3. pôstna večiereň 2023 – tri obrazy kresťana: vojak, atlét, roľník

Written by radovan on mar 13, 2023 in - No Comments
article_image_full
  1. pôstna večiereň – 15. 3. 2023

„… tri obrazy kresťana: vojak, atlét, roľník …“

Suspírium : Hospodinove oči sú upreté na spravodlivých a Jeho uši na ich volanie. Keď spravodliví kričia, Hospodin ich počuje, zo všetkých súžení ich vytrhuje. Blízky je Hospodin tým, čo sú skrúšeného srdca, a pomáha tým, čo sú ubitého ducha. Mnoho bied má spravodlivý, lež zo všetkých ho vytrhuje Hospodin. Ochráni všetky jeho kosti, ani jedna z nich nebude zlomená. On vykúpi dušu svojich sluhov a z tých, čo v Neho dúfajú, nik pykať nebude. Amen. (Ž 34)

2Tim 2, 1 – 7

Ty teda, syn môj, posilňuj sa milosťou, ktorá je v Kristovi Ježišovi. A čo si počul odo mňa pred mnohými svedkami, zveruj to spoľahlivým ľuďom, ktorí budú schopní vyučovať aj iných. Spolu so mnou znášaj protivenstvá, ako dobrý bojovník Krista Ježiša. Nikto z vojakov sa nevpletie do zamestnaní každodenného života, aby sa páčil svojmu veliteľovi. Ak aj niekto preteká, nebude ovenčený, ak nepreteká podľa pravidla. Namáhajúci sa roľník má mať v prvom rade podiel na úrode. Uvažuj o tom, čo hovorím, Pán ti dá porozumieť všetkému.

Sestry a bratia v Pánovi, milí priatelia!

Kresťanské náboženstvo je dnes v očiach mnohých ľudí stelesnením nudy, nezáživnosti a nepríťažlivosti. Je to niečo, čo je už prekonané, zastaralé, či dožívajúce. Kresťanská cirkev, všeobecne vzaté, s takouto nelichotivou reputáciou sa preto v spoločnosti musí poriadne obracať a snažiť, aby všetky takéto mienky, názory a tvrdenia vyvrátila. Iste, aj v tom sú niektorí jedinci značne vynaliezaví, ale či to cirkvi prospieva, ťažko povedať. Nedávno som v jednom časopise čítal, ako jeden pastor v Nemecku v snahe viac sa priblížiť ľuďom začal vykonávať služby Božie nie v kostole, ale v cirkusovej manéži prezlečený za klauna, žonglujúc a zvestujúc pritom Slovo Božie. Osobne mi je takáto predstava dosť vzdialená. Možno že som skôr taký tradičný farár v istých veciach. No fakt je, že sám seba by som si ako klauna nevedel predstaviť a žonglovať tiež neviem. A nakoniec by som sa asi viac strápnil ako priblížil ľuďom.

Pravda je taká, milí priatelia, že kresťanstvo nie je žiaden adrenalínový šport. O to ani nejde. Tu nejde o to, aby sme sa vybláznili a dali si riadne do tela. Podstata kresťanstva a kresťana ako vyznávača Krista je v niečom úplne inom. Iste, môže sa stať, že niekomu je cudzia liturgia. Iného zas neoslovujú piesne. Pre ďalšieho to zas všetko môže vyzerať veľmi stroho a formálne. Iný sa vyhovorí na zimný kostol. Možnože farár káže nezrozumiteľne. Nevieme, čo nám chce povedať. Samozrejme, milí priatelia, niektoré dôvody sú vážnejšie, iné menej, no to stále ešte neznamená, že kresťanstvo je nuda, že kresťanský život – to nie je žiadne vzrušenie, či niečo také podobné. V čom teda spočíva, ak sa to tak dá povedať, príťažlivosť kresťanstva a následne – kresťanského spôsobu života? Apoštol Pavol to svojmu duchovnému synovi Timoteovi vykresľuje na 3 metaforách. Z nich vyplýva, že čaro kresťanstva je v námahe, boji, odriekaní, drine, v ťažkostiach, v dodržiavaní pravidiel, v lopotení a plahočení sa. Nezdá sa vám to príliš atraktívne a príťažlivé? Ani mne nie! Ale kresťanstvo je aspoň férové. Neponúka ti stavy nirvány a nekonečnej blaženosti, ktoré tu na zemi môžeš zažiť, no keď sa skončia, cítiš sa ešte prázdnejší ako predtým. Kristus ti ponúka „nesenie kríža“, pomoc pri jeho nesení, skvalitňovanie tvojho duchovného rastu a profilu, upevňovanie sa v láske, viere a nádeji a tým pádom pripravenosť na život večný v nebeskom kráľovstve. Nejedná sa tu pritom o asketický kláštorný život, len o riadenie sa Kristovou zásadou : Hľadajte však najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko vám bude pridané. A takisto Pavlovou zásadou : Všetko mi je dovolené, ale nie všetko prospešné.

Napriek veľkému myšlienkovému bohatstvu prečítaného textu, bratia a sestry, pozrime sa spoločne lepšie na tri apoštolom uvedené metafory opisujúce kresťana!

Prvá metafora opisuje kresťana ako dobrého bojovníka. Je pravda, že apoštol Pavol pri písaní tohto listu sedel vo väzení. A práve tento väzenský život mu poskytol dosť príležitostí, aby pozoroval rímskych vojakov a zamýšľal sa nad tým, čo má vojak spoločné s kresťanom. Aj vo svojich predchádzajúcich listoch síce Pavol narážal na túto oblasť, keď píše, že kresťan je povolaný do zápasu, do boja proti satanovi a jeho spojencom a takisto aj poukazoval na účinné zbrane v tomto stretnutí, no na tomto mieste prináša opäť nové impulzy, ktoré by sme si mali privlastniť a stotožniť sa s nimi.

Fakt je, milí priatelia, že vojaci v aktívnej službe nepredpokladajú, že ich život bude ľahký a pohodlný. Útrapy, ťažkosti a nebezpečenstvo prijímajú ako samozrejmosť. Tieto veci sú neoddeliteľnou súčasťou vojenského povolania. Jeden z významných cirkevných otcov – Tertulián – vo svojom diele „Listy mučeníkom“ píše : Nijaký vojak nejde do vojny obklopený luxusom, ani neodpočíva pred bojom v pohodlnej spálni, ale v provizórnom tesnom stane. Jeho život charakterizujú rozmanité ťažkosti, drsné zaobchádzanie a nepríjemnosti. Podobne, sestry a bratia, ani kresťan nemôže očakávať pohodlný život. Ak je verný evanjeliu, určite sa stretne s odporom a posmechom.

Ďalší atribút vojenského života spočíva v tom, že vojak musí byť pripravený nielen trpieť, ale sa aj všeličoho zrieknuť. Keď je v aktívnej službe, nemieša sa do vecí občianskeho života. Naopak! Oslobodí sa od bežných vecí každodenného života, aby sa naplno mohol venovať svojmu vojenskému povolaniu a bol plne k dispozícii svojmu veliacemu dôstojníkovi. Z toho samozrejme nevyplýva to, že sa máme dať zavrieť niekam do „kresťanských kasární“ a tam prežiť celý zbytok svojho života. Jedná sa tu len o to, aby sme voči svetu, v ktorom žijeme nemali až príliš veľké záväzky, ktoré nám v konečnom dôsledku budú brániť bojovať tie Kristove zápasy – teda byť Kristovi k dispozícii. Každý kresťan, bratia a sestry, je do istej miery bojovníkom Kristovým. No ak máme byť aj dobrými bojovníkmi, potom je treba sústrediť sa na zápas, zaviazať sa k životu disciplíny a vyhýbať sa všetkému, čo by nás mohlo zmiasť a odviesť od Krista.

Druhá metafora opisuje kresťana ako atléta, ktorý dodržuje pravidlá. Pavol sa teraz od rímskeho vojaka presúva k účastníkovi gréckych hier. V nijakej atletickej súťaž v staroveku, ale ani dnes súťažiaci nevystavoval len tak na obdiv svoju silu a zručnosť. Každý šport mal svoje pravidlá, ktoré platili pre samotnú súťaž a niekedy aj pre samotný tréning. Každé podujatie malo aj svoje ceny a víťazi hier dostávali vavrínové vence. Nijaký atlét však, nech by bol akokoľvek vynikajúci, nebol ovenčený, ak nesúťažil podľa pravidiel.

Život kresťana sa na stránkach Novej zmluvy skôr prirovnáva k pretekom. Nie v tom zmysle, že súťažíme navzájom sami proti sebe, ale v zmysle tvrdej sebadisciplíny pri tréningu a takisto v tom, že musíme dodržiavať pravidlá. Na tomto mieste treba povedať, že vrámci kresťanstva existuje zvláštna, avšak nebiblická náuka o tzv. novej morálke, ktorá vyhlasuje, že skrze Krista bol zákon Boží zrušený. Teda že kresťan nie je povinný žiť podľa Božieho zákona. Iste, spasení nebudeme preto, lebo dodržujeme zákon. Veď na inom mieste apoštol píše : Milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba. Je to dar Boží, aby sa nikto nechválil. Zákon nedodržiavame preto, aby sme sa takýmto spôsobom zapáčili Bohu. No fakt je, že Pán Boh svoj zákon nezrušil. Ten aj naďalej zostáva v platnosti. A my ho máme dodržiavať na dôkaz toho, že sme vo viere v Syna Božieho ospravedlnení, Bohom akceptovaní, zmierení a spasení.

Tretia, posledná metafora opisuje kresťana ako namáhajúceho sa roľníka. Zatiaľ čo atlét musí súťažiť férovo, roľník musí ťažko pracovať. Ak sa hospodárstvu má dariť, bez namáhavej práce to nejde. Nech je pôda akokoľvek chudobná, počasie nevľúdne alebo priaznivé, roľník musí vytrvať v práci. Keď chytí pluh, nesmie sa obzerať dozadu. Na rozdiel od vojaka a atléta jeho životu chýba vzrušenie, čaro rizika i potlesk. Pravdu má biblická kniha Prísloví, ktorá tvrdí, že z lenivca nikdy nebude dobrý roľník. Ani veriaci kresťan nebude rásť po duchovnej stránke, keď si nečíta usilovne Písmo sväté, nemodlí sa a nesvätí nedeľu. Náš Boh totiž pracuje prostredníctvom ľudskej námahy a nikdy nepožehná lenivca. Kresťanská služba, milí priatelia, je podľa apoštola nemysliteľná bez vynakladania veľkého úsilia. Pavol, čo sa šírenia kresťanských myšlienok týka, pracoval s ohromným nasadením. Bola to priam posadnutosť, s akou sa odovzdával práci. Dával a nerátal straty. Bojoval a nedbal na rany. Drel a nemyslel na odpočinok. Namáhavo pracoval a nežiadal nijakú odmenu okrem radosti z konania vôle svojho Pána. A Boh požehnával jeho úsilie. Tak ako aj dobrú úrodu zožne iba namáhajúci sa roľník.

Sestry a bratia, na tomto mieste sa treba na chvíľu pozastaviť a spýtať sa : Ako je to s tým mojim nasadením a prácou na poli cirkevného zboru? Čím ja konkrétne prispievam k napredovaniu spoločenstva, ktorého som členom? Nie som náhodou pasívny? Nejde mi len o to, aby som prijímal, bez toho, aby som aj niečim prispel? A teraz vôbec nemyslím na financie, ale skôr na schopnosti a dary, ktoré Pán Boh každému z nás nadelil.

Bratia sestry, vojak nezvíťazí, ak preňho vojenská služba nebude všetkým. Atlét nezíska veniec, ak nebude dodržiavať pravidlá a roľník sa nedočká žatvy, ak nebude usilovne pracovať na svojom hospodárstve. Uč nás, Pane, tomu, aby služba Tebe pre nás bola všetkým, aby sme dodržiavali Tvoje pravidlá a usilovne pracovali na Tvojom hospodárstve! Amen.

Pomodlime sa : Pane Ježiši Kriste, Spasiteľ sveta, v tomto tichom pôstnom čase s Tebou chceme znova prežívať Tvoje utrpenie. Chceme s Tebou kráčať po ceste bolesti, chceme v Tvojej smrti vidieť obeť zmierenia aj za naše hriechy. Ty si za nás trpel. Ty nevinný vzal si na seba naše hriechy. Ty si bol namiesto nás odsúdený, aby sme my mali pokoj a Tvojimi ranami sme boli uzdravení. Ďakujeme Ti, Pane, za Tvoje utrpenie a nevinnú smrť. Prosíme Ťa pokorne, nedaj nám zabúdať na Tvoju obeť, ktorú si priniesol, aby sme mohli žiť v nádeji odpúšťajúcej Božej lásky. Pomôž nám nasledovať Tvoj svätý príklad, aby sme vedeli aj my odpúšťať svojim vinníkom. Tak ako si Ty odpustil nám, daj, aby sme aj my odpúšťali. Svoj pokoj daj do svojich sŕdc, aby sme boli tvorcami pokoja. Napokon, keď sa skončí naša časná púť, prijmi nás do svojej slávy, kde Ťa chceme chváliť a oslavovať na veky. Amen.

 

 

48.819538,20.363907