac, pokiaľ zistíme, že nie sme viac potrební, chcení ani očakávaní. Ale že sme skôr trpení a všetci asi budú radi, keď vypadneme, keď zmizneme, keď im nebudeme na očiach.
Zdá sa, priatelia, že jednou z foriem dokonalosti je aj nadobudnúť túto múdrosť. Vedieť kedy ostať, argumentovať, biť sa za svoju pravdu a názor a vedieť kedy odísť a nechať všetko tak, pretože akákoľvek argumentácia aj tak nemá veľký zmysel. Pán Ježiš je v tomto pre nás veľkým učiteľom. Vedel, kedy má zmysel ísť do konfrontácie a rovnako tak vedel, kedy je lepšie odísť preč. Prosme dnes o túto múdrosť aj my, priatelia!
Za Ježišom tak ďalej pokračujú iba tí, ktorí s Ním súhlasia. Poprípade tí, ktorí chcú byť uzdravení. A Ježiš uzdravuje. Uzdravuje vo veľkom – dalo by sa povedať. Evanjelista Matúš, ako autor týchto slov, v uzdravovaní vidí nielen poskytnutie telesnej úľavy chorobou postihnutým ľuďom. Matúš v tom všetkom vidí až akýsi predobraz spásy. Inak povedané: celá zem, celá spoločnosť, v ktorej sa Ježiš pohybuje, potrebuje uzdravenie. Pretože: lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí – tak ako to zaznieva v Matúšovom evanjeliu už v 9. kapitole.
Drahí priatelia, keby sme sa vtedy v tom zástupe ocitli my sami, do ktorého tábora by smerovali naše ďalšie kroky? Do tábora farizejov, ktorí boli spokojní sami so sebou, so svojou zbožnosťou, so svojim napĺňaním Božieho zákona? V duchovnom zmysle sa cítili ako zdraví, a preto nepotrebovali lekára. Tým pádom nepotrebovali a v drvivej väčšine ani neprijali Ježiša ako Krista, ako služobníka poslaného na túto zem samotným Hospodinom. Alebo by naše kroky smerovali za Ježišom ako za Tým, ktorý má moc uzdraviť nielen naše telá, ale aj naše duše, naše vzťahy a predovšetkým náš vzťah s Pánom Bohom. Áno, priatelia! Tá druhá forma dokonalosti, ako pre mňa ona osobne vyplýva z prečítaných slov evanjelia, spočíva v poznaní, že som nemocný. Pokiaľ aj nie telesne, potom určite duševne a duchovne. A potrebujem pomoc. Potrebujem uzdravenie, potrebujem Krista, Jeho zásah, Jeho dotyk.
Mnohé zástupy išli za ním a on všetkých uzdravil. 16 Prikázal im však, aby o ňom verejne nehovorili. Keby sme si pozorne čítali Markovo evanjelium, ktoré momentálne študujeme pomocou videí aj na biblických hodinách, rýchlo by sme objavili a pochopili, že tam sa Ježiš bráni senzácie chtivým zástupom. Evanjelista Matúš tento motív od Marka preberá, ale prehĺbi ho po svojom. Akoby chcel povedať: To najpodstatnejšie, o čo v živote skutočne ide a kde sa o živote rozhoduje, prebieha bez bombastickej reklamy a bez „pozornosti médií“. Prebieha to akosi len tak uprostred všedného dňa. Celkom nenápadne. Akoby sa ani nič mimoriadne nedialo. No deje sa pritom tá najpodstatnejšia a najdôležitejšia vec. A tou je záchrana ľudstva a spása strateného hriešnika.
Krásne túto myšlienku vidíme v samotnom Ježišovom pokúšaní na púšti, kedy náš Pán hneď na začiatku svojho verejného pôsobenia odmietne získať si popularitu chlebom alebo zázrakmi a rovnako tak odmietne aj pokušenie moci. Rozhodne sa kráčať po ceste, ktorá sa bude vyhýbať – a to tak popularite ako aj pokušeniu moci. Dovolil by som si v tejto chvíli povedať, že toto je azda ďalšia, tretia forma dokonalosti: nebyť silou mocou v centre pozornosti a obdivu. Nepretŕčať sa v každej reklame, neukazovať sa za každú cenu na sociálnych sieťach a nechcieť za každú cenu zaujať svoje okolie. V tomto smere dnes kážem aj sebe samému, nakoľko ja sám mám takúto tendenciu – ukázať sa. Je v tom zrejme istá dávka exhibicionizmu, ale dnes sa dozvedáme, že menej je niekedy viac …
Keď takto Pán Ježiš vyzýva zástup, aby z Neho nerobili mediálnu hviezdu, rozpomenie sa evanjelista Matúš na veľmi zvláštne, ale silné slová z proroka Izaiáša: 18 Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie. Na neho vložím svojho Ducha a on oznámi právo národom. 19 Nebude sa škriepiť, ani kričať, na uliciach nikto nepočuje jeho hlas.
Evanjelista Matúš chápe jedno, čo vyplýva z izaiášových tzv. piesní o Hospodinovom služobníkovi. Jedná sa pritom o podstatný rys Božieho jednania. A síce, že tie najpodstatnejšie veci sa dejú nenápadne, bez reklám a bez záujmu verejnosti. Citovaná pieseň znie takmer ako z románu Proces od Franza Kafky: prebieha akýsi súd, dokonca ten najpodstatnejší súd na svete – no zdanlivo sa nič nedeje a všedný život beží ďalej, akoby sa ani nič nedialo. O tom najpodstatnejšom na uliciach sotva niečo započujete.
Podľa proroka Izaiáša Boh nepotrebuje robiť kampaň a pozerať sa na nás z každého billboardu. Nuž a evanjelista Matúš si všíma práve túto skutočnosť. A síce, že Ježiš sa chová presne týmto „izaiášovským“ spôsobom. Nemá potrebu sa hádať a naťahovať sa s niekým. Povie svoj názor na sobotu, ale nepotrebuje svojho protivníka znemožniť alebo zničiť. Namiesto toho ide preč. Kto Jeho slová prijíma, stáva sa požehnaným a blahoslaveným. Kto nie, ten ostáva vo svojich omyloch, na ktoré má ale právo, ako to vyplýva z konceptu o slobodnej vôli človeka. A predsa: i tak niečo podstatné Ježiš prináša a na rozhodnutí za Neho alebo proti Nemu sa niečo podstatné rozsudzuje. To je azda štvrtá platforma dokonalosti. A tá by sa dala vyjadriť slovami: aj keď vieš, že máš pravdu, nemusíš ju za každú cenu dokazovať, škriepiť sa s niekým a uzurpovať si posledné slovo. Radšej odíď. Aj tak si už urobil veľký kus roboty. Povedal si pravdu. A ako s ňou naloží tvoje okolie, to už nie je tvoj, ale ich problém.
20 Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu. Prvý motív, ktorý tu tak prorok Izaiáš ako aj evanjelista Matúš vyzdvihujú, je nenápadnosť. Boží služobník ide životom tak, že on sám nezanecháva obrovskú bombastickú stopu. A predsa: v skutočnosti robí to najpodstatnejšie v histórii. I keď tá si ho takmer ani nevšimla. Možno preto, že nenapáchal dosť škody na to, aby si ho historici všimli. Pretože veľakrát je to práve takto. História je plná krvilačných dobyvateľov, imperátorov a diktátorov, ale neraz si len málo všíma dobrodincov, ľudí s veľkým srdcom pred druhých, filantropov či humanistov.
Áno, priatelia! Toto je chorý rys tohto sveta. Sme schopní viac sa sústrediť na to zlé ako na to dobré. Viac na to choré v spoločnosti ako na to zdravé a hodnotné. Keď sa povie Mikuláš Černák, každý vie, že je to mafián a boss všetkých bossov a že je odsúdený na doživotie. Minule som na Dvojke pozeral v priamom prenose oceňovanie pracovníkov, ktorí pôsobia v sociálnych zariadeniach. Prebaľujú starčekov v domovoch dôchodcov, kŕmia ich, umývajú, holia ich, modlia sa s nimi, robia im spoločnosť atď. Sestry a bratia! Kto vie o nich? Kto ich pozná po mene? Poväčšine nie sú mediálne ani verejne známi. Svoju službu robia v tichosti a v láske a obetavosti – tak k druhému človeku ako aj k Bohu. Myslím si, že to je to, čo od nás Kristus žiada. Žiť svoje kresťanstvo na tomto svete bez potreby žiary reflektorov a kamier. Avšak v istote, že Boh to všetko vidí a raz všetka naša úprimná a nezištná služba dôjde svojej odmeny. A to je azda v poradí piaty rys dokonalosti, ako to vyplýva z prečítaného textu.
Druhý motív, ktorý sa v tomto verši objavuje je: neodsudzovanie. Áno, znie to paradoxne. On je tým súdom a sudcom, a pritom neodsudzuje. A tým dáva príklad aj nám samotným, aby sme ani my k druhému človeku nepristupovali s odsúdením, ale skôr s prijatím. So snahou pochopiť jeho situáciu a vžiť sa do nej. Pre mňa osobne je toto šiesty rys dokonalosti a boja za ňu.
21 V jeho meno budú dúfať národy. Drahý brat, milá sestra! A v koho dúfaš ty? V sociálny systém, v politikov, v priateľov, v rodinu, v peniaze? Môže toho byť neúrekom, v čo je človek schopný a ochotný dúfať. No my sme dnes tak prorokom Izaiášom ako aj evanjelistom Matúšom pozvaní k niečomu inému. A síce: aby sme dúfali len v jedného. V Toho, ktorý ako jediný si naše dúfanie zaslúži. V Trojjediného Boha – Otca, Syna i Ducha Svätého. Pretože tak je to spravodlivé a dokonalé. A to je posledná, siedma forma dokonalosti, ku ktorej sme dnes pozvaní.
Na záver: skúsme si dnešné formy dokonalosti zopakovať!
- Vedieť kedy ostať, argumentovať, biť sa za svoju pravdu a názor a vedieť kedy odísť a nechať všetko tak, pretože akákoľvek argumentácia aj tak nemá veľký zmysel.
- Poznanie, že som nemocný. Pokiaľ aj nie telesne, potom určite duševne a duchovne. A potrebujem pomoc. Potrebujem uzdravenie, potrebujem Krista, Jeho zásah, Jeho dotyk.
- Nebyť silou mocou v centre pozornosti a obdivu. Nepretŕčať sa v každej reklame, neukazovať sa za každú cenu na sociálnych sieťach a nechcieť za každú cenu zaujať svoje okolie.
- Aj keď vieš, že máš pravdu, nemusíš ju za každú cenu dokazovať, škriepiť sa s niekým a uzurpovať si posledné slovo. Radšej odíď. Aj tak si už urobil veľký kus roboty. Povedal si pravdu.
- Ži svoje kresťanstvo na tomto svete bez potreby žiary reflektorov a kamier. Avšak v istote, že Boh to všetko vidí a raz všetka naše úprimná a nezištná služba dôjde svojej odmeny.
- K druhému človeku nepristupuj s odsúdením, ale skôr s prijatím. So snahou pochopiť jeho situáciu a vžiť sa do nej.
- Dúfaj len v jedného. V Toho, ktorý ako jediný si naše dúfanie zaslúži. V Trojjediného Boha – Otca, Syna i Ducha Svätého. Pretože tak je to spravodlivé a dokonalé.
Kiež nám dá Pán Boh múdrosť i svojho Svätého Ducha, aby sme v tomto zápase a boji dokonalosť obstáli a nakoniec aj zvíťazili. Amen.
