3. po Zjavení – prekroč svoj tieň
Written by radovan on jan 22, 2020 in - No Comments
3. po Zjavení – 26.1.2020
„… prekroč svoj tieň …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Skutky apoštolov 10, 21- 35
21 Peter zišiel k mužom a povedal im: Ajhľa, ja som, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli? 22 Odpovedali mu: Stotník Kornelius, muž spravodlivý a bohabojný, ktorému celý židovský národ vydáva dobré svedectvo, dostal rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a vypočul tvoje slová. 23 Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň zobral sa a šiel s nimi; aj niektorí bratia z Joppy šli s ním. 24 Na druhý deň prišli do Cezarey. Kornelius ich už čakal a zvolal si príbuzných a dôverných priateľov. 25 Ako Peter vchádzal dnu, vyšiel mu Kornelius naproti, a padnúc mu k nohám, vzýval ho. 26 Ale Peter ho zodvihol hovoriac mu: Vstaň! Veď aj ja som len človek. 27 Medzi rozhovorom vošiel dnu a našiel tam mnohých zhromaždených. 28 I povedal im: Vy viete, že Židovi nie je dovolené pripojiť sa alebo pristúpiť k pohanovi. Ale mne Boh ukázal, aby som nikoho nemal za poškvrneného alebo nečistého. 29 Preto prišiel som bez odporu, keď ste ma povolali. A teraz sa spytujem: Načo ste ma volali? 30 A Kornelius odpovedal: Pred štyrmi dňami postil som sa až po túto hodinu a o tretej hodine popoludní modlil som sa vo svojom dome. A tu naraz stál predo mnou muž v lesklom rúchu 31 hovoriac mi: Kornelius, Boh vyslyšal tvoju modlitbu a rozpomenul sa na tvoje almužny; 32 pošli teda do Joppy a povolaj si Šimona, prímenom Petra, ktorý býva v dome garbiara Šimona pri mori. A on príde a bude hovoriť s tebou. 33 Hneď som teda poslal po teba, a ty si dobre urobil, že si prišiel. Hľa, tu stojíme teraz všetci pred Bohom, aby sme počuli všetko, čo ti prikázal Pán. 34 Nato Peter otvoril ústa a hovoril: Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, 35 ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Existujú ľudia, ktorí si jednoducho nesedia, nepasujú si navzájom. Nevedeli by vedľa seba žiť ani spolupracovať. V tomto smere dokonca ani kresťanské spoločenstvá nie sú výnimkou. O tejto téze bol presvedčený aj apoštol Peter. Na jednej strane mu v ušiach ešte stále zneli slová lúčiaceho sa Pána Ježiša, odchádzajúceho do neba : Choďte, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Na druhej strane si to Peter prakticky nedokázal predstaviť. Od malička bol vychovávaný v tom, že ľudia, ktorí nie sú Židia, sú nečistí. S takýmito sa neslobodno kamarátiť, ani stretávať, ani s nimi vytvárať nejaké spoločenstvá.
Drahí priatelia, nie je toto neraz predstava nás samotných? Byť len s tými, ktorí veria v to isté, čo my; kamarátiť sa len s tými, ktorí vyznávajú tie isté hodnoty ako my, je pohodlné. No nevedie nás v konečnom dôsledku takéto uvažovanie k izolácii, k uzatváraniu sa pred okolitým svetom i pred ľuďmi, ktorí snáď neveria v to, čo my, nevyznávajú hodnoty ako my a nakoniec ani nežijú podľa našich štandardov?
Priznám sa vám, že keď som si pripravoval túto kázeň, cítil som sa veľmi obvinený, najmä čo sa týka pôsobenia nášho cirkevného zboru v oblasti rómskej misie. Áno, človek sa snaží v škole, pri krstoch, pohreboch či sobášoch. Snaží sa mať vľúdne slovo na ulici, sestra zástupkyňa zborového dozorcu po každých službách Božích na navštevuje rómske rodiny a prináša im zvesť o Kristovi a modlitbu až priamo do obývačiek … No človek sa potom predsa len pýta : Je to dosť? Stačí to? Je to úprimné alebo to človek robí len preto, lebo nemá na výber, lebo sa to od neho čaká? Nie sme aj my ako Peter, ktorý tiež pokladal ostatných za nečistých? Až kým mu to Pán nevysvetlil prostredníctvom vízie, ktorá nám dnes zaznela ako čítaný text? (Sk 10, 9 – 20). Nie sme dnes aj my tí, ktorí potrebujú jasne počuť to, čo vtedy Peter? Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! …
Áno, bratia a sestry, dráždia a obviňujú nás tieto slová. Človek si zavše povie : Ale veď musíme ich deň čo deň znášať: ten hluk, neraz neporiadok, drzé, nevhodné správanie (… česť výnimkám). Ppriznajme sa, koľkí z nás by boli šťastní, keby do nášho spoločenstva pravidelne prichádzali aj Rómovia? Pred viacerými rokmi, keď som skúšal rôzne „experimenty“ som v podstate aj Rómov nútil prichádzať na naše bohoslužobné stretnutia, keď si predtým požiadali o krst a pod. I keď viem, že cesta nútenia nie je práve najšťastnejším riešením. No veril som, že keď už v tom kostole budú, niečo sa na nich azda „nalepí“. No čoskoro prišla reakcia z opačnej strany : Pán farár, povedzte im, aby sa umývali, lebo smrdia! Keď budú chodiť do kostola oni, prestaneme my! – No, a bolo po misii … Človek si potom rýchlo prepočíta, ktorý „tábor“ drží cirkevný zbor finančne nad vodou a radšej netlačí „na pílu“ pokiaľ chce prežiť.
Áno, bratia a sestry, je to horúca téma a ako kazateľ si uvedomujem, že sa pohybujem na tenkom ľade. Preto som začal uvažovať podobne ako Peter pred svojím zážitkom s víziou. A síce, že najlepšie bude nemiešať určitých ľudí dokopy, nesnažiť sa silou mocou dávať určité komunity a spoločenstvá dohromady, pretože to nebude fungovať. Aspoň v praxi tomu tak všetko nasvedčovalo. No takýmto delením dochádza v zásade k jednému : Prestávame byť jedným cirkevným zborov a začíname sa akoby deliť na dva. Najlepšie, keď jedni o druhých nič nevieme a každý máme celkom iné „otváracie hodiny“.
Bratia a sestry, dnešný príbeh neguje všetky takéto úvahy. Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! … Nie sme aj my takí? Nemáme za poškvrnené to, čo Boh vodou svätého krstu očistil? Nemáme za poškvrnené to, čo Kristus obmyl svojou krvou na kríži? Kto nám dal právo hrať sa na lepších, čistejších, spravodlivejších a Bohu milších? Rozvádzam to tak preto, priatelia, pretože som skutočne pri písaní tejto kázne mal taký obviňujúci pocit, akoby mi dal niekto po „papuli“. Akoby mi povedal : Prebuď sa konečne!
Takto aj do Petrovho príbehu vstupuje samotný Hospodin a ukazuje, že On je Pánom misie, nie exkluzívnej izolácie. Cirkev nie je spolok morálne lepších a dokonalejších ľudí! Cirkev nie je uzavretý súkromný klub, v ktorom sa za členstvo musia platiť drahé peniaze, i keď každý jeden, kto sa k cirkvi hlási, by si mal svoje povinnosti plniť aj voči nej. Reč je minimálne o zaplatení si cirkevného príspevku. Doba, v ktorej žijeme, nám nedaruje zadarmo nič. A práve tu je kameň úrazu, priatelia. Ako do svojich radov integrovať tých, medzi ktorými žijeme a o ktorých má Boh takisto záujem? Ako ich naučiť, že od cirkvi nemožno čakať iba „full service“, ale že na jej chod treba aj prispievať?
Dovoľte mi, aby som bol teraz veľmi priamy a otvorený! Osobne v sebe v poslednom čase riešim vážnu dilemu. Podľa výsledkov hospodárenia z minulého roka, cirkevný príspevok, ktorý sa vyzbieral v roku 2019 činil 1200,- EUR. Keď výška príspevku na člena je u nás 6,- EUR, potom nám cirkevný príspevok zaplatilo 200 ľudí. No podľa štatistík uvádzame, že je nás vyše 650! Bratia a sestry, čo s tými, ktorí sa len dajú pokrstiť, čím štatisticky zvyšujú členskú základňu nášho zboru, ale ďalej si už svoje povinnosti neplnia?
Od roku 2021 by naša cirkev chcela prejsť na tzv. EIS (Elektronický informačný systém), kde bude treba manuálne vložiť celú kartotéku cirkevného zboru. Vpíšeme do nej iba tých, čo platia a plnia si svoje povinnosti voči cirkvi, čím zredukujeme našu členskú základňu na cca 200 duší, alebo tam vpíšeme všetkých pokrstených, ktorí oficiálne krstom svätým do cirkvi vstúpili, ale žiadne euro od nich tak skoro neuvidíme? Jeden môj spolubrat v oltárnej službe to robí tak, že pokrstených, pri ktorých je takmer nulový predpoklad, že si budú i v budúcnosti plniť svoje povinnosti voči cirkvi, zároveň dáva do „kolonky“ : „Vystúpili“, a síce preto, aby mu umelo nerástol počet členov zboru, a pritom spoločenstvo ako také z nich nemá dokopy nič. Akurát za nich treba odvádzať poplatky vyšším cirkevno – organizačným jednotkám (seniorátu, dištriktu). A to ešte neviete o novinkách, ktoré sa v cirkvi chystajú. Teda, že bude treba platiť a odvádzať ešte viacej, pokiaľ to prejde na synode. Bratia a sestry, prečo o tom rozprávam takto priamo, verejne a otvorene? No preto, že aj my sami si budeme musieť v zbore určiť ako ďalej v tomto smere. Pri tempe pôrodnosti a počte krstov z rok, nás každým rokom štatisticky pribúda o cca 50 členov. No cirkevný príspevok si platí stále rovnaký počet. Ten stále rovnaký počet platcov potom každým rokom viac a viac dopláca na tých, ktorí cirkevný servis síce využijú, ale o jej ďalšie potreby sa už nestarajú.
Bratia a sestry, ja vás prosím, aby ste nad tým rozmýšľali aj vy. Ide o to, aby sme sa na jednej strane nespreneverili Ježišovmu misijnému mandátu a slovám z dnešného textu na jednej strane : Čo Boh očistil, to ty nemaj za poškvrnené! Nuž a na druhej strane ide o to, aby sme dokázali ako zbor finančne prežiť.
Drahí priatelia, vráťme sa však prečítanému biblickému textu a k Petrovej dileme! Úžasné je, že prvými misionármi pohanov nie sú ani Peter ani Pavol ani žiaden iný z apoštolov. Sú to naopak dvaja sluhovia a jeden vojak rímskeho veliteľa Kornélia. Tí sú vyslaní k Petrovi, aby ho priviedli so sebou za účelom zvestovania Krista a evanjelia. Ťažko povedať, čo v danej chvíli Peter prežíva. Zrejme je prekvapený. Možno je aj zahanbený kvôli elitárstvu, v ktorom ako Žid vyrastal a žil. On, Žid, má vstúpiť do domu pohana? Ja, farár, mám vstúpiť do rómskeho obydlia? I keď ja s tým osobne problém nemám a takých „vstupov“ som absolvoval viacero. Dokonca to bolo spojené aj s kávičkou a klobáskou. Pri tej klobáske som aj zaváhal J No nebola z toho ani žltačka, ani iné zažívacie ťažkosti. Jednoducho tu som : Neschytal som ani vši, ani blchy ani svrab … No zažil som v tomto senioráte aj farára, ktorý rovno povedal : Nech odo mňa nikto nečaká, že teraz, keď ma tu dali, budem robiť s Cigánmi! Kúpil si dvoch veľkých psov, ktorí behali okolo fary, a tá sa stala v podstate nedostupnou pre bežného človeka … „I tak śe da …“ – povie sa na východe … Ale je to v poriadku? Je to biblické? Je to správny kresťanský postup?
Zrejme i Peter si v danej chvíli povedal : Nemožné! No Boh si už vtedy Petra úžasným spôsobom pripravoval na jeho budúcu misiu. Avšak ten prvý krok, ktorý bolo treba urobiť bolo : zbúrať predsudky a prekročiť rokmi poctivo vybudované rasové hranice … A tak Peter predsa len ide do domu Kornélia. Skutočne ide do domu tohto „nečistého“ pohana a zisťuje jednu vec : V dome je mnoho ľudí, Kornéliových príbuzných a kamarátov … a tí všetci na neho čakajú. Na Petrovi je už len jedno : aby otvoril ústa a zvestoval evanjelium. A tak im aj naozaj zvestuje a dosvedčuje Ježiša ako Toho Ukrižovaného a Vzkrieseného, ako Spasiteľa : Všetci, ktorí v Neho veria, dostávajú odpustenie svojich hriechov. Takto prichádza evanjelium, tá dobrá správa o tom, že Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nik, kto v Neho verí nezahynul, ale mal život večný – aj k pohanom.
Bratia a sestry, keď americkí astronauti vstúpili na mesiac, i keď sa to dnes celkom často spochybňuje a údajne sa jednalo len o filmový trik, no každopádne vzišla z toho pekná fráza : Bol to iba malý krôčik pre človeka, ale obrovský skok pre ľudstvo. Ja by som si dovolil toto spojenie použiť aj v situácii apoštola Petra v dome pohana Kornélia : Bol to iba malý krôčik pre človeka, ale obrovský skok pre začínajúce kresťanstvo. Prekonanie, prekročenie vlastných hraníc : dokázať vyjsť zo svojho dôverne známeho, príjemného, pohodlného spoločenstva, kde sme zvyknutí jedni na druhých, kde je nám dobre – a ísť do domov tých, s ktorými by sme sa inak nestretli. Práve toto nám dnes odkazuje a zveruje na starosť náš Pán. Vyjsť zo svojej bezpečnej, no neraz uzavretej ulity a ísť k ďalším ľuďom. Áno, priatelia, na základe prečítaného biblického textu, práve toto od nás dnes náš Pán očakáva. Je len na nás ako sa k tomu my sami postavíme. No reč Písma je jasná. Kiežby sa vyznanie apoštola Petra stalo aj našim vyznaním! Vyznaním, s ktorým sa vieme stotožniť. Vyznaním, za ktorým si stojíme : Naozaj, teraz poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, 35 ale že Mu je príjemný, kto v ktoromkoľvek národe sa Ho bojí a koná spravodlivo. Kiež nám k tomu dá Hospodin aj dosť síl, aby sme podľa toho dokázali konať. Amen.
