3. po Veľkej noci – Nie je oslava ako oslava
Written by radovan on apr 13, 2016 in - No Comments
3. po Veľkej noci – 17. 4. 2016
„Nie je oslava ako oslava“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Žalm 66, 1 – 9
Zvučne plesaj Bohu, celá zem, 2 ospevujte slávu Jeho mena a slávnym robte Jeho chválospev! 3 Povedzte Bohu: Aké úžasné sú Tvoje skutky! Pre Tvoju veľkú moc Ti pochlebujú Tvoji nepriatelia. 4 Nech sa Ti klania celá zem, nech Ťa ospevujú, nech ospevujú Tvoje meno! 5 Poďte a pozrite sa na skutky Božie, úžasný je vo svojom konaní voči ľuďom. 6 Premenil more na suchú zem, cez rieku prešli na nohách; nuž radujme sa v Ňom! 7 On svojou mocou večne panuje, Jeho oči skúmajú národy, nech sa nepovyšujú odbojníci! 8 Národy, dobrorečte nášmu Bohu a zvučne rozhlasujte Jeho chválu! 9 On duši našej život dal, nedal sklátiť sa našej nohe.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Téma dnešnej 3. nedele po Veľkej noci nás privádza k oslave a plesaniu. Tak nás totiž nabáda jej staré latinské pomenovanie : „Jubilate!“ – teda v preklade: Oslavujte! Plesajte! Ospevujte! Je to svojim spôsobom príjemný imperatív (rozkazovací spôsob), ktorý tuná zaznieva. Veď oslavy, plesy, zábavy, priateľské posedenia, firemné večierky, či „žúrky“, to my ľudia, máme radi. Ak by sme si však týmto spôsobom vysvetlili pomenovanie dnešnej nedele, zrejme by došlo k jej vážnemu nepochopeniu. Nie je totiž oslava ako oslava, plesanie ako plesanie a vyspevovanie ako vyspevovanie. Podstatný je objekt, či subjekt nášho oslavovania, plesania, či ospevovania. A práve na to nás dnešný žalm upozorňuje.
Pozrime sa najprv v tejto chvíli lepšie na to, čo je dôvodom na oslavu v tomto svete. Nejeden povie, že dôvod sa nájde vždy, len aby bolo začo J Vskutku je to pravda. Človek si dokáže nájsť kadejaký, neraz až primitívny dôvod na to, aby sa so svojimi priateľmi zabavil, potešil a poplesal, samozrejme so všetkým, čo k tomu patrí – dobrou hudbou, dobrým jedlom a alkoholom. Narodeniny, meniny, kariérny postup, narodenie dieťaťa, či vnúčaťa – to sú ešte pomerne dobré a pochopiteľné dôvody na oslavu. No mohli by sme dlho pokračovať vo vymenovávaní aj iných, skôr bizarnejších ľudských dôvodov na oslavu a plesanie.
Ja v tejto chvíli tuná určite nebudem vystupovať ako moralista, ktorý takéto ľudské posedenia jedným slovom zneguje, skritizuje a zmietne zo stola. Mám za to, že i hudbu, i jedlo i alkohol dal Boh človeku ako dar, aby to normálnym spôsobom užíval a cítil sa šťastný. Pozemský život je totiž takisto krásny Boží dar, ktorý si treba správnym a normálnym spôsobom vychutnať. Pán Boh nepotrebuje, aby sme sa hrali na askétov, ktorí si všetky pozemské veci odopierajú, len aby tak dokázali Bohu i svojmu okoliu svoju zbožnosť. Pán Boh nechce, aby sme Jeho darom pozemského života pohŕdali a mali iba plné ústa rečí o večnom živote. Keby som tu preto chcel niečo alebo niekoho kritizovať, musel by som začať hneď sám od seba. Nakoľko z času na čas sa i ja sám takýchto posedení, či osláv zúčastňujem. Problém je, keď sa to s Božími darmi preženie, keď sa ony začnú nie užívať, ale zneužívať. To už potom ani zďaleka nie je o oslave, o dobrom pocite či pocite šťastia.
Dnešná nedeľa, priatelia, nám prináša iný pohľad na oslavu, plesanie, či ospevovanie. Doposiaľ sme si poukázali na to, ako oslavu vníma tento svet. Iste ste si všimli, že zakaždým sa jednalo o oslavu človeka, resp. konkrétnych udalostí súvisiacich s človekom. Pán Boh nám nebráni v týchto oslavách. Nezakazuje nám ich. Dal nám slobodu, ktorú On sám rešpektuje. Iste by Mu však spravilo radosť, keby sme za ďalším prežitým rokom svojho života počas narodeninovej, či silvestrovskej párty nevideli samozrejmosť, ale Jeho požehnanie, vôľu a dar. Iste by Mu spravilo radosť, keby sme za svojim kariérnym rastom, či postupom v práci nevideli len svoje vlastné pričinenie, námahu a drinu, ale aj to, že keby nám Pán Boh nenadelil schopnosti, nadanie, charizmy či zdravie, nedosiahli by sme nič. Iste by Pánu Bohu spravilo radosť, keby sme si intenzívne uvedomovali, že i narodenie dieťaťa, zrod nového života, nie je len biologický proces prírody, ale stvoriteľský zázrak, za ktorý treba velebiť Stvoriteľa a Jeho predivnú moc. Je to div, na ktorom ako rodičia smieme mať účasť. Pán Boh nás takto svojim spôsobom stavia do pozície svojich partnerov na stvorení, na jeho rozširovaní a zveľaďovaní. A tak by sa dalo pokračovať.
Bratia a sestry, dnešná nedeľa „Jubilate!“ nás teda privádza k jednej prelomovej myšlienke. Každý ľudský dôvod na oslavu by mal byť nejakým spôsobom spojený predovšetkým s oslavou Pána Boha ako darcu všetkých dobrých darov, ako darcu úspechu, požehnania, zdravia, života, nadania i schopností. Staroveký človek si túto prepojenosť Boha na jednej strane a života človeka na strane druhej uvedomoval omnoho mocnejšie a intenzívnejšie než dnešný pretechnizovaný človek, ktorý ani zďaleka nejde tak do hĺbky. Ba práve naopak! Jednoducho si zvykol, že je to tak, že to tak asi musí byť. Že je to samozrejmé, keď som zdravý, mám prácu, dobrý príjem, bývam v peknom byte, či dome, mám milujúcu rodinu a všetci sme šťastní. Takémuto človeku sa zdá, že je to samozrejmé, keď sú životné okolnosti ideálne. Nad vecami začne hlbšie rozmýšľať zväčša až vtedy, keď niečo nevyjde. Keď niečo v tej pyramídke dokonalosti a šťastia zlyhá a domček sa rúca. Možno vážne zahapruje zdravie, možno nás opustí blízky človek v najlepších rokoch života, možno sa nám narodí nie celkom zdravé dieťa, možno prídem o prácu, možno mi krachne rodina … Bratia a sestry, je toho tak veľa, čo sa môže „pokašľať“ a my sme v tom všetkom tak krehkí, že si to snáď ani dobre neuvedomujeme.
Staroveký človek bol v tomto smere omnoho múdrejší než ten dnešný. Cítil, deň čo deň prežíval, že bez Boha nezmôže nič. A preto sa jeho oslava orientovala najprv na Neho a až potom na seba samého. Nuž a v prejavoch, v dôvodoch oslavy bol veľmi konkrétny. Vedel presne, za čo Boha oslavuje, za čo Mu ďakuje, za čo Ho ospevuje. Aj v tomto smere nás staroveký človek prevyšuje. My dnes, nakoľko sme zvyknutí mnohé veci prijímať ako samozrejmosť, ani nie vždy narýchlo vieme pomenovať, za čo by sme mohli Pána osláviť. Modlitba mnohých neraz začne aj skončí slovami : Pane Bože, ďakujem Ti za všetko. – To je síce milé a lepšie ako nič. To slovíčko „všetko“ znie tak univerzálne, zovšeobecňujúco a fajn. No, človeče, snaž sa, daj si tú námahu a buď trocha konkrétnejší! Možno by nebolo od veci, bratia a sestry, keby si každý jeden z nás napísal svoj vlastný zoznam vecí, darov, dobrodení a Božích požehnaní, ktoré doposiaľ v živote od Boha prijal. Koľko pravej, úprimnej oslavy Boha by zrazu bolo v našich životoch, v našich chrámoch, v našich rodinách i spoločnosti!
Človek je však vo svojej podstate tvor lenivý. K dobrému sa neraz musí premáhať, priam až nútiť. A čo sa oslavy Boha týka, tu lenivosť akoby sa priam znásobovala. Možno aj preto je nás na službách Božích, kde takáto oslava Boha prebieha, už dlhodobo možno 40, najviac 50. Z 5000 –ového mestečka len akoby 1% obyvateľov túžilo Boha osláviť v spoločenstve s ďalšími veriacimi bratmi a sestrami. Sú tu ešte samozrejme aj katolícki veriaci, ktorí sa tiež stretávajú, takže percento by sa trocha zvýšilo, ale stále je to dosť mizerné číslo. Áno, iste, nie všetko je o návšteve kostola. Ja viem! Naša oslava Pána Boha by v žiadnom prípade nemala byť zredukovaná len na chrámový priestor. Človek predovšetkým svojim životom, slovami, skutkami, postojmi, takpovediac „v teréne“ by mal Boha oslavovať. Pravda je však aj taká, že i moja neúčasť na bohoslužbách, ako mieste a spoločenstve, kde sa oslavuje Boh, vydáva nejaké to svedectvo o mojej viere, o mojom vzťahu s Bohom, či o mojom vzťahu s ďalšími veriacimi. Aké je to svedectvo? Na to si každý musí dať sám odpoveď.
Autor slov dnešného prečítaného žalmu, ktorý nám slúži za základ kázne slova Božieho, si dáva tú námahu a je konkrétny. Vie, za čo chce a za čo má Boha oslavovať. Jeho plesanie má svoj dôvod. 5 Poďte a pozrite sa na skutky Božie, úžasný je vo svojom konaní voči ľuďom. 6 Premenil more na suchú zem, cez rieku prešli na nohách; nuž radujme sa v Ňom!
Žalmista vymenúva úžasné zachraňujúce a spásonosné skutky, ktoré Hospodin pre svoj ľud Izrael v dejinách vykonal. More premenil na suchú zem, keď Izraelci na čele s Mojžišom, na ceste z egyptského otroctva do zasľúbeného Kanaánu, utekajúc pred faraónovou armádou, prešli cez vysušené Červené more. No keď sa o to pokúsil faraón so svojim vojskom, zahynul, utopil sa vo vodách mora. Bratia a sestry, je azda dobre vedieť, že Izrael túto udalosť vníma ako jeden zo svojich základných existenčných fenoménov, na ktorý nikdy nezabudol, ale neprestajne si ho oživoval a chválil za tento zázrak svojho Boha. Cez rieku prešli na nohách – pokračuje ďalej žalmista vo vymenúvaní konkrétnych Božích dobrodení. Jednalo sa o prechod cez Jordán, ktorý umožnil vstup do samotnej zasľúbenej zeme po 40 ročnom putovaní púšťou z otroctva do slobody. Prúd tejto rieky bol v tom čase tak silný, že tvoril vážnu prírodnú prekážku brániacu Izraelcom vstúpiť na zasľúbené územie. A tak Hospodin svojim spôsobom opakuje zázrak Červeného mora a na potrebný čas zastavuje tok rieky, až kým celý Izrael neprejde z jedného brehu na druhý. Ani na toto znamenie Božej moci Izrael nikdy nezabudol, ale vo svojich spomienkach sa k tejto udalosti neprestajne vracal a vracia. I to je jeden z dôvodov na oslavu Hospodina.
Drahí priatelia, iste by bolo dobré, keby sme si dali tú námahu, spätne sa obzreli na svoj život a snažili sa v určitých okolnostiach nášho žitia vidieť Božie konkrétne zachraňujúce konanie a pôsobenie. Potom by nám oslava Boha nepripadala ako zvláštna, alebo prinajmenšom čudná, ale ako celkom prirodzená reakcia na Božie predivné konanie pri nás a s nami. I k tomu nás pozýva dnešná 3. nedeľa po Veľkej noci. Prajem nám všetkým, aby sme tých chvíľ v našom živote, kedy sme Božie vedenie, sprevádzanie a konanie mocne cítili, bolo čím viacej. Pretože čím viac Božích zásahov, čím viac spomienok na Božiu moc a pomoc, tým väčší dôvod na oslavu Boha a Jeho svätého mena.
7 On svojou mocou večne panuje, Jeho oči skúmajú národy, nech sa nepovyšujú odbojníci! 8 Národy, dobrorečte nášmu Bohu a zvučne rozhlasujte Jeho chválu! 9 On duši našej život dal, nedal sklátiť sa našej nohe. Amen.
