3. po Veľkej noci – na Boží obraz
Written by radovan on máj 08, 2019 in - No Comments
- po Veľkej noci – 12.5.2019
„… na Boží obraz …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 1, 27 – 28.31; 2, 1 – 4a
27 Boh stvoril človeka na svoj obraz; na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu. 28 Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!“ 31 Boh videl, že všetko, čo utvoril, bolo veľmi dobré. Bol večer a bolo ráno, šiesty deň. 1 Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy. 2 Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. 3 Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril. 4 Takto sa udialo stvorenie neba a zeme.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Boh stvoril človeka na svoj obraz … Mám za to, priatelia, že nie vždy si ako ľudia celkom dobre uvedomujeme, čo to pre nás znamená, aký veľký dar, milosť a privilégium sa v tom pre nás skrývajú. My skôr máme zafixovanú predstavu, čo to znamená a ako to vyzerá, keď je človek „pod Boží obraz“. Ale čo to vlastne znamená byť stvorený „na Boží obraz“? Byť stvorený na Boží obraz, bratia a sestry – to je niečo vskutku neopísateľné, veľké, úžasné a slávne. 3. nedeľa po Veľkej noci, ktorú dnes v rámci cirkevného roka slávime a ktorá má latinský názov „Jubilate!“ – „Oslavujte!“ – nám chce práve túto výnimočnú skutočnosť nanovo pripomenúť. Chce nás viesť k oslave Pána Boha za to, že nás nestvoril iba ako vyššiu formu zvierat. My nie sme iba vyspelejšie opice! Naopak! Z faktu, že sme stvorení na Boží obraz, pre nás, ako ľudí, vyplývajú minimálne tieto skutočnosti : Boh s nami, svojimi stvoreniami, túži mať spoločenstvo. Boh, náš Stvoriteľ, nás miluje. Človek sa stáva novým Božím dielom s možnosťou slobodnej vôle, s možnosťou rozhodovania. Tá sloboda je pritom tak veľká, že človek má dokonca možnosť rozhodnúť sa aj proti svojmu vlastnému Tvorcovi. Človek sa stáva Božím partnerom pri spravovaní tohto sveta. Človek dokáže cítiť vinu. Vie kriticky uvažovať a myslieť. Vie milovať a obetovať sa. Nespráva sa iba pudovo. Vie rozlišovať čo je krásne a čo nie, čo šľachetné a čo podlé. Byť stvoreným na Boží obraz, to je na jednej strane obrovské privilégium, ale na druhej strane tiež obrovská zodpovednosť – a to tak za životné prostredie (ekológiu) ako aj za medziľudské vzťahy a spolunažívanie, za vlastnú spásu.
Bratia a sestry, človek a zvieratá boli síce stvorení v ten istý 6. deň. No na stvorení človeka sa Boh podieľal úplne špeciálne. Iba človek je Božím obrazom, nuž a Pán Boh ho ustanovil za pána stvorenia. Jednoducho povedané : Boh vytvoril stvorenie, ktoré Mu zodpovedá, s ktorým sa môže rozprávať, ktoré Mu naslúcha a reaguje na Neho, na Jeho volanie, pozvanie … Boh vytvoril stvorenie, ktoré mý byť Jeho partnerom a spolupracovníkom. Bratia a sestry, to je niečo vskutku neopísateľne veľké, hodné oslavy nášho Boha, a to nielen ako mocného Stvoriteľa, ale skrze Krista už aj ako nášho láskavého, dobrého, milujúceho, starostlivého a milostivého Otca nebeského.
Drahí priatelia, v kontexte kázňového textu, ktorý nám dnes zaznel, by som chcel krátko poukázať i na to, čo je dnes priam až akoby úmyselne zatlačované do úzadia. Všetci síce vieme ako to je : že je chlapec a dievča, muž a žena, ocko a mamka, ale človek akoby sa chcel hrať na Pána Boha. Akoby chcel byť múdrejší než samotný Stvoriteľ. Akoby túžil vylepšiť to, o čom už Boh dávno pred nami povedal, že je to dobré. Áno, je to dobré tak, ako to je. Nie tak, ako si to chce spraviť človek : niečo na spôsob : rodič 1 a rodič 2 alebo úžasný „vynález“ v podobe tzv. neutrálneho pohlavia. Narážam na to, priatelia, čo stojí v dnešnom prečítanom odseku Písma svätého. Nečítame tam iba o tom, že sme boli stvorení na Boží obraz. Čítame tiež, že sme boli stvorení ako muž a žena. Tým sa chce najprv povedať, že sa jedná o prvý pár ľudí. Potom je naznačená dvojakosť pohlaví. Táto dvojakosť pohlaví bola už od samotného začiatku Božím úmyslom. V žiadnom prípade to neznamená, žeby Adam bol stvorený ako dvojpohlavná bytosť. Naopak! Eva je neskôr pomenovaná ako Adamova „pomoc“ – doslova : časť, ktorá Adamovi chýbala. Pán Boh teda stvoril človeka ako muža a ženu. Tu chcem zdôrazniť, že akékoľvek násilné oddeľovanie mužov od žien, hoc by bolo akokoľvek vznešené (mníšske rehole) nie je v súlade so stvoriteľským poriadkom. Ak človek zostane sám, je to pre neho potom oveľa ťažšie znášať osobné zápasy, či pokušenia. Na druhej strane akékoľvek vymieňanie si rolí mužov a žien, akékoľvek násilné potlačovanie pohlavnej identity muža či ženy, resp. možnosť rozhodnúť sa, či som ja ešte chlapec alebo už dievča – i toto je hrubým porušovaním dobrého stvoriteľského poriadku. Ešte raz teda zdôrazňujem, že prapôvodným dobrým Božím úmyslom pre človeka bolo, aby ľudia existovali ako muž a žena. Človek je určený pre takúto formu spoločenstva.
To, že tak muž ako aj žena sú stvorení Pánom Bohom je ďalej jasným dôkazom toho, že tak muž ako aj žena majú pred Bohom rovnakú hodnotu. A preto nielen Adam je reprezentantom ľudstva ako takého, ale Adam spoločne s Evou. Dvojakosť je teda základom ľudského bytia. Človek jednoducho v tejto dvojakosti musí existovať. Akákoľvek odchýlka od tohto Božieho dobrého stvoriteľského plánu a úmyslu vedie človeka do katastrofy. To dnes veľmi jasne a evidentne vidíme v snahách LGBTI (homosexualita / transexualita / gender ideológia). Táto dvojakosť pohlaví je Božím poriadkom pre všetky časy! To nie je niečo, čo dnešná spoločnosť môže len tak prehlásiť za prekonané, či zastarané! Dvojakosť pohlaví – to nie je iba relatívny pojem, ktorý možno meniť tak ako sa nám zachce! Je to niečo absolútne, čo platí, čo je neprekonateľné a nevylepšiteľné! Je to dobré tak ako to je, lebo to pochádza od Boha! Je azda zaujímavé, bratia a sestry, že pri opise stvorenia človeka sa trikrát používa hebrejské sloveso „bára“– slovo označujúce Božie bezprostredné tvorenie, aby sa poukázalo na tri zvláštnosti človeka. A) Človek je absolútna novinka v Božom stvorení. B) Iba človek je Božím obrazom. C) Človek je od začiatku stvorený ako muž a žena, ako dve pohlavne dvojaké bytosti.
… všetko sa to ale zásadne zmenilo po páde prvých ľudí do hriechu. Z dokonalého Božieho obrazu sa stal obraz polámaný, rozbitý na drobné kúsky. Z pôvodného krásneho a dokonalého obrazu ostalo iba množstvo úlomkov, ktoré už len pripomínajú pôvodný dobrý Boží stvoriteľský zámer. Sú to tak telesné ako aj duševné úlomky. Túto skutočnosť veľmi intenzívne prežíva aj ona. Nazvime ju Katrin. Od narodenia trpí svalovou (muskulárnou) dystrofiou. V podstate ani nikdy poriadne nechodila. A tak sa z detského kočiarika ocitla priamo na invalidnom vozíku. Napriek tomuto obrovskému zdravotnému hendikepu si Katrin uvedomuje jedno : I taká ako je – je Bohom chcená a milovaná. Vie, že jej život, i keď vyzerá tak ako vyzerá, má zmysel. Katrin sa tak snaží deň čo deň hľadať Božiu vôľu pre svoj život a skúmať, kde by si ju Boh jednak chcel, jednak mohol použiť. Vie totiž, že okrem mnohých zdravotných obmedzení jej Pán Boh nadelil aj množstvo darov. Darov na plnenie si úloh, ktorými ju Hospodin poveril.
„Ploďte sa a množte sa…“ – Katrin sa nevydala. Kvôli vážnemu zdravotnému hendikepu jej nebolo umožnené priniesť ovocie života v podobe detí a potomstva. Napriek tomu smela priniesť veľa iného ovocia. Ovocia, ktoré ostáva. Ovocia, ktoré pretrváva. Už niekoľko desaťročí sa venuje práci s deťmi v cirkevnom zbore. Nuž a jej farár o nej vydáva takéto svedectvo : „Keď som ju raz chcel ísť navštíviť do nemocnice, mnoho detí mi prinieslo mnoho vlastnoručne vyrobených darčekov, aby som ich odovzdal Katrin. Pozdravil som ju vtedy slovami proroka Izaiáša 54,1 : 1 Jasaj, neplodná, ktorá si nerodila, prepukni v plesanie, vykríkni, hoci si netrpela bolesti, lebo opustená má viac synov ako vydatá – vraví Hospodin.“
Áno, bratia a sestry, to je Katrin. I ona je stvorená na Boží obraz. Žije život, v ktorom prináša ovocie. Bola to práve ona, kto pri mnohých deťoch vzbudil a rozhojnil vieru a záujem tak o Pána Boha ako aj Božie veci. Bola to práve ona, kto dal mnohým tým deťom pocit prijatia, bezpečia a domova. Pretože práve v tom spočíva tá skutočnosť, že sme boli stvorení na Božiu podobu : Sme Bohu a Jeho podstate podobní. Sme stvorení pre spoločenstvo. Sme stvorení tak, aby sme mohli milovať a slúžiť. Sme stvorení tak, aby sme mohli prinášať ovocie a plody života. Sme stvorení k „Jubilate“ k oslave nášho dobrého Boha prostredníctvom svojich životov. Sme stvorení, aby sme Boha oslavovali ako muž a žena. Oslavujme preto i dnes dobrý Boží majestát a múdrosť nášho Stvoriteľa, ktorý všetko správne učinil vo svojom čase! Nuž a prosme Ho o odpustenie, pokiaľ máme ako ľudia tendenciu hrať sa na pána boha a vylepšovať to, čo sa už nijako vylepšiť nedá, pretože sa to všetko iba pokazí. A preto : Jubilate Deo, omnis terra! Oslavuj Boha, celá zem! Amen.
Pomodlime sa : Všemohúci Bože, ďakujem Ti, že i ja som stvorený na Tvoj obraz. Pomôž mi, aby som samého seba dokázal prijať takého, akého si ma Ty stvoril. Pomôž mi, prosím, aby som si v živote dokázal nájsť miesto, priestor, kde by som mohol prinášať ovocie a plody na Tvoju slávu a česť. Ďakujem Ti, že Ty dávaš zmysel môjmu životu. Amen.
