3. pred koncom cirkevného roka – modlitebný semafor
Written by radovan on nov 05, 2019 in - No Comments
3. pred koncom cirkevného roka – 10.11.2019
„… modlitebný semafor …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 18, 1 – 8
1 Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať. 2 „V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil. 3 V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi!‘ 4 On síce dlho nechcel, no potom si povedal: ‚Čo sa aj Boha nebojím a človeka sa nehanbím, 5 zastanem sa tej vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí!‘“ 6 A Pán dodal: „Počúvajte, čo povedal ten nespravodlivý sudca! 7 Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Vari bude meškať s pomocou pre nich? 8 Hovorím vám: Hneď sa ich zastane. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?“
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Tak ako po minulé roky, tak aj tento rok nás posledné nedele v rámci cirkevného roka chcú pripraviť na tzv. posledné veci. Keď sa povie „posledné veci“, teológia má na mysli oblasť, ktorá sa nazýva „eschatológia“, nuž a pod túto oblasť patrí : smrť, vzkriesenie, posledný súd, večný život, resp. večné zatratenie. Posledné nedele v cirkevnom roku nás tak svojimi témami a svojou zvesťou v podstate chcú pripraviť na tieto posledné veci, ktorým keď na to príde, raz bude čeliť každý jeden z nás. Mám za to, priatelia, že pokiaľ je reč o konci, resp. o tak závažných témach ako sú vyššie spomenuté, potom sa akákoľvek rada zíde. Dnes tak pred sebou máme dobrú radu, ktorú nám dáva sám Pán Ježiš. Skrýva sa v slovách : treba sa stále modliť a neochabovať.
Ježiš svojim poslucháčom vtedy a nám dnes rozpráva podobenstvo. Je to príbeh, prostredníctvom ktorého nás chce niečo dôležité naučiť. Tá lekcia sa pritom dá zhrnúť do slov : modliť sa oplatí. Oplatí sa modliť sa s vierou. Oplatí sa modliť sa vo viere, že naše modlitby dôjdu vypočutia. Má to zmysel modliť sa vytrvalo majúc pritom na mysli zasľúbenia, ktoré nám náš Pán dáva. Aj keď v našom príbehu má vdova do činenia so sudcom, ktorý nemá svedomie ani charakter, predsa len sa nedá odbiť. Nevzdáva sa. I keď sama o sebe zo svojej moci ho zmeniť nevie, predsa len mu môže ísť svojim neprestajným dobiedzaním pekne na nervy.
Takto nám dnešné podobenstvo všetkým chce dodať odvahy. Keď už aj zlý, bezcharakterný sudca na konci vdove vyhovie a zjedná spravodlivosť v jej prospech, o čo skôr to urobí Boh, náš nebeský Otec, keď Ho budeme prosiť?! Ten, ktorý nás má rád a záleží Mu na nás! Bolo by naozaj obrovskou chybou, priatelia, pokiaľ by sme si toto podobenstvo vysvetľovali tak, že sudca z tohto príbehu predstavuje Pána Boha. Boh je predsa celkom iný ako tento sudca! Jeho to práveže teší, keď k Nemu voláme. Neotravuje Ho to. Nie je z toho mrzutý. Boh nás počuje, počúva a chce počúvať. Nuž a nakoniec to zariadi tak, aby to bolo pre nás dobré, nám na prospech.
1 Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať. Áno, sestry a bratia, treba sa stále modliť a neochabovať, aj keď sa navonok nič nemení a všetko ostáva akoby „po starom“. Treba si to však predstaviť tak, akoby Boh na naše prosby reagoval pomocou semaforu. Nazvime si to dnes ako „modlitebný semafor“. Podľa toho aká farba svieti na semafore, taká je Božia odpoveď na našu modlitbu. Všetci dobre vieme, že na semafore sú tri farby : červená zelená a oranžová.
Čo teda znamená, keď nám svieti červená? To znamená : jasné NIE! To znamená, že naša vôľa nekorešponduje s Božou vôľou. Boh nám našu prosbu nesplní a nášmu prianiu nevyhovie, pretože vie, že nakoniec by nám všetko iba uškodilo. Je to tak, ako keď rodič nedá svojmu malému dieťaťu nožík, aby sa pohralo. Vie predsa, že dieťa by sa mohlo dosť škaredo poraniť. Nedá mu nožík preto, lebo nechce, aby sa zranilo. Nedá mu nožík preto, lebo ho miluje a chce ho chrániť. Rodič to nerobí preto, že by svoje dieťa nemiloval. Práve opak je pravdou! Dieťa nakoniec nožík dostane až neskôr, keď je schopné pochopiť a vyhodnotiť, čo všetko sa s ním dá robiť.
Bratia a sestry, skúsme niekedy aj takto pozerať na svoje „nevypočuté modlitby“! I keď to nie je celkom šťastné vyjadrenie, nakoľko každá modlitba je Bohom vypočutá, len nie vždy je Boh povinný konať tak ako si to my prajeme. Prečo je to tak, to som už zdôvodnil. Veď či sa nakoniec aj my sami nemodlíme : „Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi!“? Pokiaľ sa teda my sami modlíme za to, aby sa diala vôľa Božia, nebuďme potom prekvapení, že sa ona naozaj deje a že ona nemusí byť identická s tou našou! Drahí priatelia, učme sa viac i v tomto Pánu Bohu dôverovať! Nemyslime si hneď, že keď nám Pán Boh niečo nedáva, automaticky to znamená, že nás prestal mať rád, že Ho viac nezaujímame alebo niečo podobné. S najväčšou pravdepodobnosťou nás iba chce chrániť pred sebou samými …
Bratia a sestry, možno sme si niekedy zvykli na Boha ako na automat prianí a želaní, kedy človek vhodí nejakú modlitbu a z neho vypadne zaručený pre nás priaznivý výsledok. Ale takto to vo vzťahu s Bohom vôbec nefunguje a pozerajúc na plnenie modlitieb takouto optikou budeme veľmi sklamaní. Istá pani sa raz zdôverila svojmu farárovi : „Pán farár, ja sa už nemodlím. Ja už Boha o nič neprosím, pretože som ho toľko prosila a vôbec nevypočul moje modlitby. Prosila som ho o uzdravenie môjho syna z choroby a vôbec ho neuzdravil, ale syn napokon zomrel. Prosila som ho, aby si dcéra našla prácu a dodnes ešte stále tú prácu nemá. Vidím, že nemá zmysel o niečo prosiť, pretože Boh to pre mňa neurobil.“ To je skúsenosť ženy, ktorá bohužiaľ vnímala Boha ako Toho, ktorý má vždy plniť priania človeka.
Drahí priatelia, pravda je taká, že Boh koná úplne ináč, pretože sleduje to najväčšie dobro pre človeka a chce mu dať oveľa viac ako len to, čo si človek praje, alebo o čo sa modlí. Ako to v skutočnosti je? Nahliadnime v tejto chvíli do evanjeliového textu, ktorý nám zaznel spred oltára! (Lukáš 5, 1 – 11) Peter celú noc loví ryby. Vieme, že poväčšine sa remeslo v rodine dedilo, a tak ho s veľkou pravdepodobnosťou zdedil aj Peter. Pri otcovi sa naučil kedy a ako ryby chytať, kde sú najlepšie miesta na rybačku a takto chodieval so svojim bratom Ondrejom každú noc na ryby, aby ich ráno mohol na trhu predať. Boli však noci ako aj táto dnešná. Celonočná námaha vyšla nazmar. Stavil by som sa, že Peter sa celú noc modlil : Pane, požehnaj mi ryby, požehnaj mi úlovok. Veď moja rodina nebude mať čo jesť, nebudem mať čo predať na trhu. Požehnaj Pane, aby som sa mal za čo postarať o svoju rodinu. A nič. Vari ho Boh nepočul? Vari Boh nechcel pre neho nič urobiť? Ale áno, chcel, ale úplne ináč. Chcel mu dať zažiť práve tento zážitok, aby upútal a očaril jeho srdce. Ak by Boh hneď vypočul jeho modlitbu a dal by mu úlovok, Peter by sa zaiste potešil, Boha by chválil a ďakoval, úlovok predal a bol vďačný, že znova sa má za čo postarať o svoju rodinu. Boh to ale myslel úplne ináč. Nechcel iba jednorazovú vďačnosť, ale pripravil pre Petra na jednej strane skúšku viery, skrze ktorú ho priviedol k oveľa bohatšiemu úlovku ako je plná sieť. Zaiste aj túto mu naplnil, ale Peter zistil, že nie plná sieť je to, čo potrebuje, ale že je to nasledovanie Ježiša, ktorého slovo má moc naplniť siete. Preto sa rozhodne svoje remeslo rybára vymeniť za rybára ľudí.
Sestry a bratia, na tomto príbehu vidíme, že Boh koná úplne ináč ako sú predstavy človeka. Aj keď sa možno zdá, že Boh nepočuje naše modlitby, Pán koná, ale podľa svojej predstavy a podľa svojej vôle. Našou úlohou je túto Božiu vôľu objaviť a s ňou sa zjednotiť, pretože spása človeka nespočíva vo vyslyšaní všetkých jeho modlitieb a ich naplnení, ale v zjednotení sa človeka s Božou vôľou. Presne tak, ako hovorí Božie slovo : Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a všetko toto sa vám pridá. Peter počúvajúc slová vychádzajúce z Ježišových úst bol nimi taký očarený, že odrazil od brehu a po všetkom tom, čo počul povie Pánovi : Na tvoje slovo spustím siete. Pretože uveril Jeho slovám. A vtedy Pán naplní jeho siete, pretože Peter začal hľadať to, čo mu ukázal Pán. Začal veriť Jeho slovu. Toto je teda cesta, ktorej nás dnes učí Božie slovo – hľadať Ježišove slová a nimi sa nechať viesť. Nie prestať s modlitbou a za nič sa už nemodliť, ale zmeniť svoj prístup. Neustále Ho prosiť, nech sa vo všetkom, za čo sa modlíme, stane Božia vôľa. A na druhej strane, nech nás Pán naučí aj vo veciach, ktoré nejdú ako chceme odhaľovať Jeho zámery.
Priatelia, čo znamená, keď nám svieti zelená? Zelená – to je Božie radostné ÁNO. Je to situácia, keď chce Boh zasiahnuť tak ako Ho o to prosíme. Naša vôľa je v súlade s tou Božou. Alebo to Pán Boh tiež môže urobiť celkom inak. Tak, že sme to ani my sami netušili. Splní nám našu prosbu, ale načisto inakšie.
Nuž a čo znamená oranžová? Oranžová – to je : ČAKAJ! Pán Boh chce naplniť naše prosby, ale v správnom čase. A ktorý je ten správny čas, to vie najlepšie On. Keď teda na našom modlitebnom semafore svieti oranžová, zrejme si to od nás bude vyžadovať dávku trpezlivosti. Áno, priatelia, v tom je neraz kameň úrazu. Dnešný človek nechce čakať. Výdobytky techniky sú tu preto, aby nám urýchľovali čas, aby sme nečakali. A tak aj čo sa našich modlitieb týka, bez toho, aby sme to vyskúšali, pokiaľ sa veci nedejú hneď, na počkanie, neraz povieme : Nemá to zmysel … Z toho nič nebude …
Bratia a sestry, učme sa dnes od vdovy z prečítaného podobenstva stále sa modliť a neochabovať. Sám Ježiš nás k tomu pozýva. A majme pritom na mysli, že ono nakoniec najdôležitejšie nie ani to, či ti na tom tvojom osobnom modlitebnom semafore svieti červená, zelená alebo žltá. Oveľa dôležitejšie je to, čím Pán Ježiš svoju reč zakončuje : Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?“
Toto je dôležité, priatelia. Nájde Syn človeka vieru na zemi? Nájde ju pri tebe? Nájde ju pri mne? Toto nech nás preto v súvislosti s koncom trápi a znepokojuje najviac. A síce : Na akej úrovni je moja viera? Je vôbec nejaká? Nuž ale na túto otázku si už musí odpovedať každý sám … Amen.
