4. po Veľkej noci – Spievaj novú pieseň!
Written by radovan on máj 10, 2017 in - No Comments
4. po Veľkej noci – 14. 5. 2017
„Spievaj novú pieseň!“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od vzkrieseného a živého Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Žalm 98, 1 – 9
Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Lebo vykonal divné veci: pravica Jeho pomohla Mu, i Jeho sväté rameno. 2 Hospodin svoju spásu oznámil, zjavil svoju spravodlivosť očiam národov. 3 Rozpomenul sa na svoju milosť, na vernosť k domu Izraela; všetky končiny zeme videli spásu nášho Boha. 4 Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! Prepuknite v jasot, plesajte a hrajte! 5 Hrajte Hospodinovi na citare, na citare za hlasného spevu! 6 Trúbami, hučaním rohov pred Kráľom-Hospodinom zvučne plesajte! 7 Nech hučí more i to, čo ho napĺňa, svet i tí, čo na ňom bývajú! 8 Rukami tlieskajte, rieky, vrchy plesajte vospolok 9 pred Hospodinom; lebo prichádza súdiť zem. Svet bude súdiť v spravodlivosti, národy v úprimnosti.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Spev odjakživa patril k dôležitým prejavom človeka. Je zaujímavé, že z celého tvorstva vie spievať iba človek. Zvieratá toto nedokážu. Samozrejme, existujú určité pokusy naučiť aj zvieratá napodobňovať nejaké ľudský zvuky a podobne, vidíme to v cirkusoch alebo v rôznych show, faktom však ostáva, že spev nie je prirodzeným prejavom zvierat. Spev akoby bol určitým privilégiom iba nás ľudí, ktorí sme boli stvorení na Boží obraz. Dá sa povedať, že spev sprevádzal človeka už od jeho začiatkov. Najprv to boli iba jednoduché formy, ktoré sa však postupne vyvíjali až do harmonizačne zložitejších a náročnejších viachlasov.
Moja dnešná kázeň nemá a ani nechce byť odbornou prednáškou o speve, nakoľko ja sám nie som vyštudovaný muzikológ. Čo ale chcem povedať je to, že do spevu piesní vedel človek odjakživa pretaviť svoje pocity, a to tak pozitívne ako aj negatívne. Slová piesne tak môžu byť plné radosti, ale aj smútku a žiaľu. Môžeme v nich vyjadriť svoje očakávania, radosť a túžby, ale tiež naše obavy a strach. Slovami piesne rovnako tak môžeme vyjadriť našu vieru v Pána Boha a dôveru v Jeho vedenie.
Téma dnešnej nedele nás vyzýva a povzbudzuje k tomu, aby sme spievali. Cantate! – Spievajte! Nejde ani tak o to, aby sme spievali všetko a za každých okolností. Nedeľa „Cantate“ nás pozýva predovšetkým k tomu, aby sme spievali na oslavu Trojjedinému Pánu Bohu ako Tomu, ktorý človeku dar spevu dal. Ako Tomu, ktorý je naším Stvoriteľom, Vykupiteľom a Posvätiteľom. Ako Tomu, ktorý koná svoje dielo spásy a záchrany v prospech nás ľudí, svojich detí.
Bratia a sestry, pokojne môžeme povedať, že spev a duchovná pieseň mali v protestantskej tradícii vždy svoje pevné a dôležité miesto. I spevom duchovných, nábožných piesní, ktoré boli tvorené v materinskom jazyku tých, ktorí ich spievali, sa rýchlo šírili reformačné myšlienky. Reformátori takpovediac ťažili z toho, že spievanie piesní v zrozumiteľnom jazyku je okrem iného aj dobrou pedagogickou pomôckou. Ľudia tým, že spievajú sa aj učia poznávať základné biblické pravdy a rozumieť im. Takto naozaj krátko po začatí reformácie vznikajú aj nové náboženské piesne, ktoré si ľudia osvojujú. Mnohé, ako vieme, vytvoril aj náš samotný reformátor dr. Martin Luther, a tie medzi ľuďmi doslova zľudoveli. Je určite super, že niektoré z nich sa nachádzajú aj v našom súčasnom spevníku. Spomedzi nich najznámejšou je určite pieseň „Ein feste Burg ist unser Gott“ – „Hrad prepevný je Pán Boh náš“ – ktorú vnímame aj ako svoju hymnu.
Naši predkovia dlhý čas žili na „Tranosciu“, spevníku, ktorý sa v našej cirkvi používal aktívne viac než 300 rokov, a to v mnohých vydaniach. Legendárna Cithara sanctorum (ľudovo Tranoscius), ktorej zostavovateľom bol známy skladateľ nábožných piesní Juraj Tranovský, bola neskôr vystriedaná tzv. Evangelickým zpěvníkom, z ktorého som spieval ešte aj ja ako mladý chlapec, keď som prichádzal do kostola na služby Božie. Najmä vy, ktorí ste starší, si určite ešte pamätáte staré nápevy a hlavne slová piesní z týchto spevníkov v biblickej kraličtine, ktorá bola liturgickým jazykom našich predkov počas mnohých rokov. Azda aj preto sa nový spevník, ktorý používame v našej cirkvi od roku 1992, na niektorých miestach pomerne ťažko ujímal a len pomaly si získaval cestu k srdciam veriacich. V každom prípade sme Pánu Bohu vďační za všetkých, ktorí svojim vkladom prispeli k jeho vzniku.
Bratia a sestry, je fakt, že človek dokáže spievať o kadečom. Stačí, ak si dnes zapnete rádio alebo televíziu. Predsa však, dnešná nedeľa nás pozýva k tomu, aby sme dar spevu, ktorý nám Pán Boh dal, vyžívali tým najlepším možným spôsobom. Nuž a tým je – využívať spev na oslavu Toho, ktorý nám tento dar ako ľuďom dal – Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Nová pieseň, k spevu ktorej sme pozvaní, nám akoby chcela pripomenúť nový vek, novú eschatologickú budúcnosť, ktorú pre nás Hospodin svojim konaním pripravuje a vytvára. Nová pieseň, ktorú máme spievať nechce teda byť len pripomínaním si a oslavou Božích vysloboditeľských skutkov z minulosti. Ako napríklad oslavou vyslobodenia Božieho ľudu z Egypta, ale bo tiež oslavou vyslobodenia z babylonského zajatia. Nová pieseň chce byť aj výrazom istoty, že Hospodin vo svojom diele pokračuje. Nie je to iba Boh minulosti. Je to Boh, ktorý doposiaľ koná a pôsobí. Nuž a keď sa naplní čas, On svoje dielo napokon aj dokončí.
Lebo vykonal divné veci: pravica Jeho pomohla Mu, i Jeho sväté rameno. Bratia a sestry, túto podivuhodnú spásu uskutočnil Pán Boh „svojou pravicou“. A to pre nás znamená len jedno : Boží ľud nevďačí za obnovu života či za náboženskú slobodu vonkajším priaznivým okolnostiam, ani priaznivej politickej klíme alebo priazni vladárov a mocipánov. Nie! Je to jedine Hospodin, kto všetko zvrchovane riadi, presadzuje svoje plány a uskutočňuje svoje spásne ciele. Z toho všetkého potom vyplýva iba jedno : Jedine Hospodin sám je hoden tejto piesne. Nová pieseň má teda v cirkvi znieť nie na oslavu človeka a jeho dôvtipu, krásy či šikovnosti. O tom sa spieva v piesňach tohto sveta. Ale nová pieseň prináleží iba samotnému Bohu a Jeho oslave.
Milí priatelia, je pravda, že možno nie vždy máme chuť k spevu. Nie vždy je nám, ako sa povie, „do spevu“. Niekedy sa treba jednoducho vedieť k spevu aj donútiť. A to najmä v takých chvíľach, keď všetko stojí akoby proti nám. Keď sa veci nevyvíjajú podľa našich predstáv a očakávaní. Práve vtedy si je treba o to intenzívnejšie pripomínať, koľkokrát nás už Hospodin vyslobodil a spievať o tom. Nuž a v tomto poveľkonočnom čase spievať predovšetkým o tom veľkom vyslobodení, ktoré sa odohralo na golgotskom kríži na Veľký Piatok a pri prázdnom Ježišovom hrobe vo Veľkonočné ráno.
Drahí bratia, milé sestry, Izrael vždy poznával Hospodina ako Boha, ktorý pamätá na svoje milosrdenstvo a ktorý je verný. Výzva k oslave tohto Boha sa pritom nevzťahuje len na vyvolený Boží ľud. Veď Hospodin sa dáva poznávať celému svetu. On v Ježišovi Kristovi pripravuje spásu pre celý svet, tak o tom počúvame vo vianočnej anjelskej zvesti : Nebojte sa! Veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude celému svetu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus, Pán! A preto sa radostná oslava Hospodina má šíriť po celej zemi. Veď Hospodin je Kráľom! Veď Jeho Syn je naším Spasiteľom!
Milí priatelia, spievať má doslova celá zem. To znamená, spievať Pánu Bohu nemáme iba doma, sami v súkromí. I to je bezpochyby dôležité. Spomínam si zavše na svoju starú mamu, ktorá si aj doma veľmi rada zaspievala zo spevníka. Predsa však, oveľa väčšiu silu má spev v spoločenstve, keď je nás viac a ešte to pritom aj pekne znie. Vtedy to vskutku povznáša ľudského ducha k nebesiam, človeka to prinavracia k Bohu a našu dušu to napĺňa pokojom.
4 Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! Prepuknite v jasot, plesajte a hrajte! 5 Hrajte Hospodinovi na citare, na citare za hlasného spevu! 6 Trúbami, hučaním rohov pred Kráľom-Hospodinom zvučne plesajte! To, bratia a sestry, znamená jedno : spievať sa má poriadne, nie len tak, ledabolo. Pán Boh, ktorý všetko dobré pre nás robí, si zaslúži, aby sme Mu spievali naplno. Tak, ako najlepšie vieme. To samozrejme neznamená, že máme kričať, ale do svojho spevu máme vložiť svoje srdce, cit i ducha. Aby náš spev nakoniec nevyznel len ako nemastný, neslaný, nekonkrétny, bezduchý, trápny a oslavy Boha absolútne nehodný pokus.
K oslave Boha teda žalmista postupne pozýva Boží ľud, následne celú zem a nakoniec aj celé stvorenie. Dáva si dokonca tú námahu, že spomína aj more. Nech hučí more i to, čo ho napĺňa, svet i tí, čo na ňom bývajú! To určite nie je náhoda. More podľa starých orientálnych predstáv totiž predstavovalo chaotické, protibožské sily. Na konci však budú aj tie prekonané. Pán Boh sa svojou mocou zvrchovane presadí! Nikto a nič Mu nebude môcť konkurovať. Nikto a nič sa Mu nepostaví na odpor. A to je naozaj dobrý dôvod na spev a Božiu oslavu!
8 Rukami tlieskajte, rieky, vrchy plesajte vospolok 9 pred Hospodinom; lebo prichádza súdiť zem. Svet bude súdiť v spravodlivosti, národy v úprimnosti. Bratia a sestry, celá príroda a všetko stvorenie bude mať napokon účasť na radostnom dive nápravy sveta. Celková náprava pritom nastane prostredníctvom spravodlivého Božieho súdu. Keď sa hovorí o súde, ako ľudia z toho nie sme poväčšine nadšení. Ten však, kto v Boha verí a je v Božích očiach pokladaný za spravodlivého, ten sa ho obávať nemusí. Naopak! Má sa na Boží súd tešiť. Pretože práve skrze neho všetko bude napravené. Boh obnoví rajské podmienky, o ktoré sa človek svojou neposlušnosťou a vzburou voči Bohu sám pripravil.
Milí priatelia, i keď zatiaľ ani zďaleka ešte nežijeme v dokonalých rajských podmienkach, i keď zatiaľ ešte stále musíme čeliť mnohým zlým veciam, chorobám, zradám, sklamaniam, realite smrti a podobne, predsa len – smieme už teraz Hospodinovi spievať novú pieseň. Novú pieseň spasených, vyslobodených Božích detí. Novú pieseň nádeje, obnovy, zvrchovanej Božej moci a večnosti. Pripoj sa preto k spevu novej piesne dnes aj ty! Amen.
