4. pôstna nedeľa – O zrade
Written by radovan on mar 09, 2018 in - No Comments
4. pôstna nedeľa – 11.3.2018
„O zrade“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Marek 14, 43 – 52
43 Ešte ani nedohovoril, už prichádzal Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších, vyzbrojený mečmi a kyjmi. 44 Jeho zradca sa s nimi predtým dohovoril na znamení. Povedal im: Ten, ktorého pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte. 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi! A pobozkal ho. 46 Vtedy na Ježiša položili ruky a zmocnili sa ho. 47 Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: Vyšli ste na mňa ako na lotra s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? 49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo. 50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho, 52 on však plachtu pustil a utiekol nahý.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Všimli ste si už, že udalosti smerujúce ku koncu Ježišovho pozemského života sú neskutočné napínavé? Ani najlepší hollywoodsky režisér by to lepšie nevymyslel. Je tam všetko, čo tam má byť. Tma, možno len niekoľko fakieľ, vojaci, zradca a modliaci sa Ježiš so svojimi učeníkmi. Neskutočné ukončenie Jeho pôsobenia na slobode! Potom ako Ho Judáš bozkom zrádza, nasleduje samotné zatknutie, kolotoč výsluchov, krivých falošných obvinení, ponižovania, mučenia, aby to všetko bolo zakončené samotným ukrižovaním na pahorku Golgota.
Zrada, to je veľmi odpudivá a prízemná stránka ľudského charakteru či správania. Človek dokáže druhému človeku odpustiť veľa vecí, ale zrada sa odpúšťa veľmi ťažko. Aj Písmo svätého, keď hovorí o zrade, resp. o zradcoch, pojednáva o nich veľmi odpudivo. Tak napríklad vojvodca kráľa Dávida – Jóab raz takto pobozkal svojho nepriateľa a pritom ho prebodol mečom (2 Sam 20,9). Bola to mrazivá nenávisť prezlečená do nežného gesta prívetivosti. Judáš, o ktorom čítame v dnešnom kázňovom texte, je jedným z Dvanástich. Možno ho teda vnímať ako Ježišovho dôverného priateľa. A teraz Ho vydáva tým, ktorí usilujú o Jeho život. Aké podlé! Aké prízemné!
Evanjelista Marek nám tento príbeh prináša pravdepodobne preto, aby nás povzbudil. Pán Ježiš predsa sám povedal : 12 Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Aj deti sa postavia proti rodičom a pripravia ich o život. 13 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. Kto však vydrží do konca, bude spasený (Mk 13, 12 – 13). Takže, aj keby sa stalo, že ťa zradí niekto z kruhu tvojich najbližších, vedz, že Ježišovi sa stalo to isté. Keď prežívaš niečo podobné, vedz, že Ježiš ti veľmi dobre rozumie. On totiž prežil to isté. 45 Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi! A pobozkal ho. Nič viac už Marek o Judášovi nehovorí. Zradca mizne v šere dejín. Rovnako tajomne, ako keď zlo vošlo do sveta, teraz mizne aj jeho nositeľ.
Bratia a sestry, prečo je na tomto mieste zlo stelesnené do osoby Judáša? Do muža z Judska, do Žida? Je to iba náhoda alebo sa tým chce ilustrovať akási „židovská skazenosť“, ktorá bola a žiaľ stále je obľúbenou témou kresťanskej cirkvi? Nech už je to akokoľvek, je fakt, že kresťanská cirkev počas dlhých storočí vyčítala Židom Ježišovu smrť na kríži, trestala ich za ňu a nakoniec si umývala ruky vo vlastnej nevine. Dôkazom takéhoto počínania sú stredoveké pogromy proti Židom, ale aj novodobý holokaust počas 2. Svetovej vojny. Mráz nám chodí po chrbte zo slov nášho reformátora Martina Luthera, ktorý v slabej chvíľke vyslovil aj tieto slová : Židov pozatvárajte do chlievov! Ich synom uložte nútené práce! Ich synagógy podpáľte! Nie sú to ľudia! Spomeňte si, čo spáchal Judáš! – Luther tieto svoje vyjadrenia na konci života síce odvolal, dištancoval sa od nich a činil z toho pokánie, predsa však, pravda je taká, že jedným z tých, ktorí sa jeho slovami o Židoch o približne 400 rokov neskôr inšpiroval, bol aj Adolf Hitler, ktorý stál za masovou likvidáciou Židov počas 2. svetovej vojny. Ak bol v istom momente života takto zaslepený veľký a vzdelaný pastier akým Luther bezpochyby bol, čo môžeme čakať od ovečiek z jeho stáda?
Bratia a sestry, každý rok, stále nanovo, keď si čítame tento pašiový príbeh, sme na Judáša naštvaní. Štve nás jeho zbabelosť, ale aj to, že počas tých troch rokov, ktoré s Ježišom strávil, vôbec nič nepochopil. Štve nás, ako svojho Majstra necháva napospas. Až doteraz Ježiša nasledoval. Mal jedinečnú možnosť takpovediac z prvej ruky počúvať Ježišove kázne, sledovať Jeho divy, zázraky a znamenia. Zlákaný, zvábený peniazmi a ich mocou sa však necháva zviesť z dobrej cesty za skutočným Pánom. Sme sklamaní z tohto človeka … Sklamaní pravdepodobne boli aj pisatelia evanjelií, ktorí keď nám prinášajú mená Ježišových učeníkov, Judáša udávajú vždy na konci a nezabúdajú doplniť – „ktorý ho aj zradil“.
Bratia a sestry, máme však právo byť sklamaní z Judáša? V podstate nie! Nuž a má to svoje dva dôvody : V prvom rade nikto nám nedal právo, aby sme súdili správanie a vieru druhého človeka. Dokonca ani Judášovo správanie a vieru. Nuž a po druhé : ani ja sám nie som omnoho lepší ako Judáš. Koľkokrát ja sám som bol zbabelý vtedy, keď sa moja viera mala dokázať? Koľkokrát som sa hanbil, keď som mal Krista vyznať alebo sa Ho zastať? Koľkokrát som i ja sám Krista Pána zaprel i zradil? Nie, neviem koľkokrát, pretože do tak veľa neviem ani počítať.
Ako dobre, že Pán Ježiš nám túto našu zbabelosť a neveru nevracia svojou vlastnou neverou či ľahostajnosťou voči nám. Naopak! Našu zbabelosť a neveru nám opätuje svojou láskou. Nech sa už ocitneš v akejkoľvek situácii : Pán Ježiš ťa v štichu nenechá. On ťa nezradí. On s tebou kráča ďalej. Tak ďaleko ako si to vieš predstaviť a ešte ďalej. Pán Ježiš ťa sprevádza neprestajne – od chvíle narodenia a krstu až po smrť a ešte ďalej – až do večnosti. Na to sa môžeš spoľahnúť.
48 Ježiš im povedal: Vyšli ste na mňa ako na lotra s mečmi a kyjmi, aby ste ma zajali? 49 Denne som učil u vás v chráme a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo. Na chrámovom nádvorí ho nepremohli silou argumentov. Tu, na Olivovej hore, Ho premáhajú mečmi a kyjmi. Napĺňajú sa tak Písma. Písma sa takto napĺňajú zakaždým, keď spravodlivý trpí. Písma sa napĺňajú zakaždým, keď argumenty nestačia a tak namiesto nich v medziľudských vzťahoch nastupuje hrubá sila, násilie či vraždenie. Je to, žiaľ, stará hra. Jedna z najstarších. Iba herci sa neustále menia. Svedkami tejto hry sme dnes aj my na Slovensku, narážajúc na okolnosti súvisiace s vraždou novinára a jeho snúbenice.
50 Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. 51 Šiel za ním akýsi mladík s plachtou, prehodenou na holom tele. Chytili ho, 52 on však plachtu pustil a utiekol nahý. Bratia a sestry, ktože to bol ten mladík? Nikto nevie. Niektorí si myslia, že si tu evanjelista Marek akoby nakreslil taký malý autoportrét. Podobne ako keď stredoveký maliar namaľuje samého seba niekde v kútiku obrazu. Je však celkom možné, že na postave tohto nasledovníka nám evanjelista ešte raz vyobrazuje typického učeníka, akého možno nájsť v každej epoche ľudských dejín : je to človek, ktorého hanebný útek iba dosvedčuje jeho neveru, nechápavosť, falošnosť, neúprimnosť, pretvárku a zradu, a to v priamom prenose (navyše s holým zadkom!!!)
Všetci učeníci utiekli. Kus cesty šli svorne s Ježišom. Keď však nasledovanie začína byť príliš ťažké, riadia sa nakoniec iba pudom sebazáchovy. Zachrániť si aspoň holú kožu. Zachráň sa, kto môžeš! A tak sa stalo, čo sa podľa Ježišových slov malo stať : pastier bol bitý a ovce sa rozutekali.
Drahý brat, milá sestra, utečieš aj ty? Hoc aj s holým zadkom? Celkom hanebne a ponižujúco, v nevere, v strachu o život? Alebo budeš schopný pre Krista priniesť aj obeť? Obeť vernosti, obeť lásky? I pred túto otázku nás dnes stavia náš prečítaný príbeh. I pred túto otázku nás dnes stavia obdobie pôstu, ktoré sa dnešnou nedeľou prechyľuje do svojej druhej polovice.
Sám Pán nech nás posilňuje, keď pôjde do tuhého. On sám nech posilní našu vieru, aby sme sa nebáli, keď ju bude treba vyznať a dosvedčiť. A keby sme aj predsa len zlyhali a ostali v celej svoje ľudskej nahote pred ľuďmi i pred Bohom, kiež nás On sám prichýli a zaodeje nás plášťom svojej milosti, dobroty, lásky, porozumenia a odpustenia. Plášťom druhej šance. Veď každý z nás ju potrebuje ako soľ. Amen.
