4. adventná nedeľa – O radosti
Written by radovan on dec 18, 2014 in - No Comments
4. adventná nedeľa – 21. 12. 2014
„O radosti“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami!
Filipským 4, 4
Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem : radujte sa!
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Zvesť poslednej, štvrtej adventnej nedele, ktorú dnes v cirkvi slávime, nás nabáda k radosti. Teda nie k pokániu, k poslušnosti, mravnosti, disciplinovanosti, dodržiavaniu Božích prikázaní, či k zodpovednosti. I keď všetko toto by pre život kresťana malo byť rovnako dôležité a charakteristické. Predsa však, povedzme si pravdu, o tomto ľudia nepočúvajú príliš radi. V mnohom sa totiž cítia obvinení, nakoľko zlyhávajú a uvedomujú si svoje nedostatky, a to tak v pokání, ako aj poslušnosti, zodpovednosti, či mravnosti. Zvesť dnešnej nedele, ktorá pojednáva o radosti, by pre nás mala byť tým pádom príjemná. Veď kto už netúži po radosti?! Kto sa nechce tešiť?!
Každý po nej túži. Radosť je príjemná. Človeka zaplavujú „endorfíny“, tzv. hormóny šťastia. Je to krásny pocit. Je teda normálne a prirodzené, že chceme mať radosť čím častejšie. Chceme, aby trvala čím dlhšie. Uvedomujeme si totiž a až príliš často zažívame, že život v realite nie je vždy o radosti. Neraz musíme čeliť aj smutným udalostiam, stresujúcim faktorom, utrpeniu, bolesti, chorobám, nepochopeniu, sklamaniu, či neprijatiu. Nakoniec sa nám zdá akoby tej radosti v tomto svete ani príliš veľa nebolo.
Keďže človek je tvor vynaliezavý, pokúša sa navodiť si stavy radosti aj umelým spôsobom. Chce si spraviť radosť aj vtedy, keď na ňu možno veľa dôvodov niet. Jedným z bežných prostriedkov na „zlepšenie nálady“ je alkohol. Radosť však väčšinou trvá len dovtedy, kým je alkohol v tele, resp. do chvíle, kým sa to s ním nepreženie. Keď však z tela vyprchá, človek opäť musí čeliť neraz krutej a nepríjemnej a ešte horšej životnej realite. Ešte účinnejším prostriedkom sú drogy. Účinok je intenzívnejší, i radosť väčšia. Opäť však len do chvíle, kým sa účinok drogy neskončí. Žiaľ, takto umelo navodzovaná „radosť“ má aj svoju odvrátenú tvár. Na jednej strane je krátkodobá, nie je skutočná, na druhej strane človeka vťahuje do otroctva závislosti.
Sú však aj iné formy, ako si človek dokáže navodzovať radosť. Možno častým nakupovaním, síce pekných, aj drahých, ale väčšinou úplne nepotrebných vecí. Výsledkom sú skoršie alebo neskoršie finančné ťažkosti, zadlženosť a bankrot. Iní zas skúšajú radosť, ktorú vidia v neviazanom partnerskom živote. Výsledkom takejto „radosti“ však nie je tiež nič iné ako frustrácia, pocit menejcennosti, nehodnosti, zhnusenie nad sebou samým, nuda, depresia – neraz takáto „radosť“ končí samovraždou. Dalo by sa určite pokračovať vo vymenovávaní aj ďalších ľudských vynálezov na „radosť“. No pre ilustráciu to úplne postačuje.
Bratia a sestry, na začiatku som povedal, že téma o radosti by pre nás všetkých mala byť príjemná, pretože každý z nás má radosť rád. Sme radi, keď sme radi. No doteraz som o tom príjemnom veľa nepovedal. Práve naopak! Všetko to boli skôr odstrašujúce príklady radosti. Tušíme, ba čo viac, my to vieme, že existuje radosť skutočná, ale aj predstieraná. Existuje radosť úprimná, čistá, takpovediac detská, ale aj falošná, hraná, naoko. To, čo som doteraz vymenoval, to všetko bola radosť falošná. Nič viac, iba chémia a závislosť. Nič iné ako satanova ponuka radosti, z ktorej keď človek vytriezvie, je mu ešte horšie ako predtým – horšie zo samého seba, horšie z iných ľudí, horšie z okolitého sveta. A preto potrebuje ďalšiu a silnejšiu dávku, aby si aspoň na chvíľku navodil svoj „radostný“ vnútorný svet. Radosť vedúca k závislosti, otroctvu, destabilizácii, rozvratu osobnosti a medziľudských vzťahov – to je neraz radosť, ktorú tento svet ponúka človeku. Z počiatku lákavá, príťažlivá, trendová, moderná, uletená, cool, super – na koniec však likvidujúca.
Bratia a sestry, môže byť takáto „radosť“ ešte radosťou? Z takejto „radosti“ môže mať radosť asi len satan, otec lží a vrah ľudí od počiatku! Je to on, kto sa snaží ľudstvu ponúkať rôzne alternatívy, len aby človek nekráčal po Božích cestách. Keď prví ľudia v raji prežívali skutočnú radosť jednak sami zo seba, jednak z Pána Boha, satanovi to vadilo. A tak im ponúka inú radosť – radosť z toho, že budú môcť byť ako Boh. A pre prvých ľudí je to samozrejme lákavé. Výsledok je nám všetkým dobre známy – strach, pocity viny, skrývanie sa pred Bohom, útek od Boha, nakoniec nútený odchod z raja – miesta skutočnej radosti a od Boha – zdroja opravdivej radosti. A je po radosti! Tak je to dodnes. Rozumný si dá povedať, bláznovi nevysvetlíte nič. Naopak! Bude si zapchávať uši, aby nič nepočul. Bude sa vám vyhýbať, aby sa s vami nestretol.
Drahí priatelia, bratia a sestry, aj my sme dnes apoštolom Pavlom pozvaní k radosti. Nie však k tej, o ktorej som hovoril doteraz. Sme pozvaní k čistej, úprimnej, skutočnej, nefalšovanej a pravej radosti. Apoštol Pavol takúto radosť vidí jedine v Pánovi Ježišovi Kristovi. Preto nám píše : Radujte sa v Pánovi ustavične! Zdôrazňujem! Radujte sa! To znamená : radosť nie je mimo Boha, mimo cirkev, mimo Božie slovo, mimo kresťanské spoločenstvo ako sa nám to snažia poniektorí nahovoriť. Skutočná, pravá a nefalšovaná radosť existuje jedine v spojení s Pánom Ježišom. A to už nie je o chémii, ktorá chvíľku trvá, no potom vyprchá. To je o vzťahu. To je o istote, že som Bohom milovaný. Že som Jeho dieťa a On je môj dobrý nebeský Otec. To je o istote, že som Bohom akceptovaný, prijatý. To je o istote, že mi je vo viere v Ježiša odpustené. To je istota v Ježišove slová, že kto v Neho verí, nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. To je istota, že nech sa deje, čo sa deje, nikdy nie som sám. Som v rukách mocného, dobrého a milujúceho Boha, ktorého dieťaťom i ja som, i ja smiem byť, a to kvôli veľkej Božej milosti. To je istota, milí priatelia, že smrťou sa nič nekončí. To je istota večného života, ktorý pre nás Ježiš zabezpečil svojim dielom vykúpenia, svojim životom, svojou obeťou za naše hriechy. Toto všetko, bratia a sestry, ma napĺňa vnútornou radosťou. Je to radosť, ktorá mi dodáva vnútorný pokoj na duši. To nie je radosť, ktorá by bola závislá na omamnej látke. Je to stav mysle naplnenej pokojom Božím, ktorý sa nedá racionálnym spôsobom vysvetliť. To človek musí jednoducho zažiť.
K takejto radosti sme apoštolom Pavlom pozvaní. Nuž a sme k nej pozvaní ustavične. To znamená, nie je to zážitok radosti na 5 minút a potom si zaplať ďalšiu dávku. Radosť, ku ktorej nás pozýva Pavol je trvalá, celoživotná a je zdarma. Je to radosť stvorenia zo vzťahu so svojim Stvoriteľom. Je to svojim spôsobom božská radosť, ktorá prebývala v raji.
Drahí bratia, milé sestry, bez Boha niet skutočnej a trvalej radosti. To je to, čo nám chce naznačiť apoštol Pavol. No s Ním, v spojení s Ním, v živote s Ním, vo viere a dôvere v Neho, v láske k Nemu a poslušnosti voči Nemu máme minimálne 3 dôvody na radosť. Prosím, berte tie 3 dôvody aj ako taký malý test, ktorý preverí, ako je to s našou radosťou.
- Radosť z vykúpenia. Smieme sa ustavične radovať z toho, že naše hriechy sú odpustené. Že nás Boh prijal ako svoje deti. Tento fakt nás napĺňa nielen radosťou, ale aj vďačnosťou. Veď Kristus, Boží Syn, odpykal trest namiesto nás. Žalárnik z mestečka Filipi, ktorý uveril v Ježiša ako Pána a Spasiteľa sa i pre nás môže stať pekným príkladom takejto radosti : Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha (Sk 16, 34). Drahý brat, milá sestra, dokážeš sa ešte radovať z toho, že si vykúpený? Veď je to niečo mimoriadne! I ty si vykúpený! Koľká radosť!
- Radosť zo slova Božieho. Pri čítaní Biblie je nám umožnené objavovať duchovné bohatstvo, ktoré Boh vložil do svojho slova a to v nás spôsobuje radosť. Je to mimoriadna radosť, keď čítame o láske Boha k nám ľuďom. Takúto radosť pociťoval a opísal aj žalmista : Z tvojej reči sa radujem ako ten, kto nachádza hojnú korisť (Ž 119, 162). Milý priateľ, je pre teba čítanie Božieho slova radosťou? Alebo len nudnou kresťanskou záležitosťou?
- Radosť zo spoločenstva (kontaktu) s inými kresťanmi. Keď sa spolu ako kresťania stretávame, radujeme sa, že všetci máme toho istého Vykupiteľa a všetci nasledujeme toho istého Pána. Takúto radosť smel zažiť Pavol a tí, ktorí s ním boli na jeho cestách : Keď sme prišli do Jeruzalema, bratia nás radostne privítali (Sk 21, 17). Drahý brat, milá sestra, tešíš sa zo svojich bratov a sestier v spoločenstve na službách Božích, biblických hodinách, spevokole, modlitebnej skupinke, filmovom klube, či na brigáde? Ale ti skôr lezú na nervy, všetko ohundreš a najradšej by si ich ani nevidel?
Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem : radujte sa! Nejde o nútenie sa k radosti. Nejde ani o to, aby sme si radosť vsugerovali. Radosť, o ktorej Pavol píše je len odpoveď veriaceho, milovaného a vďačného srdca na Božiu lásku, dobrotu, milosrdenstvo a požehnanie. Je to radosť, ktorá nás môže sprevádzať počas celej časnosti. Je to radosť, v ktorej smieme raz z vôle a z milosti nášho Pána vstúpiť aj do večnosti. Napokon je to radosť, v ktorej dnes smieme prijímať aj dary Božej milosti v podobe Kristovho tela a krvi. Zo srdca nám všetkým prajem takúto radosť. Amen.
