4. pôstna večiereň – Viesť znamená poslúchať
Written by radovan on mar 07, 2016 in - No Comments
4. pôstna večiereň – 9. 3. 2016
„Viesť znamená poslúchať“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Józua 1, 1 – 9
1 Po smrti Hospodinovho služobníka Mojžiša oslovil Hospodin Mojžišovho pomocníka Jozuu, syna Núna: 2 Môj služobník Mojžiš zomrel. Vstaň teda, prejdi cez Jordán, ty i všetok tento ľud, do krajiny, ktorú dávam Izraelitom. 3 Dal som vám všetko, na čo stúpi vaša noha, ako som to povedal Mojžišovi. 4 Od púšte po Libanon a od Veľrieky, rieky Eufrat, celá krajina Chetitov až po Veľké more na západe slnka bude vaším územím. 5 Nikto neobstojí pred tebou, kým budeš žiť. Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Nenechám ťa ani ťa neopustím. 6 Buď silný a odvážny, lebo ty rozdelíš tomuto ľudu do vlastníctva krajinu, ktorú som prísažne sľúbil dať ich otcom. 7 Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neodboč od neho ani napravo, ani naľavo, aby si si rozumne počínal vo všetkom, čo podnikneš. 8 Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst. Rozjímaj však o nej vo dne i v noci, aby si zachovával všetko, čo je v nej napísané, lebo vtedy sa ti zdarí cesta a budeš si počínať rozumne. 9 Prikázal som ti predsa: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Veď Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.
Milé sestry, drahí bratia v Pánovi!
I keď my sa stretávame na večerných bohoslužbách po týždni, v Józuovom živote ako aj v dejinách celej izraelskej pospolitosti prešlo medzitým celých 40 rokov. Trest je na konci a Pán Boh sa hodlá zrealizovať sľub, ktorý dal ešte praotcom izraelského národa – Abrahámovi, Izákovi i Jákobovi : dať Izraelu do dedičného vlastníctva krajinu Kanaán. I keď je Pán Boh aj prísny a trestajúci, predsa sa Jeho spravodlivosť prejavuje i tak, že sa nehnevá do nekonečna. Stojí si za slovom a svojmu hnevu stanovuje hranice, ktoré neprekročí. 40 rokov je dosť dlhá doba, aby Jeho ľud prešiel vnútorným prerodom a očistou. Je to dosť dlhá doba, aby pomreli všetci pochybovači, buriči a neverníci a do zasľúbenej zeme vstúpili iba tí, ktorí sa na Hospodina spoliehajú, poslúchajú Ho a dôverujú Mu.
Józua sa tak po Mojžišovej smrti stáva vodcom. Pokojne by sme mohli povedať, že teraz je na vrchole svojej kariéry. A to s človekom zvykne zamávať. Jeden z prvých amerických prezidentov povedal : „Ak chceš zistiť charakter človeka, daj mu moc!“ Dalo by sa teda možno čakať, že teraz si už Józua bude môcť robiť, čo chce. Je predsa vodcom! Na toto miesto si ho vyvolil predsa samotný Hospodin! Kto by sa mu asi tak odvážil oponovať? Zatiaľ, čo v minulosti nedokázal presadiť útok na Kanaán, pretože všetci sa zľakli a vraveli „nie“, teraz môže rozhodovať, ako chce. Komu by sa nepáčilo byť vodcom, mať postavenie, v ktorom ho každý rešpektuje a nikto mu nemôže odporovať? Vždy to bolo, je a aj bude pre človeka lákavé – byť pri moci a rozhodovať.
Predsa však, biblické podanie si veľmi dáva záležať na tom, aby Józua ako vodca a nástupca Mojžiša nebol zbožstvený ani uctievaný ako dobyvateľ Kanaánu. Nie Józua sa má stať legendou. Už jeho samotné meno, v hebrejčine „Jóšua“ tomu zabraňuje. Význam tohto mena je totiž : Hospodin je spása. Hospodin je záchrana. Záchrancom, Vysloboditeľom a Dobyvateľom Kanaánu je teda predovšetkým Hospodin. On je a má ostať v očiach i srdciach svojho ľudu skutočnou „legendou“.
Hospodin, hoci Józuovi sľubuje víťazstvá, zdôrazňuje, že to nebude za hocijakých podmienok a celkom samozrejme, či automaticky. Józuovi je jasne naznačené, že sa musí držať Božieho slova a neodbočiť od neho ani napravo, ani naľavo, pokiaľ chce mať úspech. Len tak sa mu bude dariť. Milé sestry, drahí bratia, to je inak jeden z vážnych aspektov biblického učenia, na ktorý chcem dnes poukázať: Všetci máme radi, počúvame radi a čítame radi o nádherných zasľúbeniach, ktoré nám Pán Boh na stránkach Písma Svätého dáva. No všimnime si aj to, neprehliadajme, že naplnenie každého zasľúbenia z Božej strany pre nás, je súčasne viazané na splnenie konkrétnej podmienky z našej strany. Pán Boh svoje sľuby a dobrodenia totiž nerozdáva len tak, zadarmo, lacno. Božia milosť, dobrota a požehnanie – to nie je lacná vec. Sú to všetko vzácne a nezaplatiteľné záležitosti a Pán Boh chce, aby sme si aj my uvedomovali ich cenu, ich nevyčísliteľnú hodnotu a nevnímali ich v živote ako samozrejmosť. V kontexte dnešného príbehu je Boží prísľub vyjadrený slovami : 5 Nikto neobstojí pred tebou, kým budeš žiť. Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom. Nenechám ťa ani ťa neopustím. Podmienka, ktorá súvisí s naplnením prísľubu je takáto : 7 Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neodboč od neho ani napravo, ani naľavo, aby si si rozumne počínal vo všetkom, čo podnikneš. 8 Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst. Rozjímaj však o nej vo dne i v noci, aby si zachovával všetko, čo je v nej napísané… A opäť nasleduje potvrdenie prísľubu : … lebo vtedy sa ti zdarí cesta a budeš si počínať rozumne… Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš. – samozrejme to všetko opäť za dodržania podmienky, ktorú si Hospodin kladie : Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Milé sestry, drahí bratia, Józua ako vodca teda musí byť prvý v poslušnosti – musí byť ten najposlušnejší. Ak sám bude počúvať Hospodina a povedie aj ľud tou cestou, bude sa všetko dariť.
Buď silný a odvážny! Milí priatelia, v prečítanom biblickom texte sa toto spojenie objavuje celkom trikrát. Zaznieva to skoro ako refrén v piesni. Akoby tým Pán Boh chcel povedať : Celú túto krajinu, Józua, ti dám, za predpokladu, že budeš silný a odvážny. Moje požehnanie a vedenie, nech sa pre teba, Józua, nikdy nestane dôvodom k lenivosti, zbabelosti, či ľahkomyseľnosti. Ináč od teba tak moje požehnanie ako aj vedenie odstúpia a ty ostaneš ponížený, pokorený, porazený, opustený a v očiach svojho ľudu zahanbený. No keď na tebe uvidím úprimnosť, ja sám ťa naplním odvahou a neslýchanou zmužilosťou!
Bratia a sestry, deti si často myslia, že keď vyrastú, budú si robiť, čo chcú. Študenti zasa, že budú slobodní, keď skončia školu. Zamestnanci, že budú slobodní, keď odídu. Človek však pritom vždy musí poslúchať Boha, a čím vyššie je jeho postavenie, tým väčšia je aj zodpovednosť. Kiežby toto pravidlo mali na mysli všetci tí, ktorí mocou, či už v našom štáte, samospráve alebo v celoeurópskom meradle, ale tiež v cirkvi disponujú. Kiežby moc im zverená pre nich nebola príležitosťou k jej zneužívaniu, k presadzovaniu svojich vlastných osobných záujmov na úkor ľudí a väčšiny, ale príležitosťou slúžiť a robiť dobre! A keďže moc chutí a vždy aj chutila, nie náhodou už apoštol Pavol vyzýval kresťanov, aby sa modlili za svojich nadriadených a predstavených, aby moc išla ruka v ruke so zodpovednosťou a poslušnosťou. To je modlitebný trend, v ktorom musíme, možno ešte intenzívnejšie ako v minulosti, dnes pokračovať my, priatelia!
Praktická otázka plynúca z dnešného biblického textu by sa teda dala postaviť snáď i takto : Vydávame aj my, kresťania, svedectvo o svojej poslušnosti ľuďom okolo nás? Ak sme rodičmi alebo starými rodičmi, vedia naše deti a vnúčatá, že si nemôžeme robiť, čo chceme, ale i my, dospeláci, musíme poslúchať Pána Boha, ktorý nám určuje „mantinely“ a pravidlá hry? Ak zastávame nejakú pozíciu v práci, samospráve či v cirkevnom zbore, dávame jasne najavo to, že sme si vedomí potreby poslušnosti pred Pánom Bohom? Nielen od detí, ale od každého z nás Pán Boh vyžaduje vernosť a poslušnosť, a tá požiadavka rastie úmerne s naším postavením a našou zodpovednosťou. Pamätajme preto na ňu, plňme ju a vydávajme o tom svedectvo! Amen.
