3. pôstna večiereň – duchovné in flagranti
Written by radovan on mar 26, 2020 in - No Comments
- pôstna večiereň – 26.3.2020
„… duchovné in flagranti …“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
1 Kráľovská 13, 1 – 10.33 – 34
1 Na Hospodinov pokyn prišiel z Judska do Bételu Boží muž, práve keď Járobeám stál pri oltári, aby kadil. 2 Na Hospodinov pokyn zvolal proti oltáru: Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: Ajhľa, narodí sa syn domu Dávidovmu menom Joziáš, a ten bude obetovať na tebe kňazov z výšin, ktorí na tebe kadievali. Aj ľudské kosti bude páliť na tebe. 3 Dal aj znamenie v ten deň: Toto bude znamením, že hovoril Hospodin: Ajhľa, oltár sa roztrhne a vysype sa popol, ktorý je na ňom. 4 Keď kráľ počul reč Božieho muža, ktorý volal proti bételskému oltáru, Járobeám vystrel ruku od oltára a povedal: Chyťte ho! Vtedy mu zmeravela ruka, ktorú vystrel proti nemu, takže ju nemohol pritiahnuť späť k sebe. 5 Oltár sa však roztrhol a popol z neho sa rozsypal podľa znamenia, ktoré dal Boží muž na pokyn Hospodinov. 6 Nato sa kráľ ozval a povedal Božiemu mužovi: Upros Hospodina, svojho Boha, pomodli sa za mňa, aby som si mohol ruku pritiahnuť späť k sebe. Boží muž uprosil Hospodina, a tak si kráľ pritiahol ruku späť k sebe. Bola ako predtým. 7 Potom kráľ prehovoril k Božiemu mužovi: Poď so mnou domov, občerstvi sa a ja ti dám dar. 8 Ale Boží muž povedal kráľovi: Keby si mi dal aj polovicu svojho domu, nepôjdem s tebou, nebudem jesť chlieb a nenapijem sa vody na tomto mieste. 9 Lebo takýto príkaz som dostal v slove Hospodinovom: Nejedz chlieb, nepi vodu, ani sa nevráť cestou, ktorou si prišiel. 10 Odišiel teda inou cestou a nevrátil sa tou, ktorou prišiel do Bételu. 33 Po tejto udalosti sa Járobeám neodvrátil od svojej zlej cesty, ale znovu určil výšinových kňazov z vrstiev ľudu. Komu sa chcelo, toho ustanovil výšinovým kňazom. 34 To bolo pre Járobeámov dom podnetom k hriechu, aby bol vykynožený z povrchu zeme.
Milí priatelia, sestry a bratia!
Človek má až chuť povedať : Kde sa vzal, tu sa vzal, pred Jarobeámom muž Boží stál. Prichádza, aby ohlásil narodenie Joziáša, ktorý napraví duchovné poblúdenie národa. Je fakt, že Joziáš neskôr naozaj urobil reformu v kráľovstve a priviedol pomýlený ľud Boží späť k Hospodinovi. No zatiaľ znie iba predpoveď o jeho narodení, a tá sa Járobeámovi ani nepáči ani nepočúva dobre.
Fakt je, priatelia, že Hospodin dokáže byť voči človeku veľmi zhovievavý. Nie nadarmo sa hovorí o tzv. božskej trpezlivosti. Pán Boh sa vskutku dokáže dosť dlho prizerať na ľudskú zvrátenosť, a to v akomkoľvek smere – tak morálnom ako aj duchovnom. Nakoniec však zasiahne a nedovolí ľudskej zvrátenosti, aby Ho viac urážala, resp. skrížila Jeho plány.
A tak z ničoho nič sa na scéne objavuje Boží muž, ktorý pochádza z Judska a prichádza do Bételu. Ono to v pôvodnom hebrejskom texte znie skoro ako taká slovná hračka, ktorá zaváňa miernou iróniou : Íš Elohím (Boží muž) prichádza do Bét elu (domu Božieho). Áno, priatelia, na tom azda nie je nič čudné ani zvláštne. Veď napokon kde inde by sme čakali, že Boží muž pôjde, keď nie do domu Božieho? A koho by sme asi čakali, že Boží muž v tom dome Božom nájde? No zrejme ďalších ľudí Božích! Lenže Boží muž, ktorého meno ani nepoznáme, v Božom dome, kde sa má uctievať a vzývať jediný pravý a živý Boh, odhaľuje bezbožnosť a modlárstvo v priamom prenose. Je to také nepríjemné duchovné „in flagranti“. Nečakané, možno aj nechcené a nepríjemné odhalenie pravdy a skutočnej duchovno – náboženskej biedy, v ktorej sa obyvatelia Severného kráľovstva ocitli. Kráľ Jarobeám práve stojí pri oltári a prináša obeť pohanskému bohu.
Drahí priatelia, mám za to, že z času na čas takéto duchovné „in flagranti“ potrebujeme tak jednotlivci ako aj celá spoločnosť. Sú to také nepríjemné odhalenia toho, akí naozaj sme. Odhalenia, na ktoré nemôžeme byť pyšní ani hrdí. Odhalenia, za ktoré sa hanbíme. Odhalenia, ktoré poukazujú smutnú pravdu o tom, že sme sa od Boha vzdialili a otočili sa Mu chrbtom. Sú to odhalenia, milí priatelia, ktoré svedčia proti nám. Nuž a Pán Boh si k tomu, aby odhalil našu duchovnú biedu, vie použiť vskutku rôzne prostriedky : raz je to náš neúspech či existenčné alebo rodinné problémy, inokedy smrť blízkeho človeka. Opäť inokedy choroba nás samotných, či niekoho z našich blízkych. Alebo možno aj corona vírus …
Otázka je, čo robiť, keď k takémuto nepríjemnému odhaleniu pravdy dôjde?! Kráľ Jarobeám volí spôsob, ktorý sa podobá na človeka disponujúceho mocou. Chce najprv Božieho posla chytiť, zbaviť sa ho a umlčať. Keď bude mŕtvy, bude ticho a nebude sa viac navážať do jeho kráľovskej autority. Áno, priatelia, tieto praktiky, ako sa zdá, má človek akoby zakódované vo svojej genetickej výbave. Jasným dôkazom z modernej histórie Slovenskej republiky je vražda novinára a jeho snúbenice. Keď mladý ambiciózny novinár začne až príliš odhaľovať nepríjemné fakty, musí skončiť. A my sa až po čase dozvedáme o obrovskej biede, skazenosti a skorumpovanosti celého systému, ktorý pre svoj blahobyt, moc a vplyv dokáže bez mihnutia oka aj chladnokrvne likvidovať ľudí, pokiaľ mu to poslúži, pomôže a zachráni ho to.
Dnešný príbeh je však okrem iného aj o tom, čo vyjadruje známa ľudová múdrosť : Všetko do času. I Božia trpezlivosť má svoje hranice. Človek len do času môže Boha urážať a hrať sa tu na zemi akoby „na malého pánbožka“. Tým všetkým chcem povedať jedno : prvotná reakcia kráľa Jarobeáma je načisto zlá. Proti Bohu sa ja ako človek nemôžem postaviť politickou mocou, resp. vojenskou silou. Dávam v tomto smere za pravdu českej ľudovej múdrosti : „Proti Bohu nic nesmohu …“
Vtedy mu zmeravela ruka, ktorú vystrel proti nemu, takže ju nemohol pritiahnuť späť k sebe. – ako málo stačí, sestry a bratia! Človek má až chuť smiať sa. Ako málo stačí, aby tvrdý kráľ „zmäkol“? Ako málo stačí, priatelia, aby spoločnosť, ktorej sme aj my všetci súčasťou, zmäkla? Spoločnosť, ktorá si až donedávna stavala novodobú babylonskú vežu … Vežu nezávislosti na Bohu, vežu bezbožnosti, násilia, nespravodlivosti, klamstva, korupcie, netolerancie … Kto pozná príbeh o babylonskej veži, ten vie, že tento projekt skončil ešte skôr, než mohol byť zrealizovaný. Osobne mám pocit, akoby aj prostredníctvom šírenia vírusu chcel Pán Bohu urobiť niečomu koniec a viesť človeka k tomu, aby začal na seba, na svojho blížneho, na svet i na Neho samotného hľadieť ináč ako doteraz. Tým samozrejme nechcem povedať to, že za vírus, či už za jeho vznik alebo rozšírenie medzi ľudí, je zodpovedný Boh. Ide len o to, že On si aj to zlé vie použiť na dosiahnutie svojich plánov …
V každom prípade príbeh sa ešte nekončí. Keď kráľa Jarobeáma postihne Boží trest, prosí Božieho muža o pomoc : Nato sa kráľ ozval a povedal Božiemu mužovi: Upros Hospodina, svojho Boha, pomodli sa za mňa, aby som si mohol ruku pritiahnuť späť k sebe. Bratia a sestry, toto správanie je opäť veľmi podobné tomu nášmu. Aj my vieme prosiť Pána Boha o pomoc, keď je zle. Starí ľudia na východe, odkiaľ pochádzam, to vyjadrovali slovným spojením: „kedz nebo ku źemi ciska“. Ešte častejšie takýto postoj snáď vidíme u tých, ktorí ani v Pána Boha neveria a spomenú si na Neho, len keď ich postretne nešťastie. No keď všetko zlé prehrmí, rýchlo zabúdajú na Pomocníka i na Jeho pomoc …
Bratia a sestry, v každom prípade Boží muž uprosí Hospodina a Járobeám ozdravie. Ruka je opäť funkčná. Kráľ chce Božieho muža odmeniť. Ktovie, či to myslí úprimne, no Boží muž má zakázané s ním ísť alebo jesť či piť. Tak či onak, priatelia, Járobeámovi sa dostáva jasného, jednoznačného napomenutia od Hospodina. Kto má oči, kto aspoň trocha uvažuje a všíma si okolnosti života, ten to nemôže prehliadnuť. Prišiel problém, Hospodin pomohol a Járobeám sa mal spamätať. No nespamätal sa! Rovnako tak ako mnohí tí, ktorí volali k Bohu keď bolo zle, no zabudli na Neho, keď ich vypočul. Tak to totiž vyplýva z posledných veršov, ktoré nám dnes zazneli: 33 Po tejto udalosti sa Járobeám neodvrátil od svojej zlej cesty, ale znovu určil výšinových kňazov z vrstiev ľudu.
Bratia a sestry, Hospodin nás neraz upozorňuje na našu nevernosť, na zlú orientáciu nášho života či na zle nastavené priority. Aj prejavenou láskou či pomocou v núdzi nám dáva jasný signál k návratu, ktorý však, žiaľ, my často nevidíme, možno vidieť nechceme, a žijeme si ďalej po svojom. Pevne verím, že i hrozba corona vírusu, ktorej čelíme, pre nás má byť určitou sebareflexiou a uvedomením si toho, kto má skutočne moc. Pevne verím aj v to, že tak ako v prírode po každej búrke zasvieti slnko, tak to bude aj v prípade korony. Odíde tak ako prišla. Nech nás teraz možno netrápia až tak veľmi materiálne, hospodárske, či finančné straty, i keď viem, že niektorí kvôli tomu možno aj skrachujú, resp. hlboko sa prepadnú. Nech nás skôr zaujíma, či naše srdce tým všetkým bude zmenené. Či naše vzťahy, hodnoty a priority sa aspoň trocha napravia. Či naše vnímanie Boha prejde nejakou korekciou. Mám za to, že iba pokiaľ sa niečo v tomto zmení, potom celý ten vírus, celá tá hospodárska recesia i všetky obete na životoch mali zmysel. No pokiaľ sa nič nezmení a my budeme i naďalej kráčať cestou Jarobeámovou, potom sa už teraz desím toho, že si niečo podobné budeme musieť v budúcnosti opäť zopakovať … A od toho nech nás všemohúci Boh ochraňuje! Amen.
