4. adventná nedeľa – On sa mi stal spasením
Written by radovan on dec 18, 2013 in - No Comments
4. adventná nedeľa – 22. 12. 2013 (Sl. Božie s Večerou Pánovou a spoveďou)
„On sa mi stal spasením“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od prichádzajúceho Pána Ježiša Krista! Amen.
Izaiáš 12, 1 – 6
1 Potom v ten deň povieš: Ďakujem Ti, Hospodine, lebo – hoci si sa hneval na mňa – Tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma. 2 Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň. On sa mi stal spasením. 3 S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy. 4 V ten deň poviete: Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno, zvestujte Jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že je vyvýšené Jeho meno. 5 Ospevujte Hospodina, lebo slávne veci učinil, nech je to známe na celej zemi. 6 Jasaj a plesaj, obyvateľka Siona, lebo je veľký uprostred teba Svätý Izraela!
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Touto ďakovnou piesňou, ktorú sme si vypočuli vrcholí tá časť Izaiášovho proroctva, ktorá pojednáva o Hospodinovi ako o Kráľovi. Dnešnou 4. adventnou nedeľou vrcholí aj samotný advent, teda čas očakávania príchodu zasľúbeného Mesiáša, Spasiteľa, Krista a Kráľa. Je to zaiste vhodný čas na to, aby sme aj my spolu s prorokom Izaiášom Pánu Bohu ďakovali za to, že On to so svojimi zasľúbeniami myslí vážne. Že to, čo zasľúbil, to aj splní. Že aj pre našu spásu, pre moju spásu, pre našu záchranu, pre moju záchranu, pre naše zmierenie, pre moje zmierenie, pre naše odpustenie, pre moje odpustenie, pre naše prijatie, pre moje prijatie, pre náš život večný, pre môj život večný –posiela na tento svet svojho jednorodeného Syna.
Keď prorok Izaiáš píše tieto slová, Izrael je ešte stále tiesnený a prechádza obdobím trestov za svoje previnenia. Izaiášovi však medzitým bolo odhalené o budúcnosti toľko potešujúcich vecí, že do úst budúceho vykúpeného ľudu už vkladá túto ďakovnú a oslavnú pieseň. Napriek tomu, že v danej situácii niet dôvodu na radosť, vďačnosť a oslavu, Boží ľud tak môže a má robiť už teraz, a to vo viere, že dobrý Boh má pre svoj ľud pripravenú skvelú budúcnosť.
Bratia a sestry, v tomto bode, myslím si, je značná podobnosť situácie Božieho vyvoleného ľudu spred 2700 rokov a našej situácie v 21. storočí. Ani my sme ešte nedosiahli večný zasľúbený život. Aj my sme v tomto živote ešte kadečím tiesnení. Trápime sa kvôli zlej ekonomickej situácii. Trápime sa, kto sa o nás postará na staré kolená. Obávame sa zhoršujúceho zdravotného stavu. Bojíme sa, či nestratíme aspoň akú takú pracovnú pozíciu, a tým aspoň aký taký životný štandard. Trápi nás, či neochorieme na nejakú zákernú chorobu. Máme obavy, aký svet čaká na naše deti, či vnúčatá. A tak by sme mohli ešte dlho pokračovať. To všetko a ešte aj mnoho iného je našou tiesňou. To všetko a ešte aj mnoho iného je kríž, ktorý si musíme v tomto živote niesť.
I nám je však skrze svedectvo samotného Pána Boha v Písme svätom odhalená potešujúca budúcnosť, ktorá nám bráni v tom, aby sme sa obávali. Naopak! Povzbudzuje nás, vedie, ženie a nabáda nás k tomu, aby sme už teraz v rôznej tiesni a životnom súžení dokázali Bohu ďakovať a oslavovať Ho za to, čo všetko je pre nás pripravené, čo všetko na nás čaká. Blížiace sa Vianočné sviatky sú akousi garanciou toho, že to Pán Boh myslí vážne. Že krásna budúcnosť nie je len ilúziou a utópiou, ale realitou, na ktorej smieme mať aj my účasť. Aby to nebola ilúzia, ale realita, Syn Boží vstupuje do dejín tohto sveta, do diania a existencie tohto sveta. Vstupuje z nebeskej reality do reality tohto sveta. Stáva sa jedným z nás. Prichádza, aby naplnil vôľu svojho Otca nebeského. Prichádza, aby vykonal potrebné zmierenie medzi svätým Bohom a hriešnym človekom. Prichádza, aby položil základný kameň všetkým Božím zasľúbeniam o večnosti a večnom živote i o spáse. Prichádza, aby samého seba svojmu Otcovi ponúkol ako obeť zmierenia, a tak učinil Božej spravodlivosti, ktorá musela hriech odsúdiť, zadosť.
Izrael si síce zaslúžil trest, ale Boh napokon všetko obrátil na dobré. Nuž a to je dobrý dôvod na vďačnosť. Boh trestá, ale aj potešuje a zmilováva sa. Šťastné časy v budúcnosti sú Božím darom, ktorý je pre Izrael v Božom pláne už pripravený. Bratia a sestry, ani my nie sme bez viny. Ak chceme byť k sebe čestní a úprimní, musíme povedať, že aj my si zasluhujeme od Pána Boha trest za svoje pády, za svoje zlyhania, neveru a hriech. Zasluhujeme si to celkom oprávnene a spravodlivo. No Pán už aj pri nás všetko začal meniť k dobrému. Nuž a blížiace sa sviatky Vianoc sú toho evidentným dôkazom. Na svet prichádza Syn Boží, aby svojou svätosťou zakryl náš hriech, svojou poslušnosťou našu neposlušnosť, svojou vinou našu vinu, svojou láskou našu zlosť, hnev a nenávisť, svojou smrťou našu smrť. Či nemáme za čo ďakovať? Či nemáme začo dnes Pána Boha chváliť? Jeho oslavovať? Zvlášť ak si uvedomujeme, že nič z toho sme si nijako nezaslúžili! Že všetko je len Božia milosť a dar!
Táto radosť z vyslobodenia sa v prorockom texte prirovnáva k radosti smädných, keď si môžu načerpať vodu z prameňa spásy. Voda je predpokladom života a Hospodin sám je prirovnaný k prameňu a studnici života. Spomenutý obraz čerpania vody chce povedať, že v časoch zasľúbeného Kráľa bude Boží ľud prežívať hojnosť Jeho dobrých darov a nebude mať v ničom nedostatku. I keď teraz ešte má v mnohom ohľade nedostatok, predsa nie toto bude jeho budúcnosť. Tá je v dostatku, hojnosti a nadbytku dobrých Božích darov.
Radosť z vyslobodenia dnes môžeme prežívať aj my. Je to radosť z odpustenia, zmierenia a omilostenia, ktoré pre nás Pán Ježiš vydobyl svojou smrťou na kríži. Izraelci mali piť vodu, ktorá symbolizovala Hospodina ako zdroj života – tak časného ako aj večného. My sme dnes pozvaní k stolu Pánovmu, aby sme prijímali telo a krv nášho Pána Ježiša Krista. Pretože kto je telo a pije krv Božieho Syna, ten má večný život. V tejto časnosti síce každý jeden z nás musí zakúsiť ešte aj smrť, no to nie je definitívny koniec. Nás čaká Božia otcovská náruč, ktorá je doširoka otvorená pre každého, kto vierou a s bázňou do svojho života prijíma Ježiša ako Božieho Syna, Pána, Kráľa a Spasiteľa. Toto, bratia a sestry, nech je naša radosť z nášho vyslobodenia z tohto údolia plaču, hriechu, bolestí a smrti. Z vyslobodenia, ktoré k nám nanovo prichádza v Ježišovi počas blížiacich sa Vianoc. Milí priatelia, nedovoľme, aby tento vzácny čas popri nás prešiel len tak!
Nakoniec v prorockom texte čítame, že spása Hospodinova sa týka celej zeme, a preto aj Hospodinove mocné činy majú byť oznamované všetkým národom. Spása sa netýka len jedného národa. Netýka sa len vopred vyvolených. Je tu pre všetkých, ktorí o ňu stoja a majú o ňu záujem. Takto spievajú aj anjeli : Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! Dnes je na nás, bratia a sestry, aby sme túto spásu Hospodinovu zvestovali! Vo svojich rodinách i v spoločnosti, v ktorej žijeme. Spásu, ktorá neprišla ani v Budhovi, ani v Alahovi, ani v bohoch východu, ani v bohoch západu, ale v Božom Synovi – Ježišovi Kristovi. A preto : Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno, zvestujte Jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že je vyvýšené Jeho meno. 5 Ospevujte Hospodina, lebo slávne veci učinil, nech je to známe na celej zemi. 6 Jasaj a plesaj, obyvateľka Siona, lebo je veľký uprostred teba Svätý Izraela! Amen.
