4. adventná nedeľa – svätý nepokoj
Written by radovan on dec 17, 2020 in - No Comments
- adventná nedeľa – 20.12.2020
„… svätý nepokoj …“
Milosť vám a pokoj od nášho prichádzajúceho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista! Amen.
Lukáš 1, 39 – 56
39 V tie dni vstala Mária a rýchlo sa vydala na cestu do hornatého kraja, do mesta Júdovho. 40 I vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu. 42 I zvolala silným hlasom a povedala: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43 Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? 44 Lebo, ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko. 45 A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. 46 Vtedy povedala Mária: Velebí moja duša Pána 47 a môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 48 že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, 49 pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno 50 a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia. 51 Dokázal moc svojím ramenom, rozprášil tých, čo sa povyšovali zmýšľaním srdca; 52 mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených, 53 lačných nasýtil dobrými vecami a bohatých prepustil naprázdno; 54 ujal sa Izraela, svojho služobníka, pamätlivý milosrdenstva, 55 ako povedal našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. 56 Mária zostala s ňou asi tri mesiace, potom sa vrátila domov.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Pokiaľ je 3. adventná nedeľa úzko prepojená s postavou Jána Krstiteľa, potom si dovolím povedať, že dnešná, posledná, 4. adventná nedeľa je úzko prepojená s postavou Márie, Ježišovej matky. Tak ako Ján Krstiteľ tak i Mária je totiž pre mňa osobne charakteristickou postavou adventu. V tejto chvíli však nejde ani tak o to, kto každý je charakteristický pre adventný čas. Oveľa dôležitejšie je skôr to, aký odkaz, aké posolstvo nám tá ktorá postava zanecháva a odovzdáva. Aký odkaz pre zvyšné dni adventu pre nás teda má dnes práve Mária? Som si vedomý toho, že to pre luteránske uši môže znieť tak trošku šteklivo, avšak v danej situácii sa na túto skutočnosť pozrime čisto optikou Biblie a evanjelia, zanechajúc pri tom dogmatické nánosy minulých storočí, ktoré najmä medzi protestantmi a katolíkmi vyvolali miestami takmer až nevraživosť vo vzájomných vzťahoch.
Človek po prečítaní dnešného evanjelia nadobúda pocit určitého ponáhľania sa a náhlivosti. Ba dokonca až nepokoja. Áno! Mária musí ísť. Okamžite a rýchlo. Má na ponáhlo. Čím skôr musí hovoriť so svojou sesternicou Alžbetou. Veď tomu sa dá iba ťažko uveriť. Ona? Práve ona má porodiť Syna Najvyššieho? Boh sa má ocitnúť v jej lone? Veď je to takmer neprístojné, nepochopiteľné, nedôstojné. Zvesť anjela Gabriela o moci Najvyššieho, ktorá Máriu zatieni, zvesť o tom, že práve ona sa má stať matkou Božieho Syna – to Mária síce pokorne a bez odvrávania prijíma. No zároveň táto anjelská zvesť akosi prevyšuje jej chápanie. Zmocňuje sa jej vnútorný nepokoj. V každom prípade potrebuje nejaké ubezpečenie, uistenie, že je to pravda. Že si to nevysvetľuje zle. Že to pochopila správne. Áno, bratia a sestry, i Mária je len obyčajný človek. Podľa odborníkov na štúdium Svätého Písma, Mária v tom čase môže mať okolo 16 rokov. Nie je to ešte zrelá žena ostrieľaná svetom a životom. Naopak! Má pochybnosti. Prežíva neistotu. A keďže sa to racionálne ani nedá nejako logicky odôvodiť, je pochopiteľné, že prežíva vnútorný nepokoj, ktorý si musí nejakým spôsobom vyriešiť. Možno v tej chvíli nič nechápe, ale jedno vie: musí sa uistiť čím skôr. Ten nepokoj v sebe musí vyriešiť tak rýchlo ako sa len dá. Táto vec totiž neznesie odklad.
Bratia a sestry, Mária si vo svojom nepokoji spomenie práve na Alžbetu. Určite to nie je náhoda. Akoby si sám Najvyšší prial, aby sa matka budúceho Jána Krstiteľa, ktorá je už tiež v požehnanom stave, Alžbeta, stretla s matkou budúceho Mesiáša – Krista, s Máriou. Akoby si sám Najvyšší prial, aby sa budúci pripravovateľ cesty Mesiáša stretol s budúcim Mesiášom za takýchto okolností. Teda ešte dobrých 30 rokov predtým, než sa Ján s Ježišom naozaj osobne stretne na brehoch rieky Jordán, kde Ján Ježiša pokrstí.
Alžbeta naplnená Duchom Svätým toto nutné uistenie a ubezpečenie Márii napokon aj odovzdáva. Nuž a potom to už z Márie jednoducho vytryskne. Musí to z nej vyjsť von. Jej chválospev, ktorý do dejín cirkví vstúpil pod názvom ako „Magnificat“, a to na základe latinského prekladu prvého slova, ktorá vysloví: Velebí moja duša Pána … Príde mi to tak, že práve takto a nie inak sa dá zvládnuť, prekonať a vyriešiť to obrovské napätie, ktoré je v Márii od chvíle, čo sa jej zjavil anjel Gabriel a zvestoval jej tú neuveriteľnú novinu. Celé to napätie je prekonané uistením Alžbety: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43 Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? 44 Lebo, ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko. 45 A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán. Všetko to napätie, všetok ten nepokoj je prekonaný Máriiným prijatím a stotožnením sa so svätou realitou, ktorá v nej už prebýva, a jej následným vyznaním: môj duch sa rozveselil v Bohu, v mojom Spasiteľovi, 48 že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia, 49 pretože Mocný učinil so mnou veľké veci, a sväté je Jeho meno 50 a Jeho milosrdenstvo s tými, čo sa Ho boja, z pokolení na pokolenia.
Drahí priatelia, ako sa tento približne 2000 rokov starý príbeh dnes dotýka nás? Veď to, čo sa vtedy udialo pri Márii, je neopakovateľné. Ani zďaleka neviem všetko, no o jednom som presvedčený: dnes ani v budúcnosti sa už žiadnej žene nezjaví anjel Gabriel a nezvestuje jej to, čo vtedy Márii. Predsa však! I keď je to takto, skúsme si z tohto príbehu niečo zobrať, a to v tomto predvianočnom čase!
My si za normálnych okolností prajeme šťastné a veselé vianočné sviatky. Sem tam niekto pridá aj radostné, požehnané a tiež pokojné prežitie týchto dní. A práve tu sa chcem pristaviť. Nemali by nás práve vianočné sviatky naplniť skôr akýmsi svätým nepokojom? Nemali by i v nás Vianoce vyvolať napätie podobné tomu Máriinmu? Nie však nepokoj a napätie z toho, že nemáme ešte pre každého darček. Nie nepokoj a napätie z toho, že ešte nemáme všetko v dostatočnom množstve nakúpené. Že ešte nemáme všetko upratané. Áno, chápem. I toto môžu byť vážne dôvody na nepokoj, napätie a stres.
Ja však v danej chvíli skôr myslím na nepokoj a napätie z toho, že tu sa deje niečo, čo jednoducho nie je celkom normálne. Bratia a sestry, osobne si myslím, že nebezpečenstvo Vianočných sviatkov je v tom, že my už všetko vieme. Vianočný príbeh mnohí poznáme dôverne a priam do posledných detailov. V podstate od toho už ani nič neočakávame. No pravda je taká, že pokiaľ nezoberieme vážne to, čo tak vážne znepokojuje Máriu, potom nám skutočná pointa Vianočných sviatkov opäť raz unikne a stratí sa v žiare stromčeka, či tradičných jedál. Nuž a to, čo Máriu znepokojuje, to by sa dalo vyjadriť snáď aj takto: Všemohúci Boh rastie ako dieťa v jej lone. Je to tak ľudské, človečie a zároveň tesné, že ľudskejšie, človečejšie a tesnejšie to už ani nemôže byť.
Táto Božia cesta, prísť a vnoriť sa do sveta práve týmto spôsobom – to je program. Nuž a hlavným predpokladom toho programu je táto skutočnosť: Boh chce byť blízko. Chce byť blízko pri tebe. Chce byť blízko pri mne. Chce byť blízko pri ľudstve. A volí si na to celkom originálny, vskutku jedinečný, neslýchaný spôsob. Chce byť blízko pri každom jednom z nás, aby nám naslúchal, aby nás dokázal pochopiť. Chce byť blízko pri každom jednom z nás, aby vedel včas a dobre zasiahnuť v náš prospech a pomôcť nám. Chce byť blízo pri každom jednom z nás, aby nás sprevádzal po ceste časného života. No nadovšetko chce byť blízko pri každom jednom z nás, aby nás priviedol k sebe – do večnosti.
Bratia a sestry, myslím, že bude dobré, pokiaľ tohtoročné Vianočné sviatky neprežijeme len v pokoji, ale aj v akomsi svätom nepokoji. Bude dobré, pokiaľ nás tento nepokoj bude hnať k tomu, aby sme si to aj my vyjasnili a uistili sa tak ako aj Mária. Bude dobré, pokiaľ nás tento nepokoj bude hnať k tomu, aby sme aj my hľadali a pýtali sa, čo to Boh vtedy spravil a dodnes robí i pre mňa osobne. Áno, až takto sa do dá zúžiť: Čo v narodení Ježiša Boh urobil a robí pre mňa osobne?
Myslím, že keď v posledných dňoch pred Vianočnými sviatkami budeme hľadať viac toto než len nejakú zľavu a akciu v obchodoch, pokiaľ sa za hľadaním odpovede na túto otázku budeme hnať viac než za čímkoľvek iným, potom je to skvelý predpoklad, aby sme už o niekoľko dní mohli z plného srdca spievať tie nádherné vianočné chorály.
A tak vám prajem, drahí priatelia, aby ste aspoň štipku Máriinho nepokoja smeli prežiť tiež. Nepokoja, ktorý človeka nabáda k hľadaniu, ale aj nachádzaniu odpovede na otázku: Čo Boh pre mňa urobil, ale aj doposiaľ robí prostredníctvom narodenia svojho Syna?
Pane, daj mi otvorené srdce, oči i uši pre to, aby som žasol, cítil a poznal, že si sa stal človekom aj kvôli mne, aj kvôli mojej večnej záchrane a spáse! Amen.
