22. po sv. Trojici – Znamenia konca času
Written by radovan on nov 12, 2017 in - No Comments
22. nedeľa po Sv. Trojici – 12. 11. 2017
Znamenia konca času
Mk 13, 8 – 9. 12 – 13
8 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami budú zemetrasenia, bude hlad i zmätok. To je začiatok bolestí. 9 Vy sa však majte na pozore: vydajú vás súdom, budú vás biť v synagógach a stavať pred vladárov a pred kráľov pre mňa, aby ste im vydávali svedectvo.
12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa; a povstanú deti proti rodičom a usmrtia ich. 13 A všetci vás budú nenávidieť pre moje meno; ale kto vytrvá do konca, bude spasený.
Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi.
Boj národov, zemetrasenia, hlad, zmätok, súdy, vraždy a môžeme vymenovávať plno ďalších ohavností tohto sveta. Choroby, trápenia, chudoba, šikana, rasizmus, autonehody, znásilnenia, krádeže, podvody, obchody s „bielym mäsom“, únosy, … Áno, toto všetko sa na našom svete nachádza a deje, ba zďaleka tomuto zoznamu žiaľ nie je koniec. Súženia, ktoré sa nachádzajú na našom svete sa častokrát dotýkajú aj nás. Našich príbuzných, priateľov, našich rodín, ale aj nás samotných.
Keby sme teraz, každý jeden z nás, ktorí sme tu dnes v tomto chráme Božom zhromaždení, mali povedať o svojom súžení, trápení, o svojich problémoch, asi nejednému z nás by sa ťažko rozprávalo a možno aj nejedno oko by nezostalo suché. No, aj taká je realita dnešného sveta. Bolestivá, ťažká, mnohokrát náročná, umárajúca; že častokrát si myslíme, že už to nemôže byť ani horšie, že všetko toto utrpenie ďalej už nevydržíme a že viac už naozaj nezvládneme. Všetky sily, ktoré sme mali sú na konci.
Uvedomujeme si, že potrebujeme pomoc. Niekoho alebo niečo, ktorý/ktorá/ktoré by nám podal/a/o pomocnú ruku z našej starosti. A tak hľadáme, v nádeji čakáme, pozeráme vôkol seba v domnení, že si nás niekto všimne. Že niekto uvidí na nás, naše trápenie, že niekto uvidí, že na tento boj nám už všetky naše sily, ktoré sme mali, došli, jednoducho minuli sa. A tak, bratia a sestry, čakáme. Čakáme na našu záchranu, na vykúpenie, na našu spásu, možno aj na smrť. No, kedy prídu, nevieme.
Kristus nám dnes v svojom slove Božom hovorí, VYTRVAJTE. Vytrvajte až do konca času. Vytrvajte vo všetkom, čo prežívate a zažívate. Pomyslíme si, vytrvať v trápení? Trápení trvajúcom týždne, mesiace, ba aj roky? Nie je to vysoká požiadavka od Pána Ježiša Krista? My sme už unavení z toľkého trýznenia. A ešte máme v ňom vytrvať? Kristus asi nevie, čo od nás žiada…
Kristov život však, tak isto ako tie naše, nebol jednoduchý, a to napriek tomu, že je Bohom. No bol aj človekom. Už od Jeho narodenia v Betleheme ho chceli pripraviť o Jeho život. Najprv kráľ Herodes, ktorý v dôsledku zaručenia si svojho kráľovského postavenia v ríši, vydal nariadenia pozabíjať všetkých prvorodených mužských potomkov. Tiež satan, ktorý pokúšal Ježiša na púšti tri dni, aby sa mu Ježiš podrobil, a tak, aby prišiel o svoj život. Tiež úklady a počínanie si vrcholných predstaviteľov náboženskej skupiny – judaizmu – farizejov, sadukajov, zákonníkov, ktorí nie len vyvolávali verejné spory, hádky s Ježišom, ale aj navádzali ľudí proti nemu, aby ho pripravili o život. Ich intrigy dosiahli žiaľ vrchol. Tým vrcholom bol súd s Kristom, ktorého napokon nespravodlivo odsúdili na smrť ukrižovaním. No, ako keby nestačilo samotné nespravodlivé odsúdenie na smrť, musel Kristus ešte aj pred svojou smrťou ponižujúco trpieť. Tŕňová koruna, spôsobujúca krvavé rany na hlave, minimálne kusy oblečenia na tele, ak sa to dá nazvať oblečením, nesenie ťažkého vyše 50 kg neopracovaného dreveného kríža vzdialenosťou asi 600 metrov, ktorého triesky sa bolestivo vnárali do doráňanej kože a vyčerpaného tela Ježiša Krista, a napokon samotné pribitie tela klincami na tento kríž a ďalšie napáchané ohavnosti na jednom bezbrannom a nevinnom človeku je, milý brat a drahá sestra, viac než hrozné, otrasné a strašné.
A tak sa dnes Pána Boha môžeme pýtať, po týchto ľudských ohavnostiach slovami žalmistu z 8. kapitoly, 5. veršu: „Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?“ Čo je človek že Pán Boh napriek tomuto všetkému stojí pri človeku? Že nám pomáha, keď sa nám zdá, že je všetkému koniec. Že nás podopiera v našich súženiach, aby sme ešte hlbšie nepadli. Že stojí pri nás, keď nám dochádzajú všetky naše sily. Že je s nami, aj keď ho obviňujeme za naše ťažkosti. Čo je človek, Pane Bože, čo sme my, že sa nás ujímaš a že si stále napriek všetkému s nami?
Aby sme si priblížili túto situáciu, predstavme si osobu, ktorú na tomto svete veľmi milujeme, ktorú ľúbime. Táto osoba však ubližuje druhým ľuďom – kradne, podvádza, aj zabíja. No, napriek tomu, že takto koná, hoci radikálne s tým nesúhlasíme a trápime sa kvôli tomu, nebudeme ho/ju ľúbiť? Nevytrváme pri ňom až dokiaľ si všetky svoje činy neuvedomí? Nebudeme s ním/ňou do konca, majúc nádej, že všetko oľutuje?
Vytrvalosť, trpezlivosť, s ktorými máme k problémom a súženiam tohto sveta pristupovať sa nám už možno zdajú vyčerpané. No, neskrýva a neodzrkadľuje práve tá vytrvalosť alebo trpezlivosť našu nádej? Nádej a vieru, s ktorými Kristus zniesol všetko to utrpenie, poníženie a bolesť? Vytrvalú nádej prekonávajúcu všetko súženie, bolesť, trápenie a s ktorou máme vieru, že raz nastanú dobré časy a konce všetkým ohavnostiam sveta.
Bratia a sestry, pri pohľade na život Ježiša Krista sa môžeme učiť vytrvalosti. Vytrvalosti v pokoji, milosti, láske, nádeji, vytrvalosti v boji so všetkými ohavnosťami tohto sveta. Zotrvávať v niečom a nepoľavovať je však dnes pri pohľade na náš svet náročné. Je náročné, pretože častokrát nevidíme východisko. No, v dnešnom prečítanom biblickom texte sme mohli počuť slová Pána Ježiša Krista: „Kto vytrvá do konca, bude spasený.“ (v. 14) Ten, kto vydrží a obstojí voči všetkým nástrahám života získa od Boha to najcennejšie, a to vykúpenie, záchranu, svoju spásu.
Amen.
Modlitba:
Milostivý Bože a Otče náš nebeský, na Tvoju dobrotu a lásku sa v tejto chvíli obraciame. Ty si darcom všetkých dokonalých darov, a preto v Tebe skladáme dnes naše dúfanie. Ďakujeme, že si naše životy zachoval až doposiaľ a že k nim pridávaš ďalšie dni a roky. Ďakujeme Ti, že môžeme žiť v pokoji a mieri. Prosíme Ťa, zachovaj tento pokoj aj naďalej nám, Tvojmu ľudu a celému svetu. Dávaj pokoj tam, kde sú nepokoje, kde ľudia znášajú všelijaké ťažkosti a problémy. Za tých, ktorým pomôcť nemôžeme, k Tebe sa modlíme: pomôž im a posilňuj ich nádejou v lepšie časy. Buď naďalej našim Ochrancom a milostivým Otcom v Pánovi Ježišovi Kristovi. A keď raz príde Tvoja hodina, prosíme Ťa, zhromaždi si svoj ľud do svojho večného kráľovstva, kde viac nebude bolesti, boja a nepokoja, zemských trápení, ale naopak, kde vládne večný mier. Amen.
