4. pôstna nedeľa – Pokoj s Bohom
Written by radovan on mar 25, 2014 in - No Comments4. pôstna nedeľa – 30. 3. 2014
„Pokoj s Bohom“
Bratia a sestry : Pokoj vám!
R 5, 1. 6
Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Veď Kristus v určenom čase, keď sme boli ešte bezmocní, zomrel za bezbožných.
Drahí priatelia, sestry a bratia v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Dovolil by som si začať dnešnú kázeň príbehom zo života. Je o jednom mladíkovi, ktorý si užíval život plnými dúškami, i keď ho to stálo veľa peňazí. Život, ktorý viedol, zarmucoval jeho rodičov. Tí kvôli nemu mávali v očiach veľakrát slzy. Ním to však ani nepohlo. Chcel si užívať teraz a ostatné ho netrápilo. Jedného dňa, keď sa viezol so svojou priateľkou na motorke ho v ostrej zákrute vynieslo mimo cestu. Havarovali. Bola za tým frajerina, ale aj alkohol. Priateľka bola na mieste mŕtva. On sa zranil ťažko a ležal v bezvedomí v nemocnici. Po istom čase prišiel k sebe, a síce dvojakým spôsobom. Prebudil sa z kómy a bolo mu jasné, čo spôsobil. Začalo mu dochádzať ako nezodpovedne doteraz žil. A jeho priateľka za to teraz musela zaplatiť svojim životom.
Začal si klásť otázku : Existuje pre mňa ešte nejaké východisko? Východisko z tejto viny, beznádeje a zúfalstva? Určite to nebola náhoda, ale Božie riadenie, keď počas rehabilitácie sa tomuto mladíkovi začali prihovárať mladí kresťania. Vysvetlili mu biblické pravdy o smrti a vzkriesení Pána Ježiša. A on pochopil : Iba Syn Boží mi môže darovať nový začiatok, pretože On na krížil pretrpel aj môj rozsudok smrti. Netrvalo dlho a náš mladík sa vo viere chytil zachraňujúcej ruky Spasiteľa, aby na to vyhlásil : Za mňa museli zomrieť dvaja, aby som konečne prišiel k rozumu. Tým, že sa prebral z kómy, k sebe prišiel prvýkrát. Tým, že pochopil pravdu o sebe i o Bohu, k sebe prišiel druhýkrát.
Bezmocný a bezbožný. Áno, bratia a sestry, týmito dvoma slovami opisuje Biblia stav prirodzeného človeka pred Bohom. Takýto človek žije bezbožne. Jeho vzťah k Stvoriteľovi je kvôli hriechu narušený. Nepýta sa na to, čo by asi od neho mohol chcieť Boh. Naopak! Žije tak, ako sa to jemu páči, ako to on sám uznáva za dobré a správne. Takýto človek Boha zo svojho života vylučuje. Môže byť pritom vysoko humánny a dobre vychádzať s inými ľuďmi. Ale s Bohom nemá žiaden vzťah. Žije takpovediac bez Boha, teda „bezbožne“.
K tomu je ešte aj bezmocný. Nie je možné, aby na tejto situácii dokázal niečo sám zmeniť. Nemá v sebe dosť potrebných síl na to, aby sa k Bohu sám prepracoval. Hriechy, ktoré ho delia od Boha nedokáže nijako sám odčiniť. Reč je tu teda najmä o duchovnej bezmocnosti. Navonok sa totiž takémuto človeku môže evidentne dariť, môže žať jeden úspech za druhým. Otázka však je, ako to vyzerá s jeho vnútrom.
Milí priatelia, práve pre takých ľudí, aký bol mladík v príbehu zo začiatku kázne, práve pre takých ľudí, ako sme my, bezbožných a bezmocných, ktorí si sami nevedeli pomôcť, zomrel Ježiš Kristus na kríži. Pán Ježiš zomrel aj za teba. Je jedno, aký život si doteraz viedol. Ak svoj hriech uznávaš a Ježišovu obeť prinesenú na dreve kríža aj za teba, prijímaš, budeš zachránený. Ježiš totiž svojou smrťou vybudoval medzi človekom a Bohom akoby most. Je to jedine na tebe, či zanecháš svojvoľný život a uveríš vykupiteľskému dielu nášho Pána alebo nie.
Vedz však, že ak spravíš tento krok, potom bude nasledovať ďalší. Prijmeš odpustenie svojich hriechov. Vina voči Bohu bude navždy zničená. Dosiahneš zmierenie s Bohom. Vzdialenosť, ktorá tu predtým bola medzi tebou a Bohom, bude prekonaná. Potom ti už nič nebude brániť v tom, aby si s Ním mal šťastný vzťah. Potom aj pre teba budú platiť slová apoštola Pavla z listu Kolosenským 1, 21.22 : 21 Aj vás, ktorí ste kedysi boli odcudzení a nepriateľskí k Bohu svojím zmýšľaním a zlými skutkami, 22 teraz s ním zmieril, keď vo svojom pozemskom tele podstúpil smrť, aby vás postavil pred Božiu tvár svätých, nepoškvrnených a bezúhonných.
A o to ide, bratia sestry. O pokoj s Bohom. Práve na toto nás výrazne upovedomuje aj čas pôstu, ktorý z Božej milosti smieme prežívať : na náš pokoj s Bohom. Milý priateľ : Máš pokoj s Bohom? To je otázka, ktorá je vskutku dôležitá a zaslúži si, aby sme na ňu čestne odpovedali. Nie však pokoj s Bohom v tom slova zmysle, že s Bohom nemám nič, ale tak, že som s Bohom zmierený, mám s Ním férový vzťah a beriem Ho v živote vážne. Jeho láska voči mne, Jeho odpustenie, milosť, milosrdenstvo a otcovské prijatie ma napĺňajú pokojom.
Je to Ježiš Kristus, ktorý vo svojej smrti na kríži položil základ pre tento pokoj. Takto, už skoro 2000 rokov sa ľuďom na tomto svete zvestuje pokoj od Boha a pokoj s Bohom. Ak tomuto posolstvu dnes veríme, ak sme všetko v živote vsadili na Pána Ježiša, máme osobný pokoj s Bohom. Máme pokoj pri Bohu. Máme pokoj v Bohu. Naše vnútro nachádza upokojenie a hriechy spáchané v minulosti nás viac nesužujú. Boh na nás totiž vo viere v Jeho Syna a v Jeho dielo vykúpenia hľadí ako na spravodlivých. A v tom je pokoj, že Boh sa na nás nehnevá, že nás robí spravodlivými, že z nás skrze vieru robí dedičov večného života, svojich synov a dcéry.
Drahí bratia, milé sestry, tento pokoj nie je iba následkom nášho vnútorného pocitu. Nie! To by bolo pramálo! Je založený na výpovediach Biblie, ktoré si vo viere osobne prisvojujeme. Je to tak, že čím prostejšie slovu Božiemu veríme, o to mocnejšie budú náš pokoj a istota zakotvené v našom Vykupiteľovi – Ježišovi Kristovi.
Obdobie pôstu je úžasné v tom, že všetku našu pozornosť presúva na Pána Ježiša. A to je dobré. Tak by to malo byť nielen počas pôstu, ale počas celého kresťanovho života. Ako náhle sa totiž človek začne zapodievať sebou samým, ako náhle si začne všímať viac seba ako Krista, ocitá sa vo vážnom nebezpečenstve, že podľahne strachu. Sám v sebe sa totiž bude snažiť nachádzať niečo dobré, sám sa bude snažiť, aby vyzeral pred Bohom v akomsi lepšom svetle a pritom sa čoskoro začnú objavovať otázky : Naozaj ma Boh prijal? Skutočne sú všetky moje hriechy odpustené?
Drahý priateľ, sú chvíle, keď sám v sebe bojuješ s takýmito pochybnosťami? Potom sa podobáš mladíkovi z nášho príbehu, ktorý rovnako nevidel východisko zo svojej situácie. Tá sa zmenila až vtedy, keď pozornosť zo seba presunul na Syna Božieho, na Jeho lásku, prijatie, milosrdenstvo, odpustenie a na druhú životnú šancu, ktorá sa mu v Ňom ponúkla. Vtedy sa vnútorne upokojil. Tento pokoj v ňom nastal ako dôsledok toho, že si dal do poriadku svoj vzťah s Pánom Bohom.
To je dnes riešenie pre každého jedného z nás : Sústreď sa viac na Krista než na seba! Presuň pozornosť zo seba na Neho, ktorý pre teba na kríži všetko dobre urobil! Ver jasným a jednoduchým výpovediam z Písma Svätého! Daj si do poriadku svoj vzťah s Bohom! Jedine to ti dá pravý pokoj, pretože jedine v tomto jedinom je skutočný pokoj! Amen.