5. nedeľa po Veľkej noci – Nie je modlitba ako modlitba
Written by radovan on máj 19, 2014 in - No Comments
5. nedeľa po Veľkej noci – 25. 5. 2014
„Nie je modlitba ako modlitba“
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista! Amen.
Lk 23, 42 – 43
42 Potom povedal: Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. 43 Ježiš mu odpovedal: Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.
Drahí bratia, milé sestry v Pánovi!
Posledná z nedelí po Veľkej noci, konkrétne piata, nás dnes svojou zvesťou „Rogate“ pozýva k modlitbe, k rozhovoru s Pánom Bohom. Aj kázňový text, ktorý nám zaznel, je takým krátkym rozhovorom človeka so Synom Božím. Samotnému rozhovoru však predchádza dôležitá scéna, na ktorú si chceme poukázať hneď na úvod. Napriek tomu, že dnes sa nachádzame už niečo vyše mesiaca po Veľkej noci, scéna, na ktorú narážam sa odohráva ešte vo Veľký Piatok. Som si istý, že ste to spoznali v slovách rozhovoru tzv. dobrého lotra s ukrižovaným Ježišom.
Nachádzame sa pred bránami mesta Jeruzalem. Presnejšie povedané na mieste popráv, na kopčeku Golgota. Ten miestni nazývajú aj „lebka“, nakoľko tvarovo pripomína práve túto časť ľudského tela. Práve ukrižovali Ježiša Krista a s Ním spolu dvoch zločincov – jedného sprava, druhého zľava a Ježiša medzi nich, uprostred.
Čo sa odohráva neskôr, o tom nám podáva správu evanjelista Lukáš: 39 Jeden z tých zločincov, ktorí viseli na kríži, sa mu rúhal a hovoril: Nie si ty Mesiáš? Zachráň seba i nás! (Lk 23, 39). Je zaujímavé, že na lotrovu otázku a nasledovnú požiadavku neodpovedá Ježiš, ktorý bol oslovený, ale druhý zo zločincov. Ten, ktorého zvykneme nazývať ako „dobrý lotor“, aby sme ho odlíšili od toho, ktorý nekonal pokánie, ale Ježiša svojim spôsobom provokoval a pokúšal : Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? 41 Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé. (Lk 23, 40 – 41).
Drahí priatelia, možno si v tejto chvíli poviete, čo nám táto Veľkopiatková scéna z Golgoty môže povedať k téme : Rogate! – Modlite sa! Dovolím si povedať, že tu môžeme vidieť niekoľko dôležitých impulzov a zásad pre rozhovor s Pánom Bohom a pre modlitebný život ako taký. Pozrime sa najprv na toho „zlého lotra“ a na jeho „modlitbu“ : Nie si ty Mesiáš? Zachráň seba i nás! Začnime najprv jeho oslovením Ježiša! V modlitbe zlého lotra sa síce objavuje vyznanie, že muž na kríži uprostred je Mesiáš, no nie sú to úprimné slová. Sú vyrieknuté ako irónia. Zlý lotor je v tej chvíli možno ovplyvnený okolostojacimi, ktorí tiež podobne po Ježišovi pokrikujú a robia si z Neho posmech. Nazývajú Ho Mesiášom, ktorý iných zachraňoval, seba však zachrániť nedokáže. Akoby lotor hovoril : No, pozrime sa, aký Mesiáš! Ty keby si bol Mesiáš, nevisel by si tu na kríži! V jeho ironickej otázke : Nie si ty Mesiáš? – sa teda zároveň skrýva aj odpoveď : Nie! Tento určite nemôže byť Mesiáš! Potom aj samotná lotrova požiadavka : Zachráň seba i nás! – nie je myslená vážne. Veď ako by ho mohol zachrániť niekto, kto nie je Mesiáš? Sú to slová vyrieknuté len ako ďalšie pokušenie, vyslovené celkom zbytočne a neuvážene. Pravda je totiž taká, že Ježiš aj v tej chvíli mal moc ho zachrániť. Mal moc zachrániť ho telesne, teda oslobodiť ho z kríža a uzdraviť mu rany, ale to by sa priečilo Božej spravodlivosti, ktorá žiada trest za hriech. Mohol ho však zachrániť pre večnosť tým, žeby mu bol odpustil hriechy a prijal ho ako omilosteného do kráľovstva Božieho. No kde chýba pokora, priznanie viny, ľútosť, pokánie a najmä viera zo strany modlitebníka, tam nemožno od Boha ani nič očakávať. Jedným slovom : Všetko zle. A preto Ježiš na túto požiadavku ani neodpovedá. Aj keď Boh mlčí, aj to je odpoveď.
Čo sa teda z modlitby zlého lotra môžeme naučiť? Modlitba si žiada pokoru, pravdivosť, úprimnosť, čestnosť, pokánie a poníženosť pred Bohom. Modlitba si žiada uznanie autority a moci Toho, ku komu volám, ktorého prosím a modlím sa k Nemu. Irónia, posmech, pokúšanie Boha, či znevažovanie postavenia Boha a Jeho moci v modlitbe nemá miesto. Ak takto človek pristupuje k Bohu, potom nech sa ani nečuduje, že sa žiadnej odpovede nedočká. Resp. dočká sa len mlčania z Božej strany. Pán Boh predsa nie je dáka posledná handra, na ktorú môžeš doslova napľuť a potom ešte čakať, že ťa bude obskakovať!
Pozrime sa v tejto chvíli na modlitbu „dobrého lotra“! V posledných hodinách života sa v jeho vnútri objavuje zvláštny pocit, ktorý predtým nepoznal : strach z Boha. Intenzívne si uvedomuje, že to, čo počas života robil, nebolo dobré. Trest, ktorý si teraz odpykáva, je zaslúžený a spravodlivý. Uvedomenie si toho, že s takým svedectvom života pred Bohom neobstojí, ho vedie k tomu, aby vydal Ježišovi priame a čestné vyznanie, ktorým ľutuje svoj doterajší život : Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? 41 Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé. (Lk 23, 40 – 41). Dobrý lotor si tak uvedomuje priepastný rozdiel medzi sebou a zlým lotrom na jednej strane a Ježišom na strane druhej : My sme zlí. Trpíme tu spravodlivo. Na nás sa nedeje krivda. To, čo teraz máme, sme si v plnej miere zaslúžili. Ale tento neurobil nič zlého. Bratia a sestry, to nie je nič iné ako spoveď človeka. Pokánie hriešnika, ktorý si uvedomuje, že pred Bohom nemá šancu obstáť a môže očakávať len trest a spravodlivý Boží súd. To je ten strach z Boha. Je to uvedomenie si človeka, že v svojej podstate je zlý, no Boh je dobrý a nepoškvrnený. Je to nájdenie sa strateného. Návrat toho, kto sa zatúlal.
Bratia a sestry, dobrý lotor akosi vnútorne cíti a vie, že ten muž v strede nie je nikto iný ako Spasiteľ sveta. A tak svoju prosbu obracia na Neho : Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. A robí dobre. V posledných chvíľach časnosti robí najlepšie rozhodnutie svojho života. V týchto slovách zaznieva predovšetkým mocné presvedčenie : ten muž po mojom boku je Kráľ. Židovskí náboženskí vodcovia v Ňom Kráľa nespoznali. Odsúdený zločinec áno. Nuž a v týchto slovách počuť aj úprimnosť, závislosť, pokoru a poníženosť : rozpomeň sa na mňa! Akoby hovoril : Nezabudni na mňa ako na mňa zabudne tento svet, ktorý mi nebude vedieť prísť ani na meno! Ty sa na mňa, prosím rozpamätaj! Milí priatelia, splní mu Ježiš toto prianie? Áno! S radosťou! Hneď v tej chvíli ho uisťuje o záchrane pred Božím súdom slovami : Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.
Hovoriť o tom, prečo bola modlitba druhého lotra vypočutá, snáď veľa netreba. Určite to nebolo preto, žeby bol lepší ako ten druhý. Oni obidvaja boli rovnakí hriešnici pred Bohom. Rozdiel však bol v ich srdci a myslení. Jeden si svoj hriech neuvedomoval, druhý intenzívne. Jeden neľutoval nič, druhý všetko. Jeden si z Ježiša robil posmech ako z Mesiáša, druhý Ho vyznal ako Kráľa. Jeden myslel len na telesnú záchranu a útek z kríža, útek pred spravodlivosťou. Druhý myslel na záchranu vo večnosti, záchranu pred Božím spravodlivým Božím hnevom. Na jednu modlitbu Ježiš neodpovedá, resp. odpovedá mlčaním. Na druhú odpovedá zasľúbením odpustenia, milosti a uistením záchrany pre večnosť.
Drahí bratia, milé sestry, z dnešného príbehu typického skôr pre Veľký Piatok, nad ktorým sme sa zamýšľali v 5. nedeľu po Veľkej noci s témou Rogate! – Modlite sa! – sme sa tak mohli naučiť, že nie je modlitba ako modlitba. Nejde o to, aby sme len Bohu niečo hovorili. Dôležité je aj to, ako Mu to hovoríme, ako je naladené naše srdce a naša myseľ. Nuž a rovnako je dôležité aj to, aby sme túžili po Božej odpovedi. Zlý lotor, súdiac z jeho prejavu, od Ježiša zrejme ani nič neočakával. Nie tak dobrý lotor, ktorý sa dočkal nádherného zasľúbenia, ktoré by sme si priali na sklonku života počuť asi všetci.
Milí priatelia! Rogate! Modlite sa! Modlime sa! A nechajme sa dnes poučiť tak negatívnym príkladom zlého lotra ako aj pozitívnym vzorom dobrého lotra, aby naše modlitby boli naplnené, zmysluplné, plné dôvery a pokánia, pokorné, úprimné, prijaté a nakoniec aj vypočuté! Amen.
