4. po Zjavení – ísť za Ním za každých okolností
Written by radovan on jan 25, 2017 in - No Comments
4. po Zjavení – 29. 1. 2017
„… ísť za Ním za každých okolností …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Mt 14, 22 – 33
22 Nato hneď prikázal učeníkom nastúpiť na loď a ísť pred ním na druhú stranu, kým nerozpustí zástupy. 23 Keď rozpustil zástupy, vystúpil na vrch do samoty modliť sa. Keď sa zvečerilo, bol tam sám. 24 Loď bola vzdialená od brehu už mnoho stadií a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. 25 Počas štvrtej nočnej stráže prišiel k nim Ježiš, kráčajúc po mori. 26 Keď ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: To je prízrak! A od strachu kričali. 27 Ale Ježiš sa im hneď ozval: Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa! 28 Peter mu odpovedal: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode! 29 On povedal: Poď! Peter vystúpil z lode, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: Pane, zachráň ma! 31 Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval? 32 Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. 33 Tí, čo boli na lodi, klaňali sa mu a hovorili: Naozaj si Boží Syn.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Neviem, či máte radi strašidelné príbehy. Fakt je, že niektorí ich priam vyhľadávajú, iní ich zas veľmi nemusia. Evanjeliový príbeh, ktorý je základom dnešnej kázne, v každom prípade tak trošku strašidelný je. Pri pokuse o jeho vysvetlenie, či aktualizáciu do každodenného života obyčajného veriaceho človeka, sa kazateľ môže vybrať viacerými smermi. Jeden môže byť oslovený tým, aké dôležité bolo pre Ježiša tráviť čas v modlitbe, len sám so sebou a svojim Otcom. Ak už On, Boží Syn, potreboval tráviť tak veľa času v modlitbe a samote, o čo skôr my? Druhý môže byť oslovený Ježišovou mocou nad prírodnými zákonmi a schopnosťou chodiť po vode. Tretí zas môže byť fascinovaný Petrovou túžbou ísť za svojim Pánom, dokonca po vode. Nuž a ten štvrtý sa možno dostane do slepej uličky, keď sa až príliš sústredí na to, ako Ježiš dokázal fyzikálne vylúčenú vec. I keď by sa možno zdalo, že práve chodenie po vode je centrálnou časťou nášho príbehu, mám za to, že to tak nie je. A preto sa ani ja týmto smerom nebudem uberať.
Dnes sa teda v samotnej kázni chcem sústrediť predovšetkým na dva motívy, ktoré ma tentokrát pri čítaní a spracúvaní biblického textu najviac oslovili. Prvý motív sa týka už spomínaného nasledovania Pána Ježiša. Peter mu odpovedal: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel k tebe po vode! Bratia a sestry, toto je bezpochyby kľúčová situácia dnešného príbehu. Peter nevie, ako je možné chodiť po vode. Ani my to nevieme. Evanjelista Matúš to takisto nijako viacej nerozvádza. Zrejme preto, nakoľko to nevie ani on. Vnímame to tak, že Syn Boží, ktorý v sebe stelesňoval Božiu moc, ktorý porušoval prírodné zákony pri zrealizovaných uzdraveniach, pri kriesení mŕtvych, pri masovom nasycovaní hladných – tento Ježiš mal od Boha aj schopnosť robiť takéto „kúsky“. Kúsky, kedy celá fyzika je postavená na hlavu aj so svojimi zákonmi. Špekulovať nad týmto fenoménom viacej, naozaj nemá zmysel.
Peter teda nevie úplne presne, do čoho ide. Nevie, ako sa to robí. A tiež nevie, či je niečo také vôbec možné. Veď ľudia bežne po vode nechodia. Dokonca si ani nie je stopercentne istý, či je to Ježiš, ku komu má ísť po vode. Ale pokiaľ je to On, je treba za Ním ísť! A to aj vtedy, pokiaľ človek nechápe všetky súvislosti a ide takpovediac do rizika!
Bratia a sestry, práve toto je nádherný impulz, ktorý ma pri čítaní a spracovaní dnešného evanjeliového príbehu veľmi oslovil. Áno, viera niekedy vedie človeka aj do neznáma, do nových a nepoznaných situácií, do rizika. Viera nie vždy objasňuje všetky okolnosti života. Viera nie vždy dáva okamžité a uspokojivé odpovede na všetky naše otázky. Predsa však, pokiaľ ide o Ježiša, pokiaľ je to On, je treba za Ním ísť. A to dokonca za každých okolností.
29 On povedal: Poď! Peter vystúpil z lode, kráčal po vode a šiel k Ježišovi. 30 Ale keď videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: Pane, zachráň ma! Toto je akoby zákonité pokračovanie modelovej situácie nasledovania, s ktorou sme na tomto mieste konfrontovaní. Peter síce dokáže vykročiť za Ježišom do neznáma. Nakoniec ho však nedostane vietor, či dvíhajúce sa vlny, ale položí ho jeho vlastný strach. Až keď ide ku dnu, spoznáva Ježiša a spoznáva Ho ako svojho Spasiteľa a Záchrancu. Peter zašiel ďalej než tí, ktorí ostali sedieť v lodi. No nezvládol to. Vo svojom nasledovaní zašiel ďalej, než zatiaľ mohol zvládnuť. Ale aj tak je dobre, že tam šiel. Pretože až keď klesal ku dnu, pochopil o čo ide a v Ježišovi mohol spoznať svojho osobného Záchrancu a Spasiteľa.
Drahí priatelia, práve o toto ide pri nasledovaní Krista zo všetkého najviac. Spoznať v Ježišovi svojho osobného Spasiteľa. Je to cesta, na ktorej neraz aj my padneme a nezvládame to. Veď kto o sebe môže povedať, že všetko vždy stopercentne zvládol a nikdy nezlyhal? Kto o sebe môže povedať, že vo svojej viery nikdy nezapochyboval a nepadol? Predsa však, toto všetko sú nevyhnutné kroky, stupienky, po ktorých stúpame v poznávaní Ježiša, Jeho moci, lásky, záujmu o nás a starostlivosti o nás. Toto všetko sú kroky na ceste budovania našej dôvery v Ježiša. Je to cesta, po ktorej sa musí uberať každý jeden veriaci človek. Je to cesta, ktorá si žiada svoj čas a nedá sa urýchliť.
Pre Petra to bola celkom určite jedna z najdôležitejších životných lekcií. Mohli by sme si myslieť, že teraz ho už v jeho viere a vzťahu s Ježišom nemôže nič prekvapiť a zastaviť. Predsa však, až také jednoduché to nebude. To, čo sa odohráva dnes na rozbúrenom Genezaretskom jazere je dosť podobné inej udalosti z pašiového príbehu. Určite to nie je náhoda, že hlavnými postavami sú i tento raz Peter a Ježiš. I tam Peter zájde ďalej než ostatní. Ďalej, ako to dokáže zvládnuť. Ale aj tak je dobré, že tam ide. Odhodlá sa ísť až na dvor veľkňazovho domu, v ktorom sa odohráva nočné súdne pojednávanie s Ježišom z Nazaretu. Pri trojnásobnej konfrontácii však trikrát popiera, žeby svojho osobného Spasiteľa poznal. Ani tento pokus teda nedopadá najlepšie a najslávnejšie. Predsa však, je to lekcia, ktorá musí prísť. Lekcia, ktorá vedie k pokániu, k uvedomeniu si vlastnej slabosti, zlyhania a malosti. K uvedomeniu si, že bez Ježiša nič nezmôžem. K uvedomeniu si, že obetovať sa pre Ježiša, priznať sa k Ježišovi a vyznať Ho, má vždy zmysel. Že je to jedna z mála vecí v živote, ktoré sa skutočne oplatia.
Druhý motív, ktorý ma pri príprave dnešnej kázne oslovil by sa dal vyjadriť slovíčkom „hneď“. 31 Ježiš hneď vystrel ruku a chytil ho … Nie je to možno kľúčový a centrálny motív tohto príbehu, predsa sa však z neho môžeme o Bohu naučiť veľmi veľa. V prvom rade to, že Boh na seba nenecháva čakať, keď Ho o niečo prosíme. A zvlášť, keď sa ako Jeho deti ocitáme v núdzi a tiesni života. Len si predstavme a buďme sami voči sebe úprimní : Ako reagujeme my, keď sme požiadaní o pomoc? Zrejme nie vždy by sa naša reakcia dala označiť slovom „hneď“. Áno, neraz odpovieme otázkou : A nedalo by sa s tým počkať do zajtra? Nestačí, keď to spravím neskôr? Žiaľ, je to neraz tak – keď treba pomôcť druhému, radi to odsúvame na iný, neskorší, pre nás vhodnejší termín.
Drahí priatelia, tam kde naša ľudská pomoc pre nášho blížneho prichádza z času na čas príliš neskoro a sme k nej akýsi pomalí, Boh nikdy nemešká. On počuje naše prosby a jeho reakcia je okamžitá. Aj keď sa to takto azda hneď nejaví. Áno, práve pri život ohrozujúcich situáciách a okolnostiach života Pán Boh pomáha. Vtedy, keď už ako ľudia nevidíme východisko, keď sme na konci, vtedy On pomáha. On zmôže všetko. Tam kde sa naše cesty končia, tam sa tie Božie iba začínajú. On necháva ľudí chodiť po vode, aby vzápätí utíšil silnú búrku. Má moc nad živlami prírody a veľmi ľahko dokáže pozmeniť beh celého sveta. Celá Biblia svedčí o tejto Jeho ohromnej moci. Aj žalmista spieva o tejto Božej moci : Mocnejší než zvuk mnohých vôd, mocnejší ako príboj mora, vznešený je Hospodin na výsosti (Ž 93, 4).
Drahí bratia, milé sestry, tento mocný Boh, Pán nad nebom i zemou pomáha hneď, okamžite, keď Ho o niečo prosíme. Chráni a zachováva nás pred pádom i nebezpečenstvom. No predovšetkým nás chráni od toho Zlého. Pomáha nám znášať naše životné kríže , denne nám odpúšťa naše hriechy. Nuž a nadovšetko, tento Boh nám všetkým pomáha, aby sme sa raz mohli dostať do života večného, a to skrze vieru a nasledovanie svojho Syna a nášho Pána – Ježiša Krista, za ktorým treba kráčať za každých okolností.
Takto na samotnom konci dnešného zamyslenia, spojac obidva motívy v jedno, prosíme : Pane, daruj nám dôveru v Teba, pretože pri Tebe je o nás naveky dobre postarané. Amen.
