3. po Zjavení – Kde si?
Written by radovan on jan 21, 2014 in - No Comments
3. po Zjavení – 26. 1. 2014
„Kde si?“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
1 Mojžišova 3, 9
Hospodin Boh však zavolal na človeka a riekol: Kde si?
Milé sestry a drahí bratia v Pánovi!
Som si istý, že väčšina z vás pozná známu a peknú pesničku od českého speváka Dalibora Jandu : Kde jsi? Otázka „Kde jsi?“ sa v uvedenej piesni opakuje niekoľko krát. Kladie ju mladý muž mladej žene, svojej priateľke, ktorá sa akosi nevracia, neprichádza domov a on ostáva sám so svojimi spomienkami. Poukazuje na to, že to bol vždy on, kto si dal tú námahu, aby ju hľadal, ale jej odmietnutie mu spôsobilo zakaždým iba smútok.
Otázka „Kde si?“ sa objavuje aj v našom texte. Biblický text, ktorý nám dnes má poslúžiť ako základ pre naše spoločné uvažovanie pochádza z odseku opisujúceho prvý vážny problém, ktorý nastal vo vzťahu medzi človekom a Bohom. Tretia kapitola knihy Genezis, ako vieme, pojednáva o páde prvých ľudí do hriechu. Dalo by sa povedať, že to dobré, o ktorom Pán Boh pri tvorení sveta na konci každého tzv. stvoriteľského dňa hovoril, netrvalo príliš dlho. Iba celé dve biblické kapitoly. Od tretej kapitoly prvej biblickej knihy Genezis až po poslednú kapitolu Biblie, v knihe Zjavenie Jána, Pán Boh napráva to, čo človek svojou, neposlušnosťou a nerozvážnosťou spôsobil.
Dnes sa nechceme ani tak sústrediť na príčiny prvého ľudského pádu a zlyhania ako skôr na jeho dôsledky. Vychádzajme teda z toho, že sa stalo, čo sa stalo. No v podstate sa stalo, čo sa stať nemalo. Úžasné na tom všetkom je to, že keď Adam s Evou padli do hriechu, Boh tento prvý ľudský pár jednoducho neprenechal osudu, ktorý si vyvolili. I keď porušili jediný zákaz, ktorý im bol od Boha daný, Boh sa o nich zaujímal i naďalej. Nestratil o nich záujem. Tento svoj záujem o človeka Boh v biblickom príbehu prejavuje i tak, že človeka hľadá a povoláva ho z jeho úkrytu. Človeka zastavuje na jeho úteku.
A tu sme pri prvom dôsledku hriechu. Je ním strach. Ľuďom sa síce otvorili oči, no nie tak ako im to narozprával satan. Rýchlo spoznali, rýchlo im došla jedna vec, a síce, že ako Boh nikdy nebudú. Pochopili, že zradili Pána Boha ako aj Jeho láskavý prístup k nim. Zrazu sa v nich objavuje to, čo doteraz nepoznali – pocit viny a strach z toho, čo bude nasledovať. Radostné spoločenstvo a stretávanie s Hospodinom sa od tej chvíle rýchlo zmenilo na niečo nepríjemné, neželané, nechcené, dokonca plné obáv a strachu. Nuž a keď človek prežíva vo vzťahu k druhému niečo podobné, i dnes sa správa rovnako ako vtedy prví ľudia. Vyhýba sa stretnutiu s niekým, pri kom sa necíti dobre, resp. rôznym spôsobom nepríjemne. Vyhýba sa stretnutiu s niekým, pri kom sa cíti previnilo. Stretnutiu s niekým, koho sklamal, zradil a môže od neho očakávať trest.
Prvý ľudský pár sa preto snaží pred Bohom ukryť, naivne si mysliac, že to dokáže. V tejto naivite žije nejeden človek i dnes. Verí, že keď nebude chodiť do kostola, unikne Bohu. Verí, že keď sa nebude stretávať s kresťanmi, unikne Bohu. Možno verí, že keď nebude mať nič s cirkvou, Bibliou, farárom alebo náboženstvom, skryje sa pred Bohom. Myslí si, že keď pri sčítaní obyvateľstva označí políčko „bez vyznania“, jasne tým všetkým deklaruje svoj útek od Boha. Pravda je však taká, že pred Bohom sa len tak ľahko nedá ujsť. S Ním sa nedá hrať na skrývačku ani na naháňačku.
Takto aj v našom príbehu zaznieva krátka, no veľmi naliehavá otázka z Božej strany : Kde si? V tej otázke sa však toho skrýva oveľa viac : Čo sa stalo? Prečo ťa nevidím? Kam si sa podel? Prečo predo mnou utekáš? Prečo sa predo mnou skrývaš? Prečo sa ma zrazu bojíš? Takto sa vtedy Hospodin nepýtal len prvých ľudí. Takto volá, povoláva, oslovuje a pýta sa každého jedného človeka každej ľudskej generácie, ktorá kedy žila na tomto svete. Takto sa pýta mňa i teba a očakáva čestnú odpoveď. Nie klamstvo, nie výhovorky, ale pravdu.
Ak však Boh chce pravdu od nás, najprv nám ju odhaľuje sám o sebe. Akoby hovoril : Ja som ten, ktorý ti dal život a do života ťa povolal. Nikto ťa tak dobre nepozná ako ja. Prečo mi nedôveruješ? Prečo sa predo mnou skrývaš? Mne sa predsa smieš zdôveriť so všetkým! Aj s tým, čo pred inými zatajuješ a schovávaš!
Niekto by azda mohol namietať : Toto by dnes o sebe mohol povedať hocikto, aby sme mu dôverovali a so všetkým sa mu zdôverili a on to všetko ešte v tej chvíli zneužije a použije proti nám. Áno, i to je ďalší dôsledok ľudskej vzbury v raji. Nie je to len strach. Je to aj hlboko narušený a poškodený vzťah medzi človekom a Bohom a súčasne tak aj medzi ľuďmi navzájom. Je to strata dôvery. Nuž a kde nieto dôvery, tam nastupuje upodozrievanie a nedôvera.
Aby teda Pán Boh túto našu podozrievavosť a nedôveru prekonal, robí veľmi konkrétny krok. Je to ináč veľmi zvláštne. To my ľudia sme v pozícii, kedy potrebujeme Božiu pomoc. Nie Boh potrebuje nás, ale my Jeho. To znamená : mali by sme byť radi, že nás Boh ako ľudstvo nezavrhol hneď vtedy – v raji. To znamená : my nie sme v pozícii, aby sme Bohu určovali ako nás má zachrániť a ako má obnoviť našu dôveru v Neho. Otázka je : Ako je to s Jeho dôverou voči nám? Môže nám Boh ešte veriť? Veď sme Ho sklamali, zradili a podviedli tak mnoho krát, že je to až nechutné. A napriek tomu to Boh robí! Miluje nás a dokazuje nám svoj úprimný záujem o nás.
Drahý brat, milá sestra, potrebuješ dôkaz? Pozri na Ježiša Krista! Všimni si Jeho ruky rozpäté na kríži! Pozri na Jeho otvorenú náruč, ktorá ti má vždy, keď Ho vidíš visieť na kríži, pripomínať otvorenú náruč svojho nebeského Otca pripravenú ťa prijať kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností. Všimni si, že tie ruky sú prebodnuté klincami! Akoby ti tým Boh chcel povedať : Človeče, obnovenie dôvery ma stálo veľa. Nebola to pre mňa lacná vec. Niekto si ten hriech musel radikálne „odskákať“. A keďže som nechcel, aby si to bol ty, človeče, nakoľko ťa nadovšetko milujem, vzal som to na seba. Budeš ma aj ty milovať? Zomrel som za teba a tvoje hriechy. Dokážeš aj ty zomrieť sebe samému a žiť pre mňa? A preto : nezáleží na tom, aká veľká je tvoja vina! Zlož ju pod môj kríž! Kamkoľvek si sa v živote zatúlal, kamkoľvek si zablúdil, jedno po akých cestách si doteraz chodil – vráť sa späť! Vždy sa to dá. Ja ťa chcem zachrániť v hĺbke tvojej existencie a v podstate tvojho bytia. Preto na teba i dnes volám : Kde si? Pýtam sa a čakám. Mám nádej, že mi odpovieš a povieš mi svoje „Áno“. Ale ma opäť raz odmietneš a sklameš, tak ako o tom spieva pán Janda?
Drahý brat, milá sestra, ak je to tak, za čím ešte čakať? Boh nám svoj záujem o nás dokázal veľmi jasne. Životom svojho jednorodeného Syna. Potrebujeme ešte niečo? Potrebujeme ešte nejaký ďalší dôkaz? Má azda ten, kto potrebuje záchranu, právo klásť podmienky tomu, kto ho zachraňuje? Nemyslím si. Skôr sa žiada dôvera a bola by slušná aj vďačnosť. Veď by to bolo trápne! Bolo by to asi tak, ako keby topiacemu sa človeku hodili biele záchranné plávacie kolo, no on by si žiadal červené.
Milý priateľ, tak na čo ešte čakať? Nevieš ako to máš všetko Bohu povedať? Nevieš ako by si to mal naformulovať? Nerob si s tým starosti! Boh vopred vie čo Mu chceš povedať. Nepotrebuje počuť vyberaný slovný prejav a štýl. Túži len po tvojej úprimnosti, čestnosti, pravde, priamosti a potom, aby si Mu dôveroval, že ti chce dobre. Nielenže dobre, ale to najlepšie! Povedz Mu to teda priamo! Vyznaj Mu svoje hriechy a prijmi Ho vo viere ako svojho osobného Vykupiteľa a Záchrancu! Ako toho, ktorý svoj vlastný život nasadil aj pre teba. Ako toho, ktorého rozopäté ruky na kríži pozývajú aj teba a aj tebe ponúkajú ochranu, prijatie, odpustenie a zmierenie.
Jedno je isté : On rozumie každej tvojej modlitbe a nenechá ju bez odpovede! A preto : Daj Bohu šancu! Premeň všetky tie kostolné teórie o Bohu, ktoré už možno naspamäť ovládaš na praktickú a osobnú skúsenosť s Bohom! Jednoducho toho Boha vyskúšaj! Skús to s Ním! Veď ťa to napokon nič nestojí.
Môžeš začať tým, že mu jednoducho na jeho otázku : „Kde si?“ odpovieš : „Tu som, Pane. Pohliadni na mňa a zmiluj sa nado mnou! Vyznávam ti, že som ťa sklamal, zradil a zarmútil. Som hriešny, nečistý človek. Zaslúžil si Tvoj spravodlivý trest. Sám si neviem pomôcť. Pomôž mi Ty sám! Očisť ma od môjho hriechu a ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať! Daj mi svojho Svätého Ducha, aby som Ti lepšie rozumel, poznal Tvoju svätú vôľu a žil životom, ktorý bude Tebe na česť, radosť a slávu a mojim blízkym ako dobré svedectvo premeneného života. Pane, ďakujem Ti, že si ma vypočul a že budeš konať pre moje dobro. Amen.“
