4. adventná nedeľa – dva dôvody na radosť
Written by radovan on dec 13, 2022 in - No Comments
- adventná nedeľa – 18.12.2022
„… dva dôvody na radosť …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Filipským 4, 4 – 7
4 Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! 5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko! 6 Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. 7 A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Tešíte sa na Vianoce? Myslím si, že vzhľadom k tomu, že nás od Vianočných sviatkov delí už len zopár dní, je to celkom opodstatnená otázka. Odpovede na takto postavenú otázku by asi boli pri jednotlivých ľuďoch vskutku rôznorodé. „Ale hej! Teším sa, len ešte nemám pre všetkých nachystané darčeky!“ – povedal by jeden. „Ale hej, teším sa. Ale keď si predstavím, koľko upratovania, vypekania a vyvárania ma čaká, radosť ma prechádza!“ – povie zas niekto iný. Nuž a tretí v poradí by sa aj tešil, ale radosť mu pokazila avizovaná návšteva jeho svokry, ktorá sa určite zdrží niekoľko dní. Tým štvrtým, posledným je sedemročný chlapec. On sa na Vianoce teší tak ako to snáď dokážu len malé deti. Iba dúfa, že jeho rodičia ho pozorne počúvali a on si pod vianočným stromčekom nájde to, čo si tak veľmi praje …
Tešíte sa na Vianoce? Ale hej, aj by sme sa tešili, ale v tomto dnešnom svete sa zdá, akoby sa strácali dôvody na radosť. Trápi nás ekonomická situácia. Znepokojuje nás geopolitická situácia. Trápi nás ekológia. Trápi nás to, ako vyžijeme, aká budúcnosť čaká naše deti a vnúčatá. Trápi nás, kto sa o nás postará, keď zostarneme, a tak by sme mohli pokračovať. Je akoby málo skutočnej radosti okolo nás. A tak si ju ľudia snažia navodiť neraz umelo. Ale keď chémia z tela vyprchá, stráca sa aj pocit radosti. To určite neznamená, že teraz, zopár dní pred Vianocami, máme po Dobšinej chodiť vysmiati od ucha k uchu. V každom prípade mám za to, že pokiaľ nás v dnešnú nedeľu apoštol Pavol povzbudzuje k radosti, má na mysli radosť, ktorú budeme nosiť vo svojom srdci. Radosť z toho, že nás Boh miluje. Radosť z toho, že Pán Boh pre nás vo svojom Synovi – Pánovi Ježišovi pripravil večný život v nebesiach. Radosť z toho, že Boh má situáciu mocne vo svojich rukách a my si môžeme byť istí svojim občianstvom v Kristovom kráľovstve. Toto všetko nás súčasne napĺňa pokojom, ktorý nám Boh dáva. Boží pokoj je pritom úplne iný než pokoj tohto sveta. Nenájdeme ho ani v pozitívnom myslení, ani v bezkonfliktnom živote ani v dobrých pocitoch. I keď to všetko môže byť aj fajn a v poriadku. Skutočný pokoj však pramení z vedomia, že Boh o mňa stojí a má ma rád. To je ten pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum – a ktorý nám všetkým apoštol Pavol praje.
Tešíte sa na Vianoce? Milí priatelia, apoštol Pavol nemal také predvianočné problémy, starosti či obavy ako my. Namiesto starostí či obáv nám zanechal svoje slovo o radosti. Nuž a k nej nás nielen pozýva, ale aj povzbudzuje. Keď píše svoj list kresťanom vo Filipis, nemá na mysli fajnové vianočné pokrmy ani darčeky. Netrápi ho ani návšteva svokry, pretože žiadnu nemá. A Vianočný stromček vtedy tiež ešte nemali. Radosť, ku ktorej nás Pavol pozýva, spočíva, resp. je ukotvená „v Pánovi“. On je základom skutočnej radosti.
Pavol však vie aj to, že život človeka nie je vždy iba o radosti. Choroby, nedostatok, nepochopenie, odmietnutie či umieranie – to nie sú skutočnosti, s ktorými sa dnes stretávame iba my. Tieto skutočnosti boli až dôverne známe aj samotnému apoštolovi. A nielen choroby a umieranie, ale tiež starosti bežného dňa.
Bratia a sestry, nedá sa povedať, žeby Pavol prežíval iba samé šťastné okamžiky a momenty vo svojej misijnej službe. Veď posúďte sami! Vo svojom 2. liste do Korintu v 6. kapitole napríklad vyznáva toto: 3 Nikomu ničím nespôsobujeme pohoršenie, aby táto služba nebola zhanobená, 4 ale vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach, 5 v ranách, vo väzeniach, v nepokojoch, v námahách, v bdeniach, v pôstoch, 6 v čistote, v poznaní, v zhovievavosti, v dobrote, v Duchu Svätom, v nepokryteckej láske, 7 v slove pravdy, v Božej moci; so zbraňami spravodlivosti v pravej i ľavej ruke, 8 v sláve i potupe, v povesti dobrej i zlej; akoby zvodcovia, a predsa pravdiví, 9 ako neznámi, a predsa dobre známi, ako umierajúci a, hľa, žijeme, ako trestaní, a predsa nie sme vydaní smrti, 10 ako neustále zarmucovaní, no predsa sa radujeme, ako chudobní, a predsa mnohých obohacujeme, ako tí, čo nič nemajú, a predsa majú všetko.
V tom istom liste, avšak v 1. kapitole zas vyznáva: 8 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli o súžení, ktoré nás postihlo v Ázii, doľahlo na nás nadmieru ťažko, nad naše sily, takže sme si zúfali nad svojím životom. 9 Ba sami nad sebou sme prijali ortieľ smrti, aby sme dôverovali nie sebe, ale Bohu, ktorý kriesi mŕtvych. 10 On nás vyslobodil a ešte vyslobodí z takého veľkého nebezpečenstva smrti; v neho dúfame, že nás vždy znovu vyslobodí …
Nuž a opäť v 2. liste do Korintu, tentokrát v kapitole 4, Pavol vyznáva: 8 Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí; 9 sme prenasledovaní, no nie opustení; sme zrážaní k zemi, no nehynieme; 10 stále nosíme na tele Ježišovo zomieranie, aby bol na našom tele zjavný aj Ježišov život. 11 Lebo dokiaľ žijeme, pre Ježiša sme neustále vydávaní na smrť, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.
Bratia a sestry, po tomto krátkom exkurze mapujúcom ťažkosti Pavlovej služby si človek logicky kladie otázku: Čo viedlo tohto ťažko skúšaného človeka k tomu, aby niekoho povzbudzoval k radosti? Čo viedlo Pavla, ktorý mimochodom pri písaní tohto listu sedel vo väzení, k tomu, aby cirkev povzbudzoval k radosti? Z Pavlovho postoja sa dnes môžeme naučiť niečo veľmi dôležité. A síce: naše vnútorné postoje nemusia byť závislé na vonkajších podmienkach. Pavol bol naplnený radosťou, pretože vedel, že už nech sa s ním stane čokoľvek, Ježiš Kristus bude s ním. To je prvý dôvod Jeho vnútornej radosti.
Nuž a druhým dôvodom jeho radosti bolo poznanie tej skutočnosti, že: Pán je blízko! O tom, že je Pán blízko, sme si i my hovorili počas celého adventu. Blízko je sviatok Kristovho narodenia, kedy si budeme s celým kresťanským svetom pripomínať Jeho prvý vstup do ľudských dejín a sveta v chudobe, pokore a poníženosti. Avšak blízko je aj Jeho druhý príchod, ktorý bude v moci a sláve, kedy sa vráti ako Pán pánov a Kráľ kráľov, pred ktorým sa bude musieť skloniť každé koleno a vyznať, že Ježiš Kristus je Pán.
Pán je blízko. To vieme aj my. O Pánovej blízkosti svoje vedel aj nemecký teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorý v koncentračnom tábore Flossenburg, takmer na konci 2. svetovej vojny, krátko pred svojou popravou napísal: Gott ist mit uns am Abend und am Morgen und ganz gewiss an jedem neuen Tag – Pán Boh je s nami zrána i zvečera a bude s nami každý ďalší deň (ES 637). Okrem toho poznáme aj Ježišovo zasľúbenie: Ajhľa, ja som s vami po všetky dni! Nuž a tým sa dostávame k samotnej pointe blížiacich sa Vianočných sviatkov: Boh je nám blízko v Ježišovi. Boh sa nám stáva blízkym v Ježišovi. Boh je blízko pri nás. Boh sa blíži.
Drahý brat, milá sestra: Tešíš sa na Vianoce? – Áno, teším sa. Tento sviatok mi totiž pripomína, že Boh sa raz stal človekom v dieťati v jasličkách. Keď mám toto pred očami, potom sa strácajú starosti, strach či obavy bežného dňa. Prajem vám, drahí priatelia, aby ste v prípravách na Vianoce nezabudli práve na toto! A síce, že Pán je blízko. Pretože toto je skutočná pointa. Toto je skutočné evanjelium a dobrá správa Vianoc. Jedine na tom záleží. Nuž a za to si náš Pán zaslúži tak našu vďačnosť ako aj oslavu. Amen.
