3. po Veľkej noci – Kto bude mať posledné slovo?
Written by radovan on máj 03, 2017 in - No Comments
3. po Veľkej noci – 7. 5. 2017
„Kto bude mať posledné slovo?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Ján 16, 16 – 22
16 O chvíľu ma už neuvidíte a o chvíľu ma opäť uvidíte. 17 Tu si niektorí z jeho učeníkov medzi sebou hovorili: Čo to znamená, keď nám hovorí: O chvíľu ma už neuvidíte a o chvíľu ma opäť uvidíte, a: Idem k Otcovi? 18 Hovorili teda: Čo to znamená, keď hovorí: O chvíľu? Nevieme, čo hovorí. 19 Ježiš spoznal, že sa ho chcú niečo opýtať, a povedal im: Pýtate sa jeden druhého, prečo som povedal: O chvíľu ma už neuvidíte a o chvíľu ma opäť uvidíte? 20 Amen, amen, hovorím vám, že vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať. Vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť. 21 Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. Len čo však porodí dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že na svet prišiel človek. 22 Aj vy máte teraz zármutok, ale zasa vás uvidím a srdce sa vám bude radovať a vašu radosť vám nikto nevezme.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
„Veď sa trošku usmej! Veď sa aspoň trošku „poveseľ“!“ – dohovárajú rodičia svojmu dieťaťu, ktoré je smutné. Možno je sklamané zo zlého ohodnotenia v škole, možno ho sklamali najlepší kamaráti. Možno je smutné, nakoľko darček, ktorý dostalo, nie je až taký úžasný, ako si predstavovalo. Dôvodov na smútok a sklamanie sa pri deťoch môže nájsť naozaj viac než dosť. Rodičia to v tej chvíli svojimi slovami zaiste myslia dobre. Predsa však, pravda je taká, že radosť sa prikázať nedá. Nedá sa vyžadovať ani ju nemožno od nikoho vynucovať. Jednoducho : buď je alebo nie je.
O radosti, či skôr o prekonaní zármutku chcem dnes hovoriť aj ja, a to na základe témy dnešnej 3. nedele po Veľkej noci, ktorá znie : Jubilate! To v preklade znamená : Oslavujte! A v prenesenom význame: Tešte sa! Radujte sa! V tomto zmysle je bezpochyby zaujímavé, že aj Pán Ježiš pozýva a povzbudzuje v prečítanom evanjeliovom texte svojich učeníkov k radosti. Nerobí to však nátlakovo. Ježiš ponúka svojím učeníkom radosť ako životný štýl tým, že najprv od nich berie, odníma ich zármutok. On dobre vie, že „o chvíľu“ ostanú sami. Budú plakať a nariekať, ale svet sa bude veseliť. Prejde však naozaj iba krátka chvíľa, a oni sa budú radovať.
Je to vskutku dôležitý moment, ktorý v danej chvíli učeníci prežívajú. Je to v podstate chvíľa lúčenia. Zároveň to však nie je lúčenie navždy, nastálo. Vyplýva to z Ježišových slov: O chvíľu ma už neuvidíte a o chvíľu ma opäť uvidíte. Pán Ježiš odchádza na smrť a bude pochovaný. Svojím učeníkom teda zmizne z očí, ale tretieho dňa Ho uvidia opäť, už ako Vzkrieseného. V slovách Spasiteľa sa však popri tomto základnom význame dá nájsť ešte aj niečo hlbšie. Ježiš bude vyvýšený zo zeme k svojmu Otcovi. No „o chvíľu“ sa vráti späť pri svojom druhom príchode ako Pán pánov a Kráľ kráľov, ako Sudca živých i mŕtvych. To, že sa táto „chvíľka“ zatiaľ predlžila na dobrých 2000 rokov v zásade nič neznamená. Vo večnosti, kde je teraz Pán Ježiš totiž čas nebeží. V Písme svätom čítame, že u Boha je 1000 rokov ako 1 deň a 1 jeden ako 1000 rokov. Z perspektívy večnosti teda od Ježišovho vstúpenia na nebo naozaj neuplynulo veľa času. Z perspektívy večnosti sa dá pokojne hovoriť o chvíľke.
Áno, bratia a sestry, svet tu stojí proti Kristovi a Jeho verným. Raduje sa z Kristovej smrti, zatiaľ čo Jeho verní plačú. No pomery sa obrátia. Zármutok Ježišových verných sa premení na radosť z Jeho vzkriesenia. Bude to ako pri žene, ktorá ide rodiť. … je skľúčená, lebo prišla jej hodina. Len čo však porodí dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že na svet prišiel človek. Zármutok Veľkého Piatku smrti sa obráti na radosť Veľkonočného vzkriesenia. I tentokrát však Ježišove slová majú hlbší význam. Sú zreteľnou narážkou na starozmluvné miesto u proroka Izaiáša, ktoré pojednáva o posledných dňoch. Spása, ktorú pre nás vydobyl Mesiáš je tu prirovnaná k bolesti a následnej radosti rodičky.
Milí priatelia, učeníci a spolu s nimi aj my, keď počujeme tieto slová svojho Majstra, by sme si v podstate mali uvedomiť jedno : Ježišova smrť a vzkriesenie sú akoby predobrazom spásy na konci vekov. Ježiš chce, aby Jeho učeníci a rovnako tak aj my všetci sme mali pred očami práve túto budúcnosť a dali tak nabok všetok zármutok, ktorý nás ešte skľučuje. My predsa máme istotu, že sa raz opäť stretneme so svojím Pánom a budeme s Ním vo večnej radosti. Nuž a vtedy sa Ho už na nič nebudeme pýtať, nakoľko všetko nám bude jasné. Povedané veľmi jednoducho : raz sa všetko zlé v tejto časnosti obráti na dobré v nebeskej večnosti. Ono to možno znie ako lacná útecha. Pán Ježiš však za túto útechu položil svoj život, a preto až taká lacná nie je!
Drahí priatelia, keď už Pán Ježiš vo svojej reči na rozlúčku hovorí o chvíľke, potom z pohľadu večnosti je náš pobyt ako ľudí na tomto svete, v zmysle tých 70 – 80 rokov, vnímaný vskutku len ako chvíľa. Keď je človek mladý, ani si nevie predstaviť tak dlhé obdobie, ktoré tu má žiť. Ale keď jubiluje vo vyššom veku a obzrie sa späť, zavše si povie, ako rýchlo to všetko ubehlo. A je tu staroba. A treba sa poberať ďalej. V tomto zmysle aj ťažkosti a zármutky pozemského života sú v porovnaní s celou večnosťou, ktorá je pre nás pripravená, naozaj iba chvíľkou. Veď tak to aj čítame v liste apoštola Pavla Rimanom : Usudzujem totiž, že utrpenia terajšieho času sa nedajú ani porovnať s budúcou slávou, ktorá sa má na nás zjaviť. (R 8, 18). A apoštol Peter zas píše : Po krátkom utrpení Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ (1Pt 5, 10).
Bratia a sestry, smútok a zármutok, to sú skutočnosti, ktoré zrejme napĺňajú každého rozumného človeka, keď sa pozrie na dnešný svet a na to, v akom stave sa nachádza. Žijeme, žiaľ, v dobe, v ktorej sa len malá menšina skutočne a úprimne zaujíma o Boha. Sme sklamaní aj tým, ako to vyzerá v cirkvi samotnej. Mnohým veciam, ako ony fungujú v tomto svete, ani dobre nerozumieme. Len si domýšľame, kto asi stojí za tým alebo za tým, no pozorujeme úpadok. Úpadok morálky, úpadok základnej ľudskej slušnosti, úpadok úcty človeka k človeku a k stvorenstvu vo všeobecnosti. Vidíme, ako sa rozmáhajú nevera a povery. Zlo akoby víťazilo na všetkých frontoch. Všetko akoby sa to rozpadalo a rúcalo.
Človek z tohto môže rýchlo upadnúť do rezignácie a pasivity. Povedal by som, že až do určitej formy zúfalstva a depresie. Do všetkého toho pesimizmu a skepsy nad stavom sveta a spoločnosti nám však dnes znie : Už iba chvíľku! Kristus, ten Ukrižovaný, vstal z mŕtvych! On žije! On je Víťaz, dokonca aj nad smrťou! On nám už raz dokázal, že je silnejší než moc záhuby a deštrukcie. On si už raz poradil s najväčšími nepriateľmi ľudstva a vo svojom slávnom vzkriesení sa s nimi definitívne porátal.
Milí priatelia, Ten Vzkriesený nám nielenže ukazuje cestu. On sám je tou cestou. On nám nielenže hovorí o živote. On sám je tým životom. Zármutok teda potrvá už len chvíľku. Chvíľku, samozrejme z perspektívy večnosti, ako som o nej už hovoril. Drahí priatelia, fakt je, že zrejme nebudeme ušetrení rôznych sklamaní a zármutkov v živote. Vnímať vieru tak, že všetko bude už len vždy perfektné a bezbolestné, by nebolo správne. Bolo by to skôr naivné. Ide skôr o to, že ani sklamanie ani zármutok nebudú mať v našom živote prevahu a už vôbec nie posledné slovo! To všetko si zachováva sám Kristus Pán! Je to napokon On, kto nakoniec i náš osobný zármutok zmení na radosť. Na radosť z dokonalej večnosti. Tomuto dnes mocne na základe Ježišovho zmŕtvychvstania veríme. Z toho sa i my smieme radovať.
Bratia a sestry, keď teda dnes toto vieme, neostáva nám nič iba prosiť: Drahý Pane Ježiši, popri tých všetkých sklamaniach a zármutkoch, ktorým sme vystavení, pomôž nám nezabúdať na to, že Ty si vstal z mŕtvych! Amen.
