4. pôstna večiereň – Nielen chlebom je človek nažive …
Written by radovan on mar 16, 2015 in - No Comments
4. pôstna večiereň – 18. 3. 2015
„Boh dáva zákon“
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými vami! Amen.
2M 24, 12
Hospodin povedal Mojžišovi: Vystúp ku mne na vrch a zostaň tam. Dám ti kamenné tabule, zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si podľa nich učil.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
Keď príde do reči zákon, vynorí sa často v mysli ľudí otázka: Načo je to dobré? Nemohli by sme byť a žiť aj bez neho? Odpoveď je jednoduchá – nemohli. Pravda je totiž taká, že kde nieto zákona, nieto ani poriadku. Kde nieto zákona, tam vládne anarchia. Kto si myslí, že anarchia a bezprávie sú príjemné, myslí si to len dovtedy, kým sám stav anarchie využíva, a kým ho niekto iný nevyužije, nezneužije na ňom samom. Inak povedané, ak si my robíme čo chceme, je to v poriadku. Ak si niekto iný s nami robí čo chce, už voláme po poriadku, po spravodlivosti!
Väčšinou nikto z nás nemá rád zákazy, či príkazy : Toto musíš! Toto nesmieš! Nepovolaným vstup zakázaný! Prejazd zakázaný! Prikázaný smer jazdy! Vnímame to ako obmedzovanie našej slobody. No keď sa človek nad tým zamyslí, skoro zistí, že dobré zákony a „pravidlá hry“ zas nie sú až tak od veci, pokiaľ platia rovnako pre každého, pokiaľ je každý povinný riadiť sa nimi, brať ich vážne a „hrať“ podľa nich. Veď si to len predstavme v pravidlách cestnej premávky! Ako by to vyzeralo, keby pre jedného „červená“ znamenala „Stoj!“ a pre druhého v tej istej chvíli „Choď!“? Ako by to skončilo, keby jeden vodič cez dvojitú plnú čiaru nesmel predchádzať a druhý smel? Ako by to asi skončilo, keby pre jedného vodiča značka „Daj prednosť v jazde!“ platila, a pre iného nie? Ako by to vyzeralo, keby pravidlo „pravej ruky“ na bližšie nešpecifikovanej križovatke bol jeden povinný dodržať a druhý by si cez ňu prechádzal ako by mu prišlo? Nešťastia a katastrofy, straty na životoch – to všetko by sme mohli očakávať! A to hovorím ešte len o zákonoch, či pravidlách v cestnej premávke. A cestná premávka predsa nie je celý svet, celý život v jeho komplexnosti.
Vidíme teda, milí priatelia, že dobré zákony, dobré predpisy, v jednej chvíli platné a aktuálne pre všetkých majú svoj význam a opodstatnenie. Normálny človek ich už viac nebude vnímať ako obmedzovanie svojej slobody, ale ako ochranu svojho zdravia, majetku, cti a života ako takého. Ako ochranu a zachovanie zdravia, majetku, cti a života svojho blížneho. Veď práve o tom pojednáva aj Desatoro – Desať Božích prikázaní, ktorým sa neraz zvyknú riadiť aj ľudia, ktorí priamo vieru v Boha nevyznávajú a neprofilujú sa rovno ako veriaci ľudia, či „cirkevníci“. No triezvo uvažujú a sami svojim prirodzeným rozumom zisťujú, že dobrý zákon je pre fungovanie spoločnosti, pre zachovanie človeka a jeho života jednoducho potrebný, nutný, nevyhnutný, nepostrádateľný.
Drahí bratia, milé sestry, aj prečítané slová dnešného kázňového textu hovoria o zákone a prikázaniach, ktoré Hospodin chce odovzdať svojmu služobníkovi Mojžišovi. Boh určite nedáva svoj zákon preto, aby ľud trestal, resp. obmedzoval v jeho slobode, ale aby ho vychovával a učil. Zdanlivo tvrdý zákon je potrebný, pretože aj ľudské srdcia sú tvrdé. Je to zákon, ktorý ukazuje cestu medziľudským vzťahom, ktorý ukazuje cestu aj nášmu vzťahu k Pánu Bohu, a vďaka ktorému môžeme spolu žiť v jednom spoločenstve ako ľudia, ako bratia a sestry, pokojne a bezpečne. Veď ani my by sme tu dnes nesedeli pokojne, keby nebolo Kristovho zákona lásky. Nemali by sme pocit bezpečia, keby neexistovali svetské zákony. Nemohli by sme sa spoliehať na to, že cestou z chrámu nás niekto len tak beztrestne neokradne, nezbije, alebo nedajbože – nezabije. A to všetko len preto, lebo to v tej chvíli tak cítil a pokladal to za správne. Milí priatelia, jedine poriadok zákona vnáša do spoločenstva ľudí pokoj, istotu, stabilitu a bezpečie.
Sestry a bratia, zatiaľ sme si na pôstnych večierňach hovorili skôr o tom, ako sa Pán Boh stará o telesné potreby svojho ľudu. Boh sa prejavil uprostred svojho ľudu ako mocný v bezvýchodiskovej situácii na brehoch Červeného mora, keď Izraelitov doháňal pomstychtivý faraón s celou svojou armádou. I v zdanlivej bezvýchodiskovosti mal pre svoj ľud východisko. Potom sa dokázal ako ten, ktorý sa stará aj o každodenné potreby svojho ľudu : o vodu, chlieb i mäso. Dokazoval to deň čo deň počas celých 40 rokov!
Milí priatelia, ak doteraz Boh riešil telesné potreby svojho ľudu, pri ktorých sa dokonale osvedčil ako Ten, kto to vie a má na to, teraz sa začína zaoberať aj dušou Izraelitov, ich duchovnými potrebami. Začína riešiť aj problém ich srdca. Veď tak to stojí v Písme, že „nielen chlebom je človek nažive, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích“. Ináč povedané : človeka nerobí človekom len napĺňanie telesných potrieb. To by sme sa potom sami degradovali na úroveň zvierat. V Písme svätom však čítame o tom, že Boh stvoril človeka na svoj obraz. To znamená : človek má niečo „navyše“, čo zvieratá nemajú. Má v sebe svedomie, túžbu po duchovne, po večnosti, po naplnenosti života, pre sebarealizácii a kreativite. Pán Boh sa teda chce postarať nie len o to, aby Izraeliti prežili – aby neumreli vo vojne s Egyptom, či nepomreli od hladu. To je samozrejme všetko skvelé. On sa však chce postarať aj o to, aby ich život mal aj nejakú úroveň a zmysel. Aby to bol život hodný človeka. Aby to bol život v spoločenstve pokoja, vzájomného rešpektu, milosrdenstva, spravodlivosti a bezpečia. Preto človeku dáva – daruje svoj zákon, ktorý vnáša poriadok medzi ľud a Boha, medzi synov a otcov, medzi manželov, medzi bratov i medzi susedov.
Drahí bratia, milé sestry, Boží zákon teda určite nie je trest ani nutné zlo, ktoré nejako musíme zniesť a pretrpieť. Utrpením by práveže bolo, keby zákona nebolo. Zákon je však sám o sebe dobrý. Veď ho človeku daroval dobrý a dokonalý Boh. A vo svojej podstate dobrý Darca predsa nemôže dávať niečo zlé, nedokonalé. Zákon je teda dar, za ktorý môžeme aj my dnes ďakovať.
No ako kresťania by sme toto zamyslenie nemali ukončiť takto. Zákon je síce dobrý, ale … Pán Boh nám svoj zákon síce dal, aby sme podľa neho žili. No akokoľvek sa človek snaží, zlyháva v napĺňaní jeho požiadaviek.
Čo z toho vyplýva? Človek zisťuje, že nie je v stave dokonale zákon naplniť. To dokázal len jeden : Syn Boží –Ježiš Kristus. Ak teda my zákon v jeho plnosti dokonale nedokážeme naplniť, vyplýva z toho iba jedno : Boží zákon nás usvedčuje ako hriešnikov. Pán Boh nám však svoj zákon určite nedal len preto, aby nám dokázal, akí sme nemožní. On nerozmýšľa tak nízko a primitívne ako mnohí ľudia. Jeho dobrý zákon odhaľujúci nás ako hriešnikov nás má priviesť nie k zúfalstvu nad sebou samým, ale k pokániu. K uvedomovaniu si svojej závislosti na Božej milosti, milosrdenstve, trpezlivosti a odpustení. Jeho dobrý zákon nás ako zlyhávajúcich hriešnikov chce a má nasmerovať na Božiu milosť, ktorá sa nám zjavila a prišla v osobe Ježiša Krista. V Ňom je vykúpenie, spása, zmierenie, milosť i Božie odpustenie našich hriechov – teda porušení zákona a zlyhaní v dodržiavaní zákona. On tak žil, že na kríži mohol zvolať : Dokonané! T.j.: zákon je naplnený. Je mu zadosťučinené. Odteraz nežijeme preto, aby sme si spásu, záchranu a večnosť pred Bohom zaslúžili dodržiavaním požiadaviek zákona. Nie! Žijeme z Božej milosti! Je to predovšetkým Božia milosť, že sa môžeme chváliť nádejou večného života.
Vďaka Ti, Pane Ježiši, za túto nádej, za istotu spasenia, ktorú máme z Božej milosti vo viere v Teba! Amen.
