4. pôstna nedeľa – a pobozkal Ho …
Written by radovan on mar 23, 2022 in - No Comments- pôstna nedeľa – 27.3.2022
„… a pobozkal Ho …“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho, Ježiša Krista! Amen.
Marek 14, 43 – 52
43 Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi od veľkňazov, zákonníkov a starších. 44 Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: „Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte.“ 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi!“ A pobozkal ho. 46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: „Ako na zločinca ste na mňa vyšli s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? 49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ 50 Vtedy ho všetci opustili a zutekali. 51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho, 52 on však plachtu pustil a utiekol nahý.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Počas posledných dvoch nedieľ, ktoré sme na pôde nášho cirkevného zboru slávili, sme sa sústredili na to, že najväčšie duchovné zápasy, ale tiež najväčšie duchovné posilnenie, odhodlanosť a nadobudnutie odvahy kráčať po Božích cestách sa odohrávajú v samote, v tichosti pred Hospodinom, v modlitbe, v tichom načúvaní Boha, Jeho hlasu, Jeho slova. Áno, tak sme to prežívali s Ježišom v Jeho modlitebnom zápase v Getsemanskej záhrade. A tak sme to prežívali aj s prorokom Eliášom na Chórebe. Nuž a dnes sme svedkami toho, že bez kvalitnej duchovnej a modlitebnej prípravy by to zrejme i pre samotného Syna Božieho bolo extrémne ťažké a neúnosné. Sme v podstate svedkami ďalšieho sklamania, ďalšej bolesti, ktorú Ježišovi spôsobujú Jeho vlastní učeníci. Najprv Mu spôsobujú sklamanie, zármutok a bolesť tým, že s Ním nedokážu bdieť ani hodinku. Namiesto toho všetci, aj tí najbližší, od únavy spia. Nuž a v tejto chvíli Ježišovi akoby dýku do chrbta vrážal Judáš. A to tým, že svojho Majstra zrádza v priamom prenose, čím Ho vydáva do rúk nepriateľov. Najhoršie na tom je, že to robí bozkom, prejavom lásky a náklonnosti. Tak vidíme, že človek aj symbol lásky dokáže otráviť falošnosťou kvôli mrzkému zisku. Nuž a Kristova bolesť pokračuje, keď Ho všetci opúšťajú a zo strachu o vlastný život utekajú do bezpečia tmy noci.
Vráťme sa však v tejto chvíli k Judášovmu bozku! Bratia a sestry, prečo musel Judáš Ježiša pobozkať, aby Ho zradil? Ježiš bol predsa relatívne dobre známy. Veď len pred niekoľkými dňami vtiahol do Jeruzalema oslavovaný veľkými masami pútnikov. Áno, presne ako o tom hovorí známy rockový muzikál: Jesus Christ Superstar. Ježiš sa stal pre tie skandujúce masy Superstar, i keď len na krátky čas. I v tom sa pre nás ukrýva jedna veľká, i keď trpká pravda: dnes ťa budú na rukách nosiť, zajtra zatracovať … Ježiš vyučoval v chráme. Pôsobil teda verejne. Nepôsobil v skrytosti a utajení. Nenosil na tvári masku. Aj napriek tomu Ho jeho odporcovia nepoznali? Veď je to absurdné! V každom prípade Kristovi odporcovia prichádzajú v tichosti. Nechcú na seba priťahovať žiadnu pozornosť. Rovnako tak nechcú dráždiť a provokovať tých, ktorí za Ježišom doteraz šli, Jeho nasledovníkov. Nechcú riskovať vzburu a nepokoje. Všetko, čo chcú, je rýchly proces s fatálnym, jednoznačným a definitívnym koncom. Každá neprávosť, bezprávie či nespravodlivosť, každá „lumpárna“ – povedané po česky, sa najlepšie realizuje pod rúškom tmy a noci. V tichosti a s čím najmenším počtom svedkov. Tak tomu bolo vtedy. Tak je tomu dnes. Filozofia zla sa ani po 2000 rokoch nijako extra nezmenila. Jej zákonitosti sa nemenia.
Drahí priatelia, zmenilo sa v tomto smere niečo za posledných 2000 rokov? Zdá sa, že ani nie. Veď ľudia sa i naďalej zrádzajú. Dokonca aj znamením lásky – bozkom. Ľudia aj to najcennejšie, najčistejšie a najsvätejšie dokážu zneužiť, zneuctiť a pošpiniť. Na svete je obrovské množstvo teroru, násilia, klamstva, dezinformácií či nevery. Nikto nie je dokonale ochránený pred zradou. A to v nás vyvoláva strach, nedôveru v druhého človeka. To v nás vyvoláva podozrenie, neraz i samotnú nenávisť. Nejeden raz počúvame: neverím nikomu a ničomu. Neverím už ani sám sebe … Aké hrozné to je, keď sa človek dostane do takéhoto rozpoloženia!
Áno, sestry a bratia! Teror, násilie a strach sú tu už dlho. Sú tu aj dnes. A síce: v podobe bombových atentátov, osočovaní, ohováraní. Ježiš vie, čo Ho čaká, a predsa na to všetko nereaguje svojou mocou danou Mu od Boha. Násilie sa predsa nevyrieši ešte väčším násilím. Nad terorom nemožno zvíťaziť ešte väčším terorom. Klamstvo nemožno poraziť ešte väčším klamstvom. A rovnako ani strach nemožno prekonať vyvolávaním ešte väčšieho strachu.
I keď je to pre Ježiša ťažké a vnútorne bolestivé, predsa len všetko je Mu jasné. Aj bozk zrady od Judáša prijíma, lebo vie jedno: Boh so mnou má plán v niečom veľmi dôležitom. Boh je so mnou a pri mne – aj v týchto najťažších okamihoch môjho života. Aj keď ma zrádzajú moji najbližší priatelia. Jeden z nich bozkom a ďalší svojim zbabelým útekom.
Drahí priatelia, Boh je aj pri nás. Na každý deň nám daruje svojho Ducha, ktorý v nás žije. Nuž a prebývanie Božieho Svätého Ducha v nás spôsobuje to, že nemusíme byť vystrašení. Nemusíme byť ani vystrašení ani plní zlosti, či nenávisti vždy vtedy, keď sme zrádzaní, keď sme opúšťaní, keď ostávame sami. Sami totiž nie sme celkom nikdy. A ani vydaní napospas našim protivníkom, nepriateľom, či osudu. Ako Božie deti sme a ostávame v rukách nášho dobrého Otca nebeského. Nemusíme sa v strachu skrývať, zaliezať do úkrytov či utekať – tak ako aj učeníci v dnešnom príbehu. Boh nám chce dať, ale aj dáva silu v ťažkých momentoch. Pred násilím a strachom sa preto nemusíme nechať zraziť na kolená, ale i naďalej sa priateľsky a pokojne stretávať a vychádzať s druhými ľuďmi. Nedajme preto vo svojom živote útlaku a zrade žiadnu šancu! Nedajme šancu nenávisti ani zlosti! Veď keď Boh za nás, kto proti nám?
Sestry a bratia, zradca Judáš dostáva za podlú zradu svoju odmenu. Ale tá ho nerobí šťastným. Naopak! Jeho hodiny na tomto svete sú zrátané. Rovnako tak ostatní učeníci v bezpečí tmy noci nenachádzajú vnútorný pokoj. Prenasledujú ich výčitky svedomia z toho, ako veľmi sklamali svojho Učiteľa. Najprv tým, že s Ním nebdeli. Potom tým, že Ho zanechali samého. On si na nich dokázal nájsť čas vždy. Nikdy Mu neboli na obtiaž. A i keď sa plavili silnou búrkou sami v loďke po Galilejskom mori, predsa len neboli sami. Ježiš vedel o nich núdzi a prišiel k nim na pomoc. A teraz, keď On potreboval ich prítomnosť a blízkosť, ostáva sám, spútaný, ponížený, odsúdený ako najväčší kriminálnik a vyvrheľ spoločnosti. Je to vskutku obrovský paradox, že tí, ktorí pre Ježiša zanechali všetko, aby Ho mohli nasledovať, teraz opúšťajú všetko – t.j. Jeho …
Drahí priatelia, dnešný príbeh nás tak chce naučiť niekoľkým podstatným skutočnostiam. Najprv tomu, že všetko sa dá prekonať a zvládnuť v Božej sile a s Božou pomocou. Aj zrada, aj opustenosť, aj teror a bezprávie páchané na človeku, pokiaľ človek vie, že Boh je s ním, že je to Boží plán, ktorý môže mať iba víťazný koniec. A že utrpenia tejto doby sa ani len nedajú porovnať so slávou večnosti, ktorá je pripravená pre všetkých verných – povedané slovami apoštola Pavla.
Po ďalšie: človek nemusí preklínať svojich odporcov, neprajníkov a nepriateľov, keď vidí, že je na ňom páchané bezprávie a nespravodlivosť. Každý totiž raz dostane svoju odmenu. Zradca svoju a verný Kristov nasledovník tiež svoju. Ide len o to, po ktorej odmene túžiš viac. Judáš, žiaľ, viac túžil po odmene za zradu. Bol tak povediac na peniaze. No jeho koniec je nám všetkým známy. Táto odmena ho šťastným nespravila. Na druhej strane odmenou za vernosť Kristovi, odmenou za pokánie a ľútosť nad zlyhaním je Kristovo odpustenie. Odmenou je nová milosť, nové prijatie, nové poverenie, nová šanca dokázať sa v Kristovej službe ako verný služobník. Je to nová príležitosť vyznať spolu s Tomášom: Pán môj a Boh môj. Nová príležitosť vyznať so Šimonom Petrom: Pane, ty vieš všetko. Ty vieš, že ťa milujem.
Toto, drahí priatelia, je odmena, ktorá je pripravená aj pre nás. Chopme sa jej! Ostaňme s Kristom v Jeho zrade i pozemskom utrpení a smrti! Aby sme sa s Ním spolu mohli tešiť a radovať aj vo Veľkonočné ráno, ako so živým, vzkrieseným a osláveným Synom Božím. Nuž a v Jeho vzkriesení aby sme mohli vidieť predobraz svojho vlastného vzkriesenia a oslávenia pre život vo večnosti. Len Kristovi vernosť zachovajme, silu do každodenných zápasov od Boha čerpajme, strachu, zlobe a nenávisti sa premôcť nedajme a nakoniec korunu večného oslávenia z Kristových rúk prijmime! Amen.