3. po sv. Trojici – bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.
Written by radovan on jún 29, 2017 in - No Comments
3.nedeľa po sv. Trojici – 2. 7. 2017
„bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa“
Piesne: 194, 651, 558, 561, A – 88 / Lk 15, 1 – 7 / Mich 7,18 – 20
Pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum, ten nech je so všetkými vami! Amen.
Lk 15, 1 – 3. 11b – 32
1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. 2 Farizeji a zákonníci však reptali: Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi. 3 Vtedy im povedal toto podobenstvo: Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A otec im majetok rozdelil. 13 Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. 16 Túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. 17 Vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. 19 Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov. 20 Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. 22 Ale otec povedal svojim sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Vezmite vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa. A všetci sa začali radovať. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. 27 Sluha odpovedal: Vrátil sa tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý. 28 Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi: Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa. 31 Ale otec mu povedal: Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
3. nedeľa po Svätej Trojici, ktorú dnes slávime, pojednáva o „nájdení strateného“. Jedným z možných kázňových textov na túto nedeľu je aj podobenstvo o tzv. stratenom alebo aj márnotratnom synovi, ktoré ja osobne považujem za jeden z najsilnejších a najkrajších biblických príbehov. Pozrime sa naň v tejto chvíli trocha lepšie! Čomu nás toto Ježišovo podobenstvo chce priučiť? Čo nám chce povedať o nás – ľuďoch na jednej strane a Pánu Bohu na strane druhej? Pán Ježiš v prečítanom príbehu ilustruje rodinu, ktorá pozostáva z otca a jeho dvoch synov. O matke tu nie je reč. Je to tak asi preto, nakoľko tá už pravdepodobne nežila, bola zrejme mŕtva. Alebo preto, nakoľko vo vtedajšej patriarchálnej forme rodiny sa o ženách veľa nehovorilo, ani nepísalo Z príbehu vidno, že otec má veľké gazdovstvo, ktorému sa darí a ktoré prosperuje. Svedčí o tom i tá skutočnosť, že sa tu objavuje vlastné služobníctvo. Obidvaja synovia do istého času taktiež aktívne pracujú na domácom hospodárstve. Až príde chvíľa, ktorá otcovi láme srdce. Mladší syn prichádza so žiadosťou vyplatenia jeho podielu.
Bratia a sestry, každý rodič zrejme počíta s tým, že raz svoje dieťa, takpovediac, stratí. Stále síce ostáva rodičom, matkou, či otcom, ale po čase sa dieťa osamostatňuje. Stavia sa na vlastné nohy, opúšťa rodný dom, založí si rodinu a žije svoj vlastný život. Takto to predpokladá aj samotná Biblia, kde hneď na začiatku v knihe Genezis čítame : Opustí muž svojho otca i svoju matku, priľne k svojej žene a budú jedno telo.
Predsa však je to pre rodiča bolestná chvíľa, s ktorou sa on sám musí vnútorne vyrovnať a vysporiadať. Práve tu neraz vidíme mnoho zbytočných problémov v manželstvách, keď rodičia nepochopili, že pre svoje deti už majú byť iba hlasom poradným a nie tým posledným, rozhodujúcim. Tí rodičia, ktorí sa až príliš vŕtajú vo veciach manželského života svojich detí, zväčša narobia viac škody ako úžitku. Tí rodičia, ktorí sa nevedia vyrovnať a stotožniť s tým, že takýto je kolobeh života, že raz dôjde k tomu momentu, a ja zostanem doma sám – tí potom veľmi strpčujú ďalší život svojho dieťaťa, neraz ho aj citovo vydierajú, a to na spôsob – máš radšej svojho životného partnera, alebo mňa? A to je už chorý stav.
Akokoľvek sa však rodič na túto „stratu“ pripravuje, predsa ona môže byť veľmi bolestná. Pre otca to určite bolo určite veľmi bolestivé, keď sa dopočul o nemravnom a ľahkom živote svojho mladšieho syna. Určite mu neraz prešlo hlavou : Čo som len zanedbal? Kde som pri výchove spravil chybu? Či som sa nesnažil dať obom svojim synom rovnaký dobrý základ? Čo zlyhalo?
V súvise s týmito otázkami sa mi dostal do rúk jeden traktátik s názvom „Ako vychovať chuligána“ – 10 rád pre rodičov. Nevravím, že práve toto bolo problémom otca z nášho podobenstva. Každopádne toto môže byť veľkým problémom výchovy dnešných detí.
- Odmalička dávajte dieťaťu všetko, čo si bude žiadať.
- Dôsledne robte všetko za dieťa. Keď rozhádže svoje veci, sami ich pozbierajte a upracte. Takto bude presvedčené, že zodpovednosť za to, čo robí, nie je na ňom, ale na jeho okolí.
- Svojmu dieťaťu nič nezakazujte! Dovoľte mu všetko čítať, pozerať, vyskúšať. Len tak získa skúsenosti a spozná, čo je preň dobré a čo zlé.
- Smejte sa jeho neslušným a hrubým slovám, vtipom. Bude si o sebe myslieť, že je múdre a zaujímavé.
- Chráňte ho pred náboženským vplyvom. Nič mu nehovorte o Bohu. Neposielajte ho na náboženstvo ani do kostola. Keď dospeje, samo si vyberie náboženstvo i svetonázor.
- Nikdy nehovorte dieťaťu, že niečo robí zle. Chúďa, ešte by trpelo pocitom viny.
- Vždy sa hádajte v jeho prítomnosti, nešetrite nadávkami, môžete použiť aj hrubú silu. Keď vyrastie a založí si rodinu, tieto skúsenosti sa mu zídu.
- Dávajte mu toľko peňazí, koľko bude chcieť. Nech sa má dobre. Bolo by hrozné, keby muselo drieť tak, ako kedysi vy.
- Doprajte mu komfort : značkové oblečenie, zábavné hry na počítači, dovolenky, kamarátov… Splňte všetky jeho priania. Veď keby pociťovalo nejaký nedostatok, bolo by nesvoje, nervózne a zakomplexované.
- Vždy bráňte svoje dieťa. Nie je dôležité, kto má pravdu, alebo s kým sa dostalo do konfliktu – s učiteľom, susedmi alebo s políciou. Nesmiete dopustiť, aby mu ktokoľvek ukrivdil.
Ak aj napriek uplatňovaniu týchto výchovných zásad nevyrastie z vášho dieťaťa chuligán, nie je vina na vašej strane. Urobili ste všetko, čo sa dalo, aby ste ho skazili.
Bratia a sestry, nechajme teraz na chvíľku otca a venujme pozornosť mladšiemu synovi! Ten s vačkom plným peňazí, no s málo skúsenosťami sa začína obklopovať nie práve najlepšou spoločnosťou. A tak to s ním ide dole vodou. Koľko takýchto skrachovancov medzi sebou vidíme! Toto je nebezpečenstvo, ktoré dnes veľmi ohrozuje naše deti, či vnúčatá. Vidina rýchleho zbohatnutia, pokiaľ možno bez práce a námahy. A potom si už len užívať a užívať, o nič sa nestarať a nepracovať, žiť si, ako sa povie, na vysokej nohe. Nuž, ale tak to v živote nechodí. Alebo aspoň nie veľmi dlho. Dôsledky nie sú príjemné. Aj mladšiemu synovi postupne začínajú dochádzať prostriedky. Ekonomika nepustí. Ak len míňaš a nezarábaš, potom veľmi rýchlo zistíš, že už nemáš čo míňať. A pokiaľ ťa obklopili priatelia len preto, že si si mohol dovoliť to, čo oni nie, potom, keď je vačok prázdny, rýchlo zostaneš sám a nikto si na teba nespomenie. A tak presne končí aj mladší syn. Klesá tak veľmi, že je ochotný nasýtiť sa odpadkami z tohto istého válova spolu s prasatami. Ale nikto mu ich nechce dať. Lebo z prasaťa, keď si ho vychovám, mám aspoň nejaký osoh. Zabijem ho a mám mäso a ďalšie výrobky. Ale z lajdáka, ktorý si vlastného otca nevážil a nenaučil sa pracovať, z toho nemám nijaký osoh.
A tu sme svedkami obratu. V 17. verši čítame : Vtedy vstúpil do seba… Áno, milí priatelia, niekedy človek musí padnúť totálne na dno, aby sa mu otvorili oči a aby spoznal pomýlenosť, arogantnosť a povrchnosť svojho doterajšieho života. V prípade mladšieho syna to bolo takpovediac v hodine dvanástej – keď už hynul od hladu a mlel z posledného. Vtedy si spomenul na svojho dobráckeho otca a na dostatok všetkého u neho. A tak robí zásadné rozhodnutie : Musím sa vrátiť späť. Avšak neprichádza s hrdo vztýčenou hlavou, tak ako odchádzal. Vracia sa na kolenách s pokorou a vyznaním : Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe a nie som hoden menovať sa viac tvojim synom. Prijmi ma ako jedného z nádenníkov.
A čo na to otec? Svojho syna nezatracuje. Veď je to jeho dieťa. Tak veľa pre neho doteraz urobil. Syn ho síce veľmi zranil. Veľmi mu ublížil. Ale on mu chce odpustiť a všetko vrátiť do pôvodného stavu. Nie však zaslepene a bezhlavo sa vrátiť do starých koľají. A tak na tomto mieste sme svedkami riešenia problému. Najprv syn si uvedomuje svoje zlyhanie, svoj pád. Potom u neho nasleduje vyznanie svojho hriechu pred tým, komu najviac ublížil, aby mu následne bolo odpustené zo strany otca, ktorý ho naspäť prijíma ako svojho syna, a to so všetkými poctami. Otec stav svojho syna definuje ako stratenosť a smrť. Áno, bratia a sestry, iba takto kruto, avšak pravdivo možno definovať status tých, ktorí sa ocitli ďaleko od Boha. Avšak stala sa zmena : bol mŕtvy a ožil. Bol stratený a našiel sa.
Čo na to starší syn a brat a v jednej osobe? Ten je postupom otca značne nahnevaný. Na tomto mieste sa v našom príbehu musíme vrátiť na samotný začiatok. Prečo vlastne Ježiš toto podobenstvo hovorí? Bolo to kvôli reptaniu farizejov a zákonníkov, ktorí vraveli : Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi. Tak sa vlastne dostávame k duchovnému odkazu daného príbehu. Starší syn v podstate reprezentuje túto skupinu – farizejov a zákonníkov. Tých netrápilo, že mnohí v ich okolí sú od Boha vzdialení a nekráčajú po dobrých cestách. Odmenu a dedičstvo chceli len pre seba. A preto sú postupom Pána Ježiša nahnevaní. Mysleli si, že aj On takýchto márnotratníkov zavrhne. A tak ako oni ich nemali za nič a patrične, s opovrhnutím im to dávali najavo, tak verili, že aj Pán Ježiš to takto urobí. Ale deje sa pravý opak. Otec, ktorý v tomto podobenstve symbolizuje Pána Boha je vo svojej dobrote taký veľký a nepochopiteľný, že On aj tomu nevďačnému a drzému dieťaťu chce dať toľko ako tomu poslušnému. Samozrejme, ako to z nášho príbehu vyplýva, po splnení určitých predpokladov – a tými sú pokánie, ľútosť nad doterajším spôsobom života, zármutok nad tým, že som ranil lásku a starostlivosť Otca, samotné vyznanie týchto svojich omylov a následná viditeľná zmena ďalšieho života. To, čo sa farizejom a zákonníkom javilo ako nespravodlivosť, práve v tom sa prejavuje skutočná Božia spravodlivosť, ktorá aj poslednému chce dať toľko ako prvému. Božia spravodlivosť, ktorá sa teší viac z jedného hriešnika, ktorý činí pokánie ako z 99 spravodlivých, ktorí nepotrebujú činiť pokánie.
Milí priatelia, z príbehu jasne vyplýva, že Otec na svojho syna nezabudol. Zrejme každý deň vyšiel na miesto, kde sa s ním rozlúčil, a to v nádeji, že sa syn vráti, že sa s Ním opäť stretne. Takto Pán Boh očakáva a vyhliada každého jedného z nás. Ako dobrý rodič svoje dieťa. Keď ho vidí prichádzať, rozbehne sa v ústrety k nemu a nanovo ho prijme.
Je už zrejme jasné, koho v tomto príbehu reprezentuje mladší syn. V ňom sa my všetci poznávame, a to vždy vtedy, ak chceme mať opraty svojho života my sami pevne vo svojich rukách. My chceme mať všetko pod kontrolou. My preberáme zodpovednosť. My sa cítime ako majstri sveta, ktorí to všetko v pohode zvládnu. Ale všetko len dočasu. Krízy, ťažkosti a problémy života si aj nás nájdu a vtedy sa aj nám otvárajú oči a my začíname veci vnímať ináč. Dnes musíme celkom otvorene skonštatovať : Vďaka Bohu za takéto, síce bolestné, ale uzdravujúce momenty, ktoré nás z bludných ciest vracajú späť do otvoreného náručia nášho milujúceho Otca nebeského.
Bratia a sestry, dnešné podobenstvo sa začalo veľkou bolesťou otca, ktorú mu spôsobil mladší syn svojim arogantným odchodom. Pokračovalo smútkom zo správ o jeho nedobrom živote. Nasledovala radosť z jeho návratu a zmilovanie sa nad ním po jeho vyznaní hriechov. Táto radosť bola na chvíľu opäť vystriedaná zármutkom z reakcie staršieho syna, ktorý spochybňoval zdravý úsudok svojho otca a nevidel v ňom spravodlivosť, aby nakoniec všetko skončilo oslavou návratu strateného, ožitím mŕtveho, ako aj oslavou Božieho veľkého milosrdenstva. Kiežby aj naše rodinné posedenia sa niesli v takomto duchu – v zmierení, v ochote dokázať priznať si chybu a zlyhania, v následnom odpustení a vzájomnom milosrdenstve. Potom by v nás bolo oveľa viac radosti. Potom by sme možno aj viac chápali veľkú radosť Otca nebeského, ktorú On má nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie. Amen.
Pomodlime sa : Drahý náš Otče nebeský, ďakujeme za trpezlivosť, ktorú s nami máš. Ďakujeme za to, že Ty na nás čakáš, vyhliadaš nás, či sme sa náhodou nerozhodli vrátiť sa k Tebe. A keď k tomu dôjde, si pripravený nás pritúliť a tešiť sa z nášho návratu. Toto je veľký dôkaz Tvojho milosrdenstva a ochoty odpustiť nám hriešnikom. Prosíme, odpusť nám všetku našu aroganciu, pýchu, namyslenosť i nevďak oproti Tebe. Veď keby si nás chcel odsúdiť, nemali by sme najmenšiu šancu. Keby si vstúpil do sporu s nami, nemali by sme na základe našich skutkov pred Tebou žiadnu šancu. A preto Ťa, drahý Otče nebeský, prosíme, maj nad nami svoje zľutovanie i milosť. Premieňaj trpezlivo naše myslenie i naše životy a hodnoty. Formuj nás, aby sme sa vždy viac a viac podobali na Teba a napodobňovali Tvoje sväté a dokonalé spôsoby. Amen.
