4. po sv. Trojici – cesta spravodlivosti vs. cesta milosrdenstva
Written by radovan on júl 06, 2022 in - No Comments
- po sv. Trojici – 10.7.2022
„… cesta spravodlivosti vs. cesta milosrdenstva …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Ján 8, 3 – 11
3 Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju doprostred 4 a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. 5 Mojžiš nám v Zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. Čo teda povieš ty?“ 6 Týmito slovami ho skúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však sklonil dole a písal prstom po zemi. 7 Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“ 8 A znova sa zohol a písal po zemi. 9 Keď to začuli, odchádzali jeden po druhom, počnúc staršími, až tam zostal sám s tou ženou, ktorá bola uprostred. 10 Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ 11 Odpovedala: „Nikto, Pane!“ Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a odteraz už nehreš!“
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Príbeh o žene hriešnici patrí bezpochyby medzi najznámejšie a najpôsobivejšie texty Jánovho evanjelia. I keď pravda je taká, že príbeh ako taký pôvodne nepatril do Jánovho evanjelia. Pozorný čitateľ sám skoro zistí, že medzi dlhými Ježišovými rečami a teologickými spormi, ktoré sa objavujú v kapitolách 5 – 8, táto stať pôsobí cudzorodý prvok. V každom prípade: dobre, že sa tento príbeh v priebehu času nestratil, že sa naň nezabudlo. Veď je to úžasná ukážka veľkosti Božieho odpustenia a milosrdenstva, ktoré na stránkach Písma svätého nachádzame. Milosrdenstvo a odpustenie – takto nakoniec znie aj téma dnešnej 4. nedele po sv. Trojici.
Príbeh ako taký je rozdelený do dvoch častí, pričom každá časť má svoje vlastné vyvrcholenie. Najprv je to Ježišov stret so zákonníkmi a farizejmi a následne je to Ježišovo stretnutie so ženou, ktoré sa končí Ježišovým výrokom oslobodzujúcim ženu.
Bratia a sestry, čo sa vlastne stalo? Neznáma žena bola pristihnutá pri cudzoložstve. Zjavne teda došlo k porušeniu 6. Božieho prikázania. Podľa predpisu Mojžišovho zákona sa skutok cudzoložstva trestal veľmi prísne, a síce smrťou. Tak o tom čítame v 5. knihe Mojžišovej 22: 22 Keby pristihli muža, ktorý spal s vydatou ženou, nech zomrú obidvaja: muž, ktorý spal so ženou, i žena. Tak odstráň zlo z Izraela! 23 Keby bola deva-panna zasnúbená s mužom, a stretol by ju v meste iný muž, a spal by s ňou, 24 vtedy ich oboch vyveďte k bráne toho mesta a ukameňujte ich na smrť: dievku za to, že nevolala do mesta o pomoc, a muža za to, že zneuctil ženu svojho blížneho. Tak odstráň zlo zo svojho prostredia! 25 Keby muž stretol zasnúbenú devu na poli, a násilím by sa jej zmocnil, a spal by s ňou, vtedy zomrie len sám muž, ktorý s ňou spal. 26 Deve však neurob nič; deva sa nedopustila hriechu, hodného trestu smrti, lebo je to celkom tak, ako keby niekto napadol svojho blížneho a zavraždil by ho. 27 Lebo ju stretol na poli, zasnúbená deva kričala, ale nebolo, kto by jej pomohol. 28 Keby muž stretol devu-pannu, ktorá by nebola zasnúbená, a keby ju schytil, spal by s ňou a pristihli by ich, 29 vtedy dá muž, ktorý s ňou spal, otcovi devy päťdesiat strieborných a bude mu ženou preto, že ju zneuctil. Nesmie ju nikdy prepustiť.
Ježišovi protivníci sa teda chopia príležitosti a snažia Ho vohnať do pasce. Keď sa Ho pýtajú na Jeho názor, nechcú mať jasno o ďalšom osude ženy. Ten im je svojim spôsobom ukradnutý. Tá nešťastnica je pre nich iba prostriedkom na dosiahnutie ich cieľov. A tým je: diskreditácia Ježiša ako učiteľa a majstra pred verejnosťou. O ňu ako osobu im teda vôbec nejde. Svojim spôsobom je pritom zaujímavé, prečo bola predvedená len samotná žena, keď podľa toho, čo sme z Mojžišovho zákona počuli, mal byť potrestaný aj muž. Aj táto skutočnosť svedčí o nečistých pohnútkach Ježišových odporcov.
Títo páni teda chcú Ježiša podrobiť skúške, aby Ho v konečnom dôsledku mohli obžalovať. Treba povedať, že to nemajú vymyslené zle. Narafičili to na Ježiša veľmi šikovne. Veď pokiaľ sa Ježiš rozhodne pre miernejší postup, a síce v súlade so svojim učením o Božom milosrdenstve, láske a odpustení, a ženu neodsúdi, jasne sa tým postaví proti Zákonu. Na druhej strane: pokiaľ sa rozhodne pre striktný postup, dostane so do rozporu so svojim doterajším posolstvom o bezpodmienečnej Božej láske. Rovnako tak sa dostane to rozporu s rímskou okupantskou mocou, ktorá si prisvojila ako jediná mať právo vynášať rozsudky smrti.
Nebol by to však Ježiš, ktorý dokáže „prekuknúť“ skutočné ľudské úmysly. Aj preto nepristupuje na študovanú diskusiu o Zákone. Tvárou v tvár svojim dotieravým odporcom reaguje uvoľnene a suverénne: píše niečo prstom po zemi. To, čo vtedy Ježiš písal, sa dnes už nedozvieme. Nakoniec by to bolo aj zbytočné. Oveľa dôležitejšie, čo vtedy povedal. Je to odpoveď, ktorá odvracia pozornosť od obžalovanej ženy a konfrontuje žalobcov s nimi samými. Núti ich tým uznať svoju vlastnú hriešnosť a priznať, že ako hriešnici vlastne nemajú morálne právo súdiť druhých: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň!“
Bratia a sestry, pokiaľ aj veľa ľudí až tak detailne nepozná výpovede z Písma svätého, myslím, že túto výpoveď pozná ešte i dnes mnoho ľudí. V každom prípade reakcia odporcov dokazuje, že pochopili, čo sa im Ježiš snažil naznačiť. Ich morálne svedomie a cit pre spravodlivosť sú ešte stále v poriadku. Ako prví odchádzajú „starší“ ako tí skúsenejší a múdrejší. Aspoň táto skutočnosť hovorí v celom tomto príbehu v ich prospech.
Keď sa priestor, kde má byť vykonaná exekúcia, vyprázdni, príbeh pokračuje svojou druhou časťou. Teraz stojí hriešnica pred Ježišom sama, aby začula z Jeho úst oslobodzujúce slová odpustenia. Na naše prekvapenie tuná nezaznieva žiadne slovo odsúdenia ani kázanie o morálke, či zmienka o hriešnej minulosti. Ježiš skôr akoby otváral novú cestu do budúcnosti. Žena dostáva šancu nového začiatku.
Drahí priatelia, Pán Ježiš sa na tomto mieste správa presne tak ako otec v Jeho podobenstve o stratenom, či márnotratnom synovi. Z tejto bezvýhradnej podpory a odpustenia žena získava silu začať nový život.
Milé sestry a bratia, dovolím si povedať, že príbeh o žene hriešnici je príbehom, ktorý dnes obviňuje i nás. Áno, aj my sme takí. Radi vidíme hriechy, zlyhania a pády druhých. Ešte radšej na nich poukazujeme, ešte radšej o nich hovoríme a vyťahujeme ich. Radi vynášame svoje „spravodlivé“ rozsudky. Nemáme a nejeden raz ani nepoznáme zmilovania. No uniká nám pritom skutočnosť, že my sami nie sme o nič lepší. Uniká nám, že rovnaký trest a odsúdenie, ktoré tak radi doprajeme druhým, si v podstate zasluhujeme podľa Božej spravodlivosti aj my sami.
A preto sa dnešný príbeh o žene hriešnici pre nás chce stať nielen demonštráciou Božieho zľutovania, milosrdenstva a lásky. Chce byť rovnako tak motiváciou k tomu, aby sme k druhým ľuďom pristupovali tiež takto: so zľutovaním, milosrdenstvom, odpustením a láskou. Nuž a rovnako tak chce byť varovaním v tom slova zmysle, aby sme dobre pamätali na to, že odsudzovaním druhých vlastne odsudzujeme samých seba. Na druhej strane: len prístup milosrdenstva, zľutovania a odpustenia k druhým ľuďom je pre nás zárukou Božieho milosrdenstva, zľutovania a odpustenia voči nám. Je to presne tak ako to aj Pán Ježiš hovorí na inom mieste: 14 Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský; 15 ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vám, keď sa previníte (Mt 6, 14 -15 ).
Milí priatelia, neskoršie zaobchádzanie cirkvi s verejnými hriešnikmi ukazuje, že cirkvi ako takej bolo nejeden raz zaťažko nasledovať v tomto duchovnom princípe svojho Pána a Majstra. Pokiaľ si tento príbeh iba s ťažkosťami hľadal svoje miesto v evanjeliách, potom to v neposlednej rade spôsobila aj tá skutočnosť, že toto Ježišovo jednanie voči hriešnikom bolo považované za príliš „veľkomyseľné“. Takýto postoj bol určený skôr strachom z toho, že aplikovanie Ježišovho prístupu by sa časom začalo zneužívať. Ježiš to však myslel inak. On sa spoliehal predovšetkým na premieňajúcu silu lásky a odpustenia, ktoré dávajú človeku druhú šancu a možnosť nového začiatku.
Bratia a sestry, dnes je len na nás ako na jednotlivcoch, ale aj na cirkvi ako takej, ktorou cestou chceme ďalej ísť. Pretože možnosti sú iba dve. Jedna cesta je ísť cestou prísnosti a odsúdenia. Keď sa však rozhodneme ísť ňou, potom počítajme, že sa pri nás a nad nami budú aplikovať Ježišove slová: 1 Nesúďte, aby ste neboli súdení; 2 lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané. 3 Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? 4 Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka, – keď ty sám máš v oku brvno? 5 Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť, aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata (Mt 7, 1 – 5). Nuž a druhá cesta je cesta odpustenia, prejavenia súcitu, lásky a milosrdenstva. K tejto ceste nás povzbudzuje aj samotný Pán Ježiš na inom mieste, keď hovorí: 36 Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené (L 6, 36 – 37).
Priatelia, kráčajme po tej druhej ceste, aby sme raz mohli na základe Božieho odpustenia a milosrdenstva prijať korunu večného oslávenia a života! Amen.
