3. nedeľa po Veľkej noci – Hviezdna obloha ako inšpirácia
Written by radovan on máj 01, 2020 in - No Comments
- nedeľa po Veľkej noci – 3.5.2020
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného Pána, Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 1, 14 – 19
14 Boh povedal: „Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby oddeľovali deň od noci a označovali obdobia, dni a roky! 15 Nech svietia na nebeskej oblohe a osvetľujú zem!“ Tak sa aj stalo. 16 Boh utvoril dve veľké svetlá: väčšie, aby vládlo dňu, a menšie, aby vládlo noci; urobil aj hviezdy. 17 Boh ich umiestnil na nebeskej oblohe, aby svietili na zem, 18 aby vládli vo dne i v noci a oddeľovali svetlo od tmy. Boh videl, že je to dobré. 19 Bol večer a bolo ráno, štvrtý deň.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Hviezdy a planéty našej slnečnej sústavy už odjakživa fascinovali ľudstvo. Bolo tomu tak v minulosti a nie je tomu inak ani dnes. Počas jasnej noci človek s úžasom hľadí na hviezdnatú oblohu, vníma tie obrovské diaľky vesmíru na jednej strane i svoju maličkosť a limitovanosť na strane druhej. Vníma veľkosť a majestát, múdrosť a inteligenciu Stvoriteľa – toho nebeského architekta – na jednej strane, i svoju vlastnú obmedzenosť a krehkosť na strane druhej. To všetko veriaceho človeka zároveň napĺňa úžasom z toho, že ten majestátny Stvoriteľ je súčasne aj našim dobrým nebeským Otcom, v rukách ktorého sme a ktorý to s nami myslí dobre.
Bratia a sestry, pravda je však taká, že pohľady na hviezdnatú oblohu nie vždy človeka privádzali iba k úvahám tohto typu. Starovekí Babylončania a Asýrčania napríklad verili, že slnko, mesiac a hviezdy sú bohovia, ktorí určujú život na zemi a vedia ho pozitívne ovplyvňovať. I keď sa nám dnes takáto predstava a viera môže javiť ako dávno prekonaná, predsa len tomu tak celkom nie je. Veď až dodnes je nemálo takých ľudí, ktorí si čítajú horoskopy, pretože dúfajú, že hviezdy im dajú radu pri prekonávaní životných situácií, že im nejakým spôsobom pomôžu, či poradia alebo usmernia. Aj na začiatku každého dielu „Akty X“, ktorý bol ako seriál jedného času veľmi populárny, nakoľko pojednával o paranormálnych javoch fascinujúcich človeka a ktorý som si aj ja sám rád pozrel, sa hovorí : Pravda je vo hviezdach …
Bratia a sestry, tak ako to vlastne je s tými hviezdami a s tou pravdou? Je nesporný fakt, že dokonca aj racionálne zmýšľajúcich vedcov to tiahne ku hviezdam. Diaľky vesmíru sú pre nich fascinujúce a v jeho obrovských rozmeroch a priestoroch hľadajú odpovede na otázky čo sa vzniku života týka, ale aj odpovede ohľadom toho, akoby mohla vyzerať bližšia či vzdialenejšia budúcnosť vesmíru. Počas týždňa som mal možnosť čítať o Hubblovom teleskope, ktorý nám ako ľudstvu počas posledných desiatok rokov poskytol veľmi cenné informácie ohľadom vzdialených galaxií vo vesmíre. Na základe pozorovaní, ktoré nám tento technický výdobytok poskytol, sa vek vesmíru odhaduje na cca 13,5 miliardy rokov. Ba dokonca sa vďaka tomuto teleskopu podarilo potvrdiť teóriu pána Hubbla ohľadom rozpínavosti vesmíru. Dovolím si povedať, priatelia, že tieto najnovšie vedecké poznatky, pozorovania a objavy si vôbec neprotirečia s tým, o čom pojednáva aj samotná biblická správa o stvorení, konkrétne aj o stvorení nebeských telies. Pokiaľ sa totiž na vzťah vedy a viery pozeráme zo správneho uhla pohľadu, potom vieme jedno : Tak veda ako aj viera majú svoje vlastné pole pôsobnosti. Kde veda končí, tam nastupuje, resp. pokračuje viera. Veda odpovedá na otázku : „Ako?“. Viera zas odpovedá na otázku : „Kto?“ Resp. „Prečo? Za akým účelom?“ Bratia a sestry, pokiaľ sa na tento vzťah pozeráme takto, potom k protirečeniu nemôže dôjsť.
Keď čítame biblickú správu o stvorení nebeských telies, ktorá nám v úvode zaznela, je z nej evidentné, že podľa Písma svätého tak slnko, mesiac ako aj hviezdy nie sú žiadnymi bohmi. Pisateľ posvätného textu sa dokonca ani nenamáha pomenovať ich po mene. Nikde nehovorí menovite o slnku ani o mesiaci. Hovorí len o väčšom a menšom svetle. Robí tak z toho dôvodu, že pohanské národy susediace s Izraelom práve slnko a mesiac vnímali ako svoje božstvá, ktoré uctievali, vzývali a klaňali sa im. Robí tak z toho dôvodu, že človek vo svojom poblúznení je ochotný zájsť až tak ďaleko, že namiesto skutočného Boha – Stvoriteľa začne uctievať slnko, mesiac a hviezdy ako božstvá, i keď sú to iba stvorenia.
V každom prípade sa však jedná o svetlá, ktoré tam umiestnil skutočný Boh za tým účelom, aby osvetľovali obrovské priestory vesmíru ako aj našu zem. Jedná sa o svetlá, ktoré majú svoje určenie a poslanie. Majú človeku predovšetkým slúžiť, nie panovať nad ním. Nie sú tú žiadni bohovia, ktorí by mohli vypočuť naše modlitby, prosby či volania a nejakým spôsobom zasiahnuť v náš prospech. Nie sú to sily, ktoré by nejakým spôsobom mohli vplývať, či už pozitívnym alebo negatívnym spôsobom, na ľudský osud. Sú to v prvom rade stvorenia, ktoré nevznikli samé od seba. Nie sú tu sami pre seba, ale majú slúžiť zemi a človeku na nej.
Bratia a sestry, pokiaľ sa však dnes predsa len hviezdami chceme inšpirovať, fascinovať a niečomu sa od nich naučiť, potom možno práve tomuto : tak ako hviezdy tu nie sú samé pre seba, ale preto, aby slúžili, tak aj my ľudia. Ani nás Boh nestvoril preto, aby sme tu žili len sami pre seba a starali sa len sami o seba. Sme tu preto, aby sme si navzájom slúžili a boli tu pre druhých. Toto má byť naplnením, poslaním a zmyslom nášho života. Takto sa môžeme stať aj my sami „hviezdami“, obrazne povedané, a to bez toho, aby sme museli vyhrať v „Superstar“.
Drahí priatelia, prečo o tom všetkom takto pojednávam? Moje dnešné zamyslenie celkom určite nechce a ani nemá byť nejakou astronomickou prednáškou alebo novými „bránami vesmíru dokorán“, obľúbeným televíznym programom, ktorý ešte počas socializmu moderoval pán Jiří Grigar a ktorý sa venoval populárnym spôsobom astronómii. Predovšetkým na to nemám dostatočné ani potrebné vzdelanie. No v každom prípade pointa, či posolstvo biblickej správy je takáto : Keď už samotný vesmír, kozmos, resp. univerzum so svojimi nespočítateľnými hviezdami a nekonečnými rozmermi v nás ľuďoch vzbudzuje úctu, rešpekt, obdiv či úžas, potom by sme ešte viacej mali žasnúť nad Tým, ktorý to všetko, celú tú krásu, nádheru vytvoril. Áno, bratia a sestry! Niečo na spôsob toho, čo nádherne vyjadril známy filozof Immanuel Kant. Na jeho náhrobku je vyrytý jeho známy výrok: „Dve veci napĺňajú moju myseľ vždy novou a rastúcou úctou, čím častejšie sa nimi zaoberám: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne.“
Drahí priatelia, biblická pravda je taká, že hviezdy nijakým spôsobom neurčujú náš osud, neurčujú náš život ani neovplyvňujú našu budúcnosť. I keď sú krásne a fascinujú nás, v biblickom poňatí nie sú nič viac a nič menej ako veľmi veľké a veľmi vzdialené „lampy“. Naša pomoc je naopak v mene Hospodinovom, ktorý učinil nebo i zem. Krásne túto pravdu vyznáva a opisuje žalmista v 121. žalme : Pozdvihujem si oči k vrchom: Odkiaľ mi príde pomoc? 2 Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem. 3 Nedá sa klátiť tvojej nohe; tvoj ochranca nedrieme. 4 Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela. 5 Hospodin je tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici; 6 slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. 7 Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu. 8 Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky.
Bratia a sestry, áno! Naša pomoc je v mene Hospodinovom, na pokyn ktorého sú tu aj slnko, aj mesiac aj hviezdy. Nič sa nedeje bez Jeho zvolenia, nič sa nedeje bez Jeho vedomia. Túto skutočnosť opäť krásne vidíme vo vianočnom príbehu : keď Boh v Ježišovi Kristovi vstúpil do tohto sveta, aby nás zachránil, a to celkom nenápadným spôsobom, keď sa narodil niekde na konci sveta v maštaľke, práve vtedy sa na oblohe objavuje nová hviezda, ktorá je znamením nového kráľa. Je viditeľná celému vtedajšiemu svetu, aby oznámila zrod niekoho výnimočného a jedinečného. Celá táto „nebeská scéna“ sa pritom nedeje svojvoľne či náhodne. Veriaci človek za tzv. zrodom novej hviezdy vidí jasné, mocné a jednoznačné Božie riadenie a načasovanie.
Celé toto dnešné pojednanie o hviezdach, nebeských svetlách a planétach však nakoniec predsa len smeruje k svojmu vyvrcholeniu. Tým vyvrcholením je predovšetkým téma dnešnej 3. nedele po Veľkej noci. Po latinsky znie : Jubilate! To v preklade znamená : Oslavujte! My dnes vieme oslavovať kadekoho a kadečo. Oslavujeme svoje narodeniny a rôzne životné jubileá, oslavujeme postup v práci, oslavujeme narodenie dieťaťa, vstup do manželstva, oslavujeme uzdravenie z choroby, a tak by sme mohli dlho pokračovať. Ľudia sú schopní nájsť si dôvod na oslavu veľmi rýchlo. V každom prípade dnešná nedeľa, ktorú na pôde kresťanskej cirkvi slávime, je pozvaním k tomu, aby sme nezabúdali aj na oslavu Toho, ktorý si ju predovšetkým zaslúži. Veď žijeme iba z Jeho vôle a Jeho moci. Nuž a to, čo máme, čo sme dokázali a kto sme – to všetko je rovnako tak výsledkom Jeho požehnania a dobrodenia s nami, pri nás a nad nami.
Nedeľa „Jubilate“ pre nás nechce byť iba pekným odporúčaním a možnosťou. Jubilate – to je v latinčine imperatív, teda rozkazovací spôsob. To znamená : je to príkaz. Z toho vyplýva jedno: Oslava Boha by sa pre nás mala stať akýmsi životným programom, štýlom života. Náš celý život by mal byť takouto oslavou Boha. Nuž a krásne hviezdnaté nebo nad nami nám v tejto oslave nekonečného Stvoriteľa, milujúceho Pána, láskavého Spasiteľa a nášho dobrotivého Otca nebeského chce napomáhať a inšpirovať nás k takémuto jednaniu. Drahý priateľ, je tvoj život oslavou Hospodina? Vidí na tebe tvoje okolie, že svojim životom oslavuješ Toho, z moci ktorého žiješ, hýbeš sa a trváš?
Nedeľa „Jubilate“ nás však pozýva aj k tomu, aby sme analyzovali, čo alebo koho možno vo svojom živote oslavujeme viac ako Pána Boha. On je totiž Ten, kto v zozname všetkých našich osláv chce stáť na prvom mieste. Drahý brat, milá sestra, je Hospodin naozaj na piedestáli oslavy v tvojom živote? Nepostavil si tam náhodou samého seba? Nepostavil si tam náhodou svojho životného partnera, svoje deti, rodinu, úspechy v práci, kamarátov a podobne? Áno, ja viem – to všetko je hodné oslavy v našom živote, pretože to všetko má pre nás svoju vysokú cenu. No najväčšiu cenu pre nás má mať náš Boh. On totiž zaplatil tú najvyššiu cenu za naše vykúpenie a spasenie. A preto si našu oslavu zaslúži úplne najviac.
Drahý brat, milá sestra, pokiaľ si tieto skutočnosti mocne uvedomuješ, začni svoje osobné „Jubilate“ Hospodina už dnes možno aj slovami 148. žalmu : 1 Haleluja! Chváľte Hospodina z nebies, chváľte Ho na výsostiach! 2 Chváľte Ho, všetci Jeho anjeli, chváľte Ho všetky Jeho voje! 3 Chváľte Ho, slnko s mesiacom, chváľte Ho, všetky jagavé hviezdy! 4 Chváľte Ho nebies nebesá a vody, čo sú nad nebesami! 5 Nech chvália meno Hospodinovo; lebo On rozkázal, a boli stvorené. 6 Postavil ich na večné veky; medzu im dal, a neprekročia ju. 7 Chváľte Hospodina zo zeme, ozruty morské a všetky priehlbiny! 8 Oheň a kamenec, sneh a hmla, víchor, čo vykonáva Jeho slovo! 9 Vrchy a všetky pahorky, ovocné stromy, všetky cédre; 10 divá zver a všetok dobytok; plazy a okrídlené vtáctvo! 11 Kráľovia zeme, všetky národy, kniežatá, všetci sudcovia zeme; 12 mládenci aj panny; starci aj mládež! 13 Nech chvália meno Hospodinovo, bo jediné Jeho meno je vyvýšené, Jeho veleba nad zemou a nebom. Haleluja! Amen.
